Pozdrav. - 1Pavol, Silván a Timotej solúnskej cirkvi v Bohu Otcovi a v Pánu Ježišovi Kristovi: Milosť vám a pokoj. (*) (Silván je poslovenčený rímsky tvar (Silvanus) aramejského mena Sílas. Spolu s Timotejom bol spolupracovníkom apoštola Pavla v misijnej práci v Macedónsku (porov. Sk 16–18).)

Príkladná viera Solúnčanov. - 2Ustavične vzdávame vďaky Bohu za vás všetkých, keď si na vás spomíname vo svojich modlitbách. Bez prestania 3myslíme pred Bohom a naším Otcom na dielo vašej viery, úsilie lásky a vytrvalosť nádeje v nášho Pána Ježiša Krista. (*) (Tri božské čnosti sú základom celého kresťanského života.) 4Vieme, bratia, Bohom milovaní, o vašom vyvolení, 5lebo naše evanjelium neprišlo k vám iba v slovách, ale aj v moci a v Duchu Svätom a v celej plnosti; veď viete, akí sme boli medzi vami kvôli vám.

6A vy ste napodobňovali nás i Pána, keď ste vo veľkom súžení s radosťou Ducha Svätého prijímali slovo, 7takže ste sa stali vzorom všetkým veriacim v Macedónsku a v Achájsku. 8Lebo od vás sa Pánovo slovo rozšírilo nielen po Macedónsku a Achájsku, ale vaša viera v Boha sa stala známou na každom mieste, takže už nemusíme nič hovoriť. 9Veď oni sami rozprávajú o nás, ako sme k vám prišli a ako ste sa od modiel obrátili k Bohu, aby ste slúžili Bohu živému a pravému 10a očakávali z neba jeho Syna, ktorého vzkriesil z mŕtvych; Ježiša, ktorý nás zachraňuje od budúceho hnevu. (*) ("Budúci hnev" – hnev trestajúceho Boha, ktorý sa prejaví voči hriešnikom v deň posledného súdu. Porov. Rim 2,8; 5,9. Podľa terminológie Starého zákona deň budúceho hnevu je dňom Božieho súdu.)

Pavlova misijná činnosť. - 1Veď sami viete, bratia, že sme k vám neprišli nadarmo. 2Ale po toľkom utrpení a potupovaní, ako viete, vo Filipách, vo svojom Bohu sme našli odvahu hlásať vám Božie evanjelium uprostred mnohých ťažkostí. (*) (Porov. Sk 17,1–9; 16,11–40.) 3Lebo naše povzbudzovanie nepochádza z omylu ani z nekalých pohnútok, ani nebolo falošné. 4Ale ako nás Boh vyskúšal, že nám možno zveriť evanjelium, tak hovoríme, nie aby sme sa ľuďom páčili, ale Bohu, ktorý skúma naše srdcia. 5Nikdy sme sa, ako viete, nezaliečali rečami, ani nás nehnalo lakomstvo, Boh je svedok, (*) (Porov. Sk 20,33.) 6ani sme nehľadali slávu u ľudí, ani u vás, ani u iných. 7Hoci sme ako Kristovi apoštoli mohli zavážiť, boli sme medzi vami malí, ako keď matka kŕmi a láska svoje deti. (*) ("Zavážiť" niektorí prekladajú "mať nároky", "byť na ťarchu". Pavlova nežnosť sa zračí aj vo veršoch 8 a 11.) 8Tak sme vás milovali, že by sme vám najradšej boli odovzdali nielen Božie evanjelium, ale aj vlastný život; takými drahými ste sa nám stali. 9Veď sa, bratia, pamätáte na našu prácu a námahu. Vo dne v noci sme pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu, a tak sme vám hlásali Božie evanjelium. (*) (O Pavlovej námahe porov. Sk 20,34–35 a 1 Kor 4, 12.) 10Sami ste svedkami aj Boh, ako sväto, spravodlivo a bezúhonne sme sa správali voči vám veriacim. 11Viete predsa, že sme každého z vás, ako otec svoje deti, 12prosili, povzbudzovali a zaprisahávali, aby ste žili, ako sa patrí vzhľadom na Boha, ktorý vás volá do svojho kráľovstva a slávy.

13Preto aj my neprestajne vzdávame vďaky Bohu za to, že keď ste od nás prijali Božie slovo, ktoré sme hlásali, neprijali ste ho ako ľudské slovo, ale - aké naozaj je - ako Božie slovo; a ono pôsobí vo vás veriacich. 14Veď vy, bratia, napodobňujete Božie cirkvi, čo sú v Judei v Kristovi Ježišovi, lebo aj vy ste od svojich súkmeňovcov vytrpeli to isté, čo oni od Židov. 15Oni zabili Pána Ježiša aj prorokov a nás prenasledovali. Bohu sa nepáčia, všetkým ľuďom odporujú 16a nám bránia kázať pohanom, aby boli spasení; a tak stále napĺňajú mieru svojich hriechov. Ale už sa im až na pokraj priblížil Boží hnev. (*) (Porov. Mt 23, 32; Rim 2, 5.)

