Obnovenie priateľstva s Rimanmi. - 1Keď Jonatán videl, že mu čas žičí, vybral mužov a poslal ich do Ríma, aby utvrdili a obnovili s nimi priateľstvo. (*) (Výslovne sa tu hovorí, že s Rimanmi chce obnoviť priateľskú zmluvu, ktorú už Júda uzavrel (8,1–32).) 2Aj Sparťanom a do iných krajín rozposlal listy toho istého obsahu. 3Odišli teda do Ríma, vošli do senátu a hovorili: "Veľkňaz Jonatán a židovský národ nás poslali, aby sme obnovili s vami priateľstvo za predošlých podmienok." 4Vtedy im dali listy pre príslušné úrady miest, aby im zabezpečili pokojný prechod do júdskej krajiny. (*) (Podobný list od Rimanov pre židovských poslov je zachovaný aj u Joz. Flávia (Starož. 14,10,15).)
Priateľské vzťahy k Sparte. - 5Toto je odpis listu, ktorý napísal Jonatán Sparťanom:
6"Veľkňaz Jonatán, veľrada národa, kňazi a ostatný židovský ľud posielajú Sparťanom, svojim bratom, pozdrav. 7Už prv dostal veľkňaz Oniáš list od vášho kráľa Areia, v ktorom naznačuje, že ste našimi bratmi, ako vidno z pripojeného odpisu. 8Oniáš prijal posla s poctou a prevzal list, v ktorom sa zreteľne hovorí o spojenectve a priateľstve. (*) (Jonatán nazýva Sparťanov "bratmi", čo odôvodňuje poukázaním na prípis niekdajšieho sparťanského kráľa Areia za čias veľkňaza Oniáša. Úryvok z listu je vo v. 19–23.) 9Nie sme síce utisnutí na to, pretože útechu čerpáme zo svätých kníh, ktoré máme po ruke, 10predsa však, aby sme sa vám azda neodcudzili, pokúsili sme sa vyslať k vám posolstvo, ktoré by obnovilo bratstvo a priateľstvo; veď už mnoho času ubehlo odvtedy, čo prišlo k nám vaše posolstvo. 11My vždy a bez prestania na sviatky a v ostatné dôležitejšie dni, pamätáme na vás pri obetách, ktoré prinášame, a tiež v modlitbách, ako sa patrí a sluší spomínať si na bratov. (*) (V. 9 má svoje vysvetlenie vo v. 14 n. Židia si nemuseli získavať pomoc u iných národov, pretože majú Sväté písmo, ktoré im sľubuje Božiu pomoc. – K v. 11 porov. Rim 1,9 n.; 1 Sol 1,2. O modlitbe za nežidov pozri Bar 1,11.) 12Tešíme sa zo slávy, ktorej sa vám dostáva. 13Zo všetkých strán doliehali na nás mnohé súženia a boje, pretože proti nám bojovali králi, ktorí sú vôkol nás. 14V týchto bojoch sme však nechceli byť na ťarchu ani vám, ani ostatným našim spojencom a priateľom. 15Dostali sme totiž pomoc z neba a boli sme oslobodení od nepriateľov, kým naši nepriatelia boli pokorení. 16Preto sme vyvolili Numenia, syna Antiochovho, a Antipatora, syna Jasonovho, a poslali sme ich k Rimanom, aby s nimi obnovili predošlé priateľstvo a spojenectvo. (*) (O Numeniovi a Antipatorovi porov. tiež 14,22.24 a 15,15. – Jason, otec Antipatorov, je azda ten istý, ktorého poslal Júda spolu s Eupolemom do Ríma, 8,17. Podľa toho by mohol byť Antipator vnukom mučeníka Eleazara, 2 Mach 6,18.) 17A nariadili sme im, aby sa vybrali aj k vám a pozdravili vás. Zároveň vám majú odovzdať náš list o obnove nášho bratstva. 18Teraz teda dobre urobíte, ak nám dáte na to odpoveď."
