Baruchovo posolstvo. - 1Toto je znenie knihy, ktorú písal Baruch, syn Nériho, syna Másiášovho, syna Sedekiášovho, syna Sediho, syna Helkiášovho, v Babylone, (*) (O Baruchovi pozri úvod. Jeruzalem padol v piatom mesiaci (mesiac ab) r. 587. Piate výročie tohto dňa vybral si Baruch, vtedy čítal zajatcom svoju knihu. Na tento smútočný deň boli isteže vnímavejší pre Božie slovo. Číslo alebo meno mesiaca sa síce nespomína, ale osnova ho dostatočne označuje slovami: "v čase, keď Chaldejci zaujali Jeruzalem".) 2v piatom roku, siedmy deň mesiaca, v čase, keď Chaldejci zaujali Jeruzalem a spálili ho.

3Baruch prečítal obsah tejto knihy v prítomnosti júdskeho kráľa, Joakimovho syna Jechoniáša, a v prítomnosti všetkého ľudu, ktorý prišiel kvôli knihe, 4tiež v prítomnosti mocnárov a kráľovských synov, v prítomnosti starších a v prítomnosti všetkého ľudu od najmenších po najväčších, všetkých, ktorí bývali v Babylone, pri rieke Sud. (*) (O Joakimovi a Jechoniášovi pozri úvod do Knihy proroka Jeremiáša. – Kráľovskí synovia však boli Jechoniášovi funkcionári a dvorania. – Polohu rieky Sud dnes už nevieme určiť, bola však bezpochyby blízko mesta Babylonu.)

5Oni plakali, postili a modlili sa pred Pánom, 6poskladali peniaze, každý podľa možností, 7a poslali ich do Jeruzalema kňazovi Joakimovi, synovi Helkiáša, syna Salomovho, i kňazom, aj všetkému ľudu, ktorý bol s ním v Jeruzaleme. (*) (Kňaz Joakim nebol veľkňazom, on len zastupoval v Jeruzaleme veľkňaza Josedeka, ktorého odviedli do zajatia (porov. 1 Krn 5,41).) 8A desiateho sivana dostal aj z chrámu ukoristené nádoby Pánovho domu, aby ich vrátil do Jeruzalema. Boli to strieborné nádoby, ktoré dal spraviť júdsky kráľ Sedekiáš, syn Joziáša, (*) (Sivan bol tretí mesiac hebrejského roku.) 9keď babylonský kráľ Nabuchodonozor zajal a z Jeruzalema do Babylonu odviedol Jechoniáša, kniežatá, zámočníkov, mocnárov a pospolitý ľud.

10A odkázali: "Tu vám posielame peniaze. Kúpte za peniaze celopaly, obety za hriech i tymian; zaobstarajte aj dary a obetujte to na oltári Pánovi, nášmu Bohu! 11A modlite sa za život babylonského kráľa Nabuchodonozora a za život jeho syna Baltazára, aby ich dni trvali ako dni neba nad zemou! 12Nech nám dá Pán sily a nech nám osvieti oči, aby sme žili v tieni babylonského kráľa Nabuchodonozora a v tieni jeho syna Baltazára, aby sme im slúžili dlhé časy a našli u nich milosť. 13Modlite sa k Pánovi, nášmu Bohu, aj za nás, veď sme zhrešili proti Pánovi, svojmu Bohu, a po dnešný deň sa neodvrátila od nás jeho prchkosť a jeho hnev. 14Prečítajte túto knihu, ktorú vám posielame, aby ste ju v dome Pánovom čítali vo sviatočný deň a v príhodné dni.