17Aj keď sme boli, bratia, na krátky čas od vás odlúčení, no iba tvárou, nie srdcom, tým viac a túžobnejšie sme sa usilovali uvidieť vašu tvár. 18Lebo sme chceli prísť k vám, najmä ja, Pavol, raz aj druhý raz, ale satan nám to prekazil. (*) (Možno ide o prekážky, ktoré mu kládli do cesty nepriatelia ako nástroje satana.) 19Veď kto je našou nádejou, radosťou a korunou slávy - nie aj vy? - pred naším Pánom Ježišom pri jeho príchode? 20Vy ste naša sláva a radosť.

Pavol posiela do Solúna Timoteja. - 1Preto keď sme to už nemohli ďalej vydržať, rozhodli sme sa, že ostaneme v Aténach sami, 2a poslali sme Timoteja, nášho brata a Božieho spolupracovníka na Kristovom evanjeliu, aby vás utvrdil a povzbudil vo viere, (*) (O tomto Skutky apoštolov mlčia. Pavol sa oddelil od Sílasa a Timoteja v Berei a išiel do Atén (Sk 17, 14 n.). Timotej hneď išiel za ním, ale Pavol ho poslal do Solúna, pretože chcel byť informovaný o stave tamojšej cirkvi. Po splnení poslania v Berei sa Timotej stretol so Sílasom a v Korinte sa pripojili k Pavlovi.) 3aby sa nik neplašil v týchto súženiach; veď sami viete, že je to náš údel. 4Lebo aj keď sme boli u vás, predpovedali sme vám, že prídu na nás súženia; aj sa tak stalo, ako viete. 5Preto keď som to ani ja už nemohol ďalej vydržať, poslal som ho, aby som zvedel o vašej viere, či vás azda nepokúšal pokušiteľ a naša námaha nevyšla nazmar.

6Teraz, keď k nám od vás prišiel Timotej a priniesol nám dobrú zvesť o vašej viere a láske a že si na nás stále po dobrom spomínate a túžite nás vidieť, ako aj my vás, 7potešili sme sa z vás, bratia, popri všetkej našej núdzi a súžení, pre vašu vieru. 8Lebo teraz akoby sme ožili, keď vy stojíte pevne v Pánovi. 9Ale akú vďaku môžeme vzdať Bohu za vás, za všetku tú radosť, ktorú z vás máme pred svojím Bohom? 10Vo dne v noci sa vrúcne modlíme, aby sme mohli uzrieť vašu tvár a doplniť to, čo ešte chýba vašej viere.

11Nech sám Boh, náš Otec a náš Pán Ježiš upravia našu cestu k vám. (*) (Pavlova túžba sa splnila na jeho tretej apoštolskej ceste (Sk 20, 1–4).) 12A Pán nech zveľadí a rozhojní vašu lásku navzájom i voči všetkým tak, ako ju my máme voči vám. 13Nech posilní vaše srdcia, aby ste boli bez úhony vo svätosti pred Bohom a naším Otcom, keď príde náš Pán Ježiš so všetkými svojimi svätými. Amen.

Páčiť sa Bohu čistotou a bratskou láskou. - 1Napokon vás teda, bratia, prosíme a napomíname v Pánu Ježišovi, aby ste čoraz viac rástli v tom, čo ste od nás prijali: ako máte žiť a páčiť sa Bohu, ako aj žijete. 2Veď viete, aké príkazy sme vám dali z moci Pána Ježiša. 3Lebo to je Božia vôľa, vaše posvätenie: 4aby ste sa zdržiavali smilstva a aby každý z vás vedel mať svoju nádobu vo svätosti a v úcte, (*) ("Nádoba", (gr. skéuos), je obrazný výraz; tu môže znamenať buď telo (porov. 2 Kor 4, 7), a vtedy by šlo o dokonalé ovládanie svojho tela, alebo ženu ako v 1 Pt 3, 7 a v rabínskej terminológii, a potom by to znamenalo, že každý má zaobchádzať s telom svojej manželky s úctou.) 5nie v náruživej žiadostivosti ako pohania, ktorí nepoznajú Boha, 6aby nik v tejto veci nevybočil z medzí a nepodvádzal svojho brata, lebo Pán sa za to všetko pomstí, ako sme vám už povedali a dosvedčili. (*) (Pavol tu pravdepodobne naráža na cudzoložstvo, ktoré je porušením práv blížneho.) 7Veď Boh nás nepovolal pre nečistotu, ale pre posvätenie. 8A kto týmto pohŕda, nepohŕda človekom, ale Bohom, ktorý vám dáva aj svojho Svätého Ducha.