19Toto je odpis listu, ktorý poslali Oniášovi:
20"Areios, kráľ Sparťanov, posiela veľkňazovi Oniášovi pozdrav! 21V jednom spise, ktorý pojednáva o Sparťanoch a Židoch, našlo sa, že sú bratia a že pochádzajú z pokolenia Abrahámovho. (*) (Porov. pozn. k v. 6–8.) 22Keď už teraz o tom vieme, dobre urobíte, ak nám napíšete, ako sa máte. (*) ("Váš dobytok…" je zdvorilostná formulka, podobne ako výrok: "Béti bétak"=Môj dom je tvoj dom!, ktorým Arab víta hosťa. Porov. 1 Kr 22,4; 2 Kr 3,7.) 23Aj my vám potom napíšeme. Váš dobytok a váš majetok je náš a naše je zas vaše. Rozkázali sme, aby vás o tom upovedomili."
Ďalšie boje Jonatána a Šimona. - 24Keď sa Jonatán dopočul, že Demetriovi vojvodcovia sa vrátili s vojskom omnoho väčším ako prv, aby bojovali proti nemu, (*) (V. 24 nadväzuje na 11,74. Mesto Amat, dnes "Hama", na rieke Oronte, na severnom úpätí Libanonu; porov. Nm 13,21; 34,8; 2 Kr 14,25; 25,11.) 25vybral sa im z Jeruzalema v ústrety do amatskej krajiny, aby im znemožnil vpád do svojej vlasti. 26Poslal aj vyzvedačov do ich tábora, ktorí mu po návrate oznámili, že sa ho chystajú v noci prepadnúť. 27Preto po západe slnka rozkázal Jonatán svojim bdieť, byť v zbrani a pohotoví do boja po celú noc. Postavil tiež stráže okolo tábora. 28Ale keď sa nepriatelia dopočuli, že Jonatán je so svojimi pripravený do boja, zachvátil ich strach a zbabelosť. Zapálili ohne vo svojom tábore a odtiahli preč. 29Jonatán a jeho ľudia to však nezbadali; až ráno, pretože (v noci) videli horieť svetlá. 30Vtedy sa ich Jonatán dal prenasledovať, ale už ich nedostihol, lebo sa preplavili cez rieku Eleuterus.
31Odtiaľ sa Jonatán obrátil proti Arabom, ktorí sa nazývajú Zabadejci. Porazil ich a získal u nich korisť. (*) (Na ceste prepadol Jonatán Arabov v krajine Zebedani, 30 km severozápadne od Damasku. Osada Zebedani a západnejšia dedina Beth Zabde pripomínajú práve spomínaných Zabadejcov. Toto meno súvisí s menom arabského náčelníka Zabdiela (11,7; Zabad-el=Boží Dar).) 32I tiahol ďalej a prišiel do Damasku, odkiaľ prechádzal po celej krajine.
33Aj Šimon vytiahol a došiel až k Askalonu a k blízkym pevnostiam; potom zabočil na Joppe a dobyl ho. (*) (Obyvatelia mesta Joppe (Jafa, 10,75) už prv jasne ukázali, že sú oddaní Demetriovi. Teraz chceli využiť vhodnú príležitosť a striasť zo seba nenávidenú židovskú nadvládu. Ale prerátali sa. Šimon, ako vojenský guvernér Filištínska, si pozorne prezrel Askalon (10,86) a okolité pevnosti, odtiaľ prešiel asi cez Jamniu k mestu Joppe, ktoré nakoniec dobyl.) 34Dozvedel sa totiž, že zamýšľajú vydať hrad Demetriovým prívržencom. Ustanovil tam aj posádku, aby ho strážili.
