Sláva nového chrámu. - 1V siedmom (mesiaci), dvadsiateho prvého (dňa) mesiaca, prehovoril Pán prostredníctvom proroka Aggea takto: 2"Povedz júdskemu námestníkovi, Salatielovmu synovi Zorobábelovi, a veľkňazovi, Josedekovmu synovi Jozuemu, a zvyšku ľudu toto: 3Kto je ešte medzi vami taký, čo videl tento dom v jeho predošlej sláve? A za čo ho pokladáte teraz? Či sa nezdá vašim očiam ako nič? 4Teraz sa však vzmuž, Zorobábel, hovorí Pán, a vzmuž sa, veľkňaz, Josedekov syn Jozue, vzmuž sa tiež všetok ľud krajiny, hovorí Pán, a pracujte, lebo ja som s vami, hovorí Pán zástupov. 5Slovo, ktoré som s vami uzavrel, keď ste vychádzali z Egypta, a môj duch ostane medzi vami, nebojte sa! (*) (Ľud bol pri stavbe chrámu zronený. Ešte žili starci, ktorí ako deti videli Šalamúnov chrám a po mesiaci stavby sa presvedčili, že nový ani zďaleka nedosiahne nádheru starého, zrúcaného chrámu.)

6Lebo toto hovorí Pán zástupov: Ešte raz - bude to o chvíľku - a ja otrasiem nebesami i zemou, morom i suchou zemou. 7Otrasiem všetkými kmeňmi i prídu skvosty všetkých národov. Vtedy naplním tento dom slávou, hovorí Pán zástupov. 8Moje je striebro a moje je zlato, hovorí Pán zástupov. 9Väčšia bude sláva tohto posledného domu ako prvého, hovorí Pán zástupov, a na tomto mieste budem dávať pokoj, hovorí Pán zástupov." (*) (Príchod mesiášskych čias otrasie nebom, zemou i národmi. Vulg tu hovorí o Mesiášovej osobe. Vo verši 7 miesto "prídu skvosty všetkých národov" prekladá: "Príde ten, po ktorom túžili všetky národy". O Spasiteľovej osobe hovorí Aggeus len nepriamo; spomína slávu druhého chrámu a len od proroka Malachiáša sa dozvieme, že touto slávou bude príchod Mesiáša (Mal 3,1 n.). Ale aj Aggeus hovorí nesporne o mesiášskych časoch. Všetky národy budú sa hrnúť k novému náboženstvu a všetky svoje skvosty obetujú Pánovi. Veď i tak jemu patrí všetko zlato a striebro. Porov. Iz 60,5 – 7,11; Mich 4,1–4 = Iz 2,2–4. Spomína tiež hlavný a prorokmi veľmi často spomínaný rys mesiášskej ríše, pokoj; porov. Iz 2,2–4 = Mich 4,1–4; Iz 9,1 n.; 11,1 n.; Mich 1 – 5. – Keď Izrael vychádzal z Egypta, vtedy Boh otriasol národmi a uzavrel so svojím národom prvú zmluvu, porov. verš 5. Pri príchode mesiášskych čias otrasie národmi znovu a uzavrie so svojím ľudom novú zmluvu.)

Božie požehnanie. - 10Dvadsiateho štvrtého (dňa) deviateho (mesiaca), v druhom roku Dária, prehovoril Pán k prorokovi Aggeovi takto: 11"Toto hovorí Pán zástupov: Žiadajte od kňazov poučenie v tomto: 12Keby niekto niesol v okraji svojho odevu posvätné mäso a týmto okrajom by sa dotkol chleba alebo jedla, alebo vína, alebo oleja, alebo akéhokoľvek pokrmu, posvätí sa to?" Kňazi odpovedali: "Nie!" 13Aggeus povedal: "Keby sa ktorejkoľvek z týchto vecí dotkol niekto poškvrnený mŕtvolou, poškvrní sa to?" Kňazi odpovedali: "Poškvrní!" 14Aggeus povedal: "Takto je tento ľud a takto je tento národ predo mnou, hovorí Pán; a takto sú všetky diela ich rúk: čokoľvek tam obetujú, je poškvrnené. (*) (Mäso z obetí bolo posvätné. Izraeliti sú nečistí, preto sú nečisté aj obety, ktoré prinášajú, nemôžu byť preto milé Bohu. "Tam" rozumej na oltári, ktorý Izraeliti postavili hneď po návrate zo zajatia (Ezd 3,3). – V okraji vrchného rúcha nosili Izraeliti veci ako u nás ženy v zástere.)

15Teraz si však všímajte, počnúc týmto dňom! Kým sa nepoložil kameň na kameň v Pánovom chráme, 16išli ste k hŕbe o dvadsiatich (mericiach) a bolo toho desať; išli ste k lisu načerpať päťdesiat mier a bolo toho dvadsať. 17Bil som vás úpalom, sneťou a krupobitím pri všetkých prácach vašich rúk, ale neprišli ste ku mne, hovorí Pán. 18Všímajte si - počnúc dvadsiatym štvrtým dňom deviateho (mesiaca) -, odo dňa, čo bol založený Pánov chrám, si všímajte! 19Je semä ešte v sýpke a vinič, figovník, granátová jabloň a oliva ešte nerodí? Od tohto dňa budem žehnať." (*) (Kým nezačali stavať chrám, Pán ich trestal, preto mali aj obilia, aj vína omnoho menej, než čakali. – O úpale pozri 1 Kr 8,37; porov. Am 4,9. – Týmto sa vysvetľuje aj predošlá stať (verš 10–14); obety preto neboli milé Pánovi, lebo sa nechceli chytiť do stavby chrámu. Odteraz však bude ináč.)

Prisľúbenie Zorobábelovi. - 20A Pán dvadsiateho štvrtého (dňa) deviateho mesiaca prehovoril druhý raz k Aggeovi takto: 21"Toto povedz júdskemu námestníkovi, Zorobábelovi: Ja otrasiem nebesami a zemou, 22prevrátim kráľovský trón a zničím silu kráľovstiev národov; prevrhnem vozy i tých, čo sa na nich vezú, a kone i s jazdcami sa vrútia každý do meča svojho blížneho. 23V ten deň, hovorí Pán zástupov, vezmem ťa, Zorobábel, Salatielov syn, môj sluha, hovorí Pán, a urobím ťa pečaťou, lebo teba som si vyvolil," hovorí Pán zástupov. (*) (Aby júdsky námestník perzského kráľa Dária nemal obavy pustiť sa do stavby chrámu, Boh ho ubezpečuje, že on zdolá nepriateľov svojho národa, pretože je Zorobábel jeho miláčik. – Pečať mala platnosť podpisu, preto si východný muž dával na ňu veľký pozor. Nosil ju buď na hrdle, uviazanú na šnúrke, alebo si ju dal pripevniť na prsteň, aby sa nemohla dostať do cudzích rúk. Takýto vzácny je aj Zorobábel v Božích očiach. – Zorobábelovho starého otca Jechoniáša Boh zavrhol slovami: "Keby júdsky kráľ Koniáš, syn Joakimov, bol pečatným prsteňom na mojej pravici: strhol by som ťa odtiaľ." (Jer 22,24) Aby si národ nemyslel, že tými slovami celkom zavrhol Dávidov kráľovský dom a zrušil aj mesiášske prisľúbenia, ktoré dal Dávidovi: vyhlasuje, že si Zorobábela vyvolil a že mu je taký vzácny ako pečatný prsteň. Platia teda aj mesiášske proroctvá.)