9O bratskej láske vám netreba písať, veď vás sám Boh poučil, aby ste sa milovali navzájom. 10A vy to aj robíte všetkým bratom po celom Macedónsku. Len vás, bratia, prosíme, aby ste v tom čoraz viac rástli 11a usilovali sa žiť pokojne, plniť si povinnosti a pracovať vlastnými rukami, ako sme vám prikázali; 12aby ste sa počestne správali voči tým, čo sú mimo, a aby ste nemuseli od nikoho nič žiadať. (*) (Výraz "čo sú mimo" označuje nekresťanov.)

Vedieť, ako to bude so živými a mŕtvymi… - 13Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej. 14Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním. (*) (Niektorí prekladajú: "zhromaždí s ním".) 15Toto vám hovoríme podľa Pánovho slova: My, čo žijeme a zostaneme až do Pánovho príchodu, nepredídeme tých, čo zosnuli. (*) (Pavol toto učí pravdepodobne na základe zvláštneho zjavenia (porov. 1 Kor 15, 51).) 16Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví. 17Potom my, čo žijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom. (*) (Pavol odpovedá na problém Solúnčanov v súvise s druhým Kristovým príchodom. Okrem toho bola to aj téma apoštolských kázní. Mysleli si, že mŕtvi pri druhom slávnom Kristovom príchode budú o niečo ukrátení vzhľadom na tých, čo sa ho dočkajú ako živí. Apoštol tu hovorí v množnom čísle a seba zahrňuje medzi tých, čo sa ešte živí dočkajú slávneho Kristovho príchodu. Je to skôr vyjadrenie túžby po tomto príchode, ako to dokazujú aj jeho ostatné eschatologické výpovede (porov. Rim 13, 11 n.; 1 Kor 7, 29–32; 15, 51 n.; 16, 22; 2 Kor 5, 1–4; Flp 4, 5; 2 Tim 4, 6–8). Pavol teda nikdy neučil, že deň slávneho Pánovho príchodu nastane už počas jeho života.) 18Preto sa potešujte navzájom týmito slovami!

…a očakávať Pánov príchod. - 1O časoch a chvíľach vám netreba, bratia, písať, 2lebo sami veľmi dobre viete, že Pánov deň príde ako zlodej v noci. (*) (Porov. Mt 24, 43.) 3Keď budú hovoriť: "Je pokoj a istota," vtedy znenazdania príde na nich záhuba ako bolesti na rodičku a neuniknú. 4Ale vy, bratia, nie ste vo tme, aby vás ten deň prekvapil ako zlodej. 5Veď vy všetci ste synmi svetla a synmi dňa. Nepatríme noci ani tme. 6Nespime teda ako ostatní, ale bdejme a buďme triezvi!

7Tí, čo spia, spia v noci, a opilci sa v noci opíjajú. 8My však, čo patríme dňu, buďme triezvi a oblečme si pancier viery a lásky a prilbu nádeje na spásu. (*) (O duchovnej výzbroji porov. Iz 59, 17; Ef 6, 14–17.) 9Veď Boh nás neurčil na hnev, ale aby sme získali spásu skrze nášho Pána Ježiša Krista, 10ktorý za nás zomrel, aby sme žili spolu s ním, či už bdieme, alebo spíme. 11Preto sa navzájom potešujte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte.

Záverečné napomenutia a pozdravy. - 12Prosíme vás, bratia, aby ste si vážili tých, čo pracujú medzi vami, sú vašimi predstavenými v Pánovi a napomínajú vás. 13Majte ich vo veľkej láske pre ich dielo! Žite jeden s druhým v pokoji! 14Vyzývame vás, bratia: napomínajte neporiadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých, ku všetkým buďte zhovievaví! 15Dajte si pozor, aby sa nik nikomu neodplácal zlým za zlé, ale vždy sa usilujte o dobro medzi sebou i voči všetkým! 16Ustavične sa radujte! 17Bez prestania sa modlite, (*) (Porov. Lk 18, 1.) 18pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás! (*) ("Lebo to je Božia vôľa" o vás zjavená skrze Krista.) 19Ducha neuhášajte, 20proroctvami nepohŕdajte! (*) (Pavol tu hovorí o daroch Ducha Svätého, o charizmách, ktoré si má kresťan vážiť.) 21Ale všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte! 22Chráňte sa zla v akejkoľvek podobe!

23Sám Boh pokoja nech vás celých posvätí, aby sa zachoval váš duch neporušený a duša i telo bez úhony, keď príde náš Pán Ježiš Kristus. (*) (Duch, duša a telo (pnéuma, psyché, sóma) označujú celého vykúpeného človeka. Duch tu znamená vyššiu zložku človeka, čo sa otvára vplyvu milosti, alebo princíp Božieho života v kresťanovi (porov. Rim 5, 5), čiže nadprirodzený život.) 24Verný je ten, ktorý vás volá, a on to aj urobí.

25Bratia, modlite sa aj za nás!

26Pozdravte všetkých bratov svätým bozkom! (*) (O svätom bozku pozri poznámku k Rim 16, 16.) 27Zaprisahám vás v Pánovi, aby sa tento list čítal všetkým bratom.

28Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vami.