Jonatán opevňuje Júdsko. - 35Po svojom návrate zvolal Jonatán starších ľudu na poradu, kde sa rozhodli vystavať pevnosti v Júdsku, (*) (Po nevydarenom vojenskom (11,20) a diplomatickom (11,41) zákroku to bol nový pokus, ako vyhnať Sýrčanov z hradu. Toto opatrenie nakoniec donútilo Sýrčanov ku kapitulácii (13,21.49 n.). Rozdeľovací múr stál najpravdepodobnejšie na juhozápadnom rohu chrámovej hory. Porov. tiež o polohe hradu pozn. k 1,35.) 36zvýšiť múry Jeruzalema a postaviť vysoký múr medzi hradom a mestom, aby ho uzavrel od mesta a (aby im) týmto odlúčením bol znemožnený akýkoľvek nákup alebo predaj. 37I zišli sa, aby opevnili mesto. Keď sa časť múru nad potokom na východe zrútila, opravili ho a nazvali ho Kafenata. (*) (Význam slova "Kafenata" (znovu vybudovaná časť zrúteného múru, asi od juhu nad údolím Kedron) je neistý. Najskôr treba odvodzovať od sýrskeho slova: caphnioutho (hlad a bieda), na čo by poukazovalo aj pomenovanie "hladový múr". Vg číta: "Kafeteta". – Adida (Vg: "Adiada"), dnes asi Hadite; 5 km východne od Lyddy; porov. Ezd 2,33; Neh 7,37; 11,34. Táto osada na západnom okraji Šefely (2,1; prímorská rovina medzi Gazou na juhu a Jafou – Joppe – na severe; Joz 11,16; 15,33) stála na príkrom kopci a hodila sa za hrad. Nakoľko bola neďaleko Modeina (2,1), mohol Šimon z tejto pevnôstky chrániť nielen svoju domovinu, ale aj novozískaný okres Lyddu.) 38Šimon však vystaval Adidu na (rovine) Šefela a vystrojil ju silnými bránami a závorami.
Zákerné konanie Tryfonovo. - 39Tryfon však bažil stať sa kráľom Ázie a položiť si korunu na hlavu a (chcel) vztiahnuť ruku na kráľa Antiocha. (*) (O Tryfonovi porov. 11,39 n. – Betsan= =Skýtopolis, 5,52. – "Kráľ Ázie", t. j. Sýrie.) 40Keďže sa však obával, že by to Jonatán predsa len nepripustil, ba že by skôr bojoval proti nemu, vynašiel spôsob, ako Jonatána chytiť a zabiť. Vybral sa teda a pritiahol do Betsanu.
41Lenže aj Jonatán vytiahol proti nemu so štyridsiatimi tisícami vybraných mužov, odhodlaných bojovať, a tak prišiel do Betsanu. 42Keď Tryfon videl prichádzať Jonatána s veľkým vojskom, neodvážil sa vztiahnuť na neho ruku, 43ale prijal ho s poctami, predstavil ho všetkým svojim priateľom, dal mu dary a svojim oddielom nariadil, aby ho poslúchali ako jeho samého. 44Jonatánovi však povedal: "Prečo si sem unúval všetko toto mužstvo, azda len nechceme viesť vojnu? 45Preto ich teraz prepusť domov a vyber si len niekoľko mužov, ktorí by ťa sprevádzali! Poď so mnou do Ptolemaidy! Odovzdám ti ju aj s ostatnými pevnosťami, s vojskom a so všetkými úradníkmi. Potom sa obrátim a odtiahnem. Veď len na to som prišiel!"
46On mu uveril a urobil, čo mu navrhoval: rozpustil vojsko, ktoré sa vrátilo do Júdska. 47Zadržal si len tritisíc mužov; z toho dvetisíc ponechal v Galilei a iba tisíc išlo s ním. (*) (Tryfonova reč nemusela vyvolať u Jonatána zvláštne podozrenie, veď bol vojenským guvernérom prímoria až po "Týrske schodište" (11,59) a už Demetrius sľúbil Židom Ptolemaidu (10,39).)
Jonatán je zajatý. - 48Len čo Jonatán vtiahol do Ptolemaidy, zavreli Ptolemaidčania brány, zajali ho a všetkých jeho sprievodcov pozabíjali mečom. 49Okrem toho poslal Tryfon pechotu a jazdu do Galiley a na veľkú rovinu, aby pobili všetkých Jonatánových prívržencov. 50Ale keď sa oni dozvedeli, že Jonatán bol zajatý a zabitý aj so svojím mužstvom, navzájom sa povzbudzovali a vytiahli (do boja) v usporiadaných bojových šíkoch 51a prenasledovatelia sa vrátili, lebo videli, že im ide o život. 52Tak došli všetci nerušene do júdskej krajiny a oplakávali Jonatána a jeho spoločníkov. Boli vo veľkej obave a všetok Izrael kvílil veľkým plačom.
53Všetci pohania dookola sa teraz usilovali zničiť ich. 54Hovorili si totiž: "Teraz sú bez vodcu a pomoci. Teraz bojujme proti nim! Vykoreňme z ľudstva ich pamiatku!"