Pozdrav. - 1Pavol, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša, a brat Timotej Božej cirkvi v Korinte aj všetkým svätým v celom Achájsku: 2Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista.
Vďaka za Božiu útechu v súžení. - 3Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy! (*) (Odvoláva sa na list, ktorý sa stratil. Podobne aj v 4. a 9. verši.) 4On nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás. 5Lebo ako sa v nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha. 6Ak sme teda sužovaní, je to na vašu potechu a spásu; ak sme potešovaní, je to vám na potešenie, ktoré sa prejavuje v znášaní takých istých utrpení, aké znášame aj my. (*) (Človek, ktorý sa dopustil neuváženého činu. Bližšie o tom nič nevieme.) 7A naša nádej, vzhľadom na vás, je pevná, veď vieme, že ako máte účasť na utrpeniach, tak budete mať aj na úteche.
8Nechceme, bratia, aby ste nevedeli o našom súžení, ktoré sme podstúpili v Ázii. Doľahlo na nás nadmieru ťažko, nad našu silu, takže sa nám už nechcelo ani žiť. (*) (Nevieme presne, o aké súženie ide. Pavol azda myslí na ťažkosti v Efeze (1 Kor 15, 32) alebo na úklady zo strany Židov?) 9Sami nad sebou sme už vyniesli rozsudok smrti, aby sme nedôverovali sebe, ale Bohu, ktorý kriesi mŕtvych. 10On nás vyslobodil a vyslobodzuje z takej smrti. A v neho dúfame, že nás ešte vyslobodí, 11ak nám budete aj vy pomáhať modlitbou za nás, aby za dar milosti, ktorý máme zásluhou mnohých, mnohí za nás vzdávali vďaky.
Zmenený program Pavlovej cesty. - 12Lebo toto je naša chvála, svedectvo nášho svedomia, že sme žili na svete a zvlášť u vás v Božej jednoduchosti a úprimnosti; nie v telesnej múdrosti, ale v Božej milosti. 13Veď vám nepíšeme nič iné, iba to, čo čítate alebo aj poznáte. A dúfam, že až do konca pochopíte, (*) (Pavol mal dohovorené stretnutie s Títom v Troade. Mal mu doniesť správy o Korinťanoch. Keď tam Títa nenašiel, vybral sa sám do Macedónska, aby sa s ním čím skôr mohol stretnúť. Vidieť, ako Pavol mal veľmi rád veriacich v Korinte.) 14ako ste nás už do istej miery pochopili, že sme vašou slávou, ako aj vy našou v deň nášho Pána Ježiša. (*) (V staroveku sa v triumfálnom pochode nieslo pred víťazom kadidlo. Kresťania svojím životom šíria vôňu kadidla, ktoré ohlasuje víťazstvo Krista.)
15V tejto dôvere som chcel ísť najprv k vám, aby ste mali aj druhú milosť, (*) (Korinťania majú každú Pavlovu návštevu u nich považovať za milosť.) 16a cez vás prejsť do Macedónska a zasa z Macedónska prísť k vám, aby ste ma odprevadili do Judey. (*) (To znamená: kto je schopný bez zvláštnej Božej pomoci splniť takéto poslanie?) 17Keď som teda toto chcel, bol som vari ľahkomyseľný? Alebo keď sa pre niečo rozhodujem, rozhodujem sa podľa tela, žeby u mňa "áno", "áno" bolo aj "nie", "nie"? 18Ako je Boh verný, naša reč k vám nie je aj "áno" aj "nie". 19Veď Boží Syn Ježiš Kristus, ktorého sme u vás hlásali, ja, Silván a Timotej, nebol aj "áno" aj "nie", ale v ňom bolo iba "áno". 20Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú "áno", a preto je skrze neho aj naše "amen" Bohu na slávu. 21A Boh nás i vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, 22on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha. (*) (Krstom sme dostali vnútorný nezmazateľný znak, že patríme Kristovi. To všetko sa zavŕši v nebi, ale už tu na zemi máme o tom záruku – záloh v tom, že nám bol daný Duch Svätý.)
23Boha volám za svedka svojej duši, že som iba z ohľadu na vás už neprišiel do Korintu. 24Nie že by sme chceli panovať nad vašou vierou, ale prispieť k vašej radosti, veď pre vieru stojíte.