Vyznanie. - 15A hovorte: Pán, náš Boh, je spravodlivý. My však, mužovia Júdska a obyvatelia Jeruzalema, musíme sa dnešný deň hanbiť, 16i naši králi, naše kniežatá, naši kňazi, naši proroci i naši otcovia, 17pretože sme zhrešili pred Pánom, 18neposlúchali sme jeho hlas, aby sme kráčali podľa jeho nariadení, ktoré nám predkladal. 19Odo dňa, čo Pán vyviedol našich otcov z egyptskej krajiny, až po dnešný deň boli sme Pánovi, svojmu Bohu, neposlušní a nevšímavo sme sa odvracali, aby sme nepočuli jeho hlas. 20Preto viseli na nás nešťastia a kliatba, ktorú Boh nariadil svojmu sluhovi Mojžišovi vtedy, keď vyviedol našich otcov z egyptskej krajiny, aby nám dal krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom, ako je tomu dnes. (*) (Ako je tomu dnes – za čias proroka.) 21Lenže sme nepočúvali hlas Pána, svojho Boha, v rečiach prorokov, ktorých k nám posielal, 22ale každý išiel za hriešnou žiadosťou svojho srdca, slúžil iným bohom a páchal, čo je zlé v očiach Pána, nášho Boha.

1Pán teda potvrdil svoje slovo, ktoré bol vypovedal proti nám i proti sudcom, ktorí súdili Izrael, proti našim kráľom, proti našim kniežatám i proti ľuďom Izraela a Júdu, 2že dopustí na nás veľké nešťastia, ktoré nepreviedol pod celým nebom tak, ako ich previedol v Jeruzaleme podľa toho, čo je napísané v Mojžišovom zákone, 3že budeme jesť každý mäso svojho syna a každý mäso svojej dcéry. (*) (Porov. Lv 26,29; Dt 28,53; Jer 19,9; Nár 2,20; 4,10.) 4A vydal ich do područia všetkým kráľovstvám, ktoré sú okolo nás, na posmech a skazu u všetkých národov na okolí, medzi ktoré ich Pán roztratil. 5Dostali sa do poroby, a nie k nadvláde, pretože sme zhrešili proti Pánovi, svojmu Bohu, keď sme nepočúvali jeho hlas. 6Pán je spravodlivý, nám však a našim otcom sa musí v tento deň červenať tvár. 7Čo Pán vyhlásil proti nám, všetky tie nešťastia na nás dopadli. 8A neudobrovali sme Pánovu tvár, že by sa bol každý odvrátil od hriešnych žiadostí svojho srdca. 9Nuž bedlil Pán nad nešťastím a priviedol ho na nás, veď Pán je spravodlivý vo všetkých svojich činoch, ktoré nám nariadil. (*) (O "bedlení" pozri pozn. k Jer 1,11 a porov. Jer 31,28; 44,27.) 10Ale nepočúvali sme jeho hlas a nekráčali sme podľa Pánových príkazov, ktoré pred nás predložil.

Prosba. - 11Preto teda, Pane, Bože Izraela, ktorý si silnou rukou, znameniami a znakmi, veľkou mocou a zdvihnutým ramenom vyviedol svoj ľud z egyptskej krajiny a urobil si si tak meno až po dnešný deň: 12zhrešili sme, páchali sme ohavnosť a nespravodlivosť, Pane, náš Bože, napriek všetkým tvojim spravodlivým skutkom. 13Nech sa od nás odvráti tvoja prchkosť, veď nás máličko ostalo medzi národmi, medzi ktoré si nás roztratil. 14Vyslyš, Pane, našu modlitbu a našu prosbu; vyveď nás a získaj nám milosť u tých, čo nás odviedli, 15nech vie celá zem, že ty, Pane, si náš Boh, že sa Izrael a jeho rod volal tvojím menom. 16Pane, zhliadni zo svojho svätého príbytku na nás; prikloň si ucho a počuj! 17Otvor si oči a viď, veď nie mŕtvi v podsvetí, ktorým bol z útrob odňatý duch, budú vzdávať Pánovi chválu a oslavu, (*) (Porov. Ž 6,6; 30,10; 115,17; Iz 38,18; Sir 17,26.) 18ale duša, ktorá sa priveľmi zarmucuje; to, čo kráča zhrbené a choré, podlomené oči a hladujúca duša bude tebe, Pane, vzdávať chválu a oslavu. (*) (Verš je neistý, podávame najpravdepodobnejší preklad. Duša hriešnika bude oslavovať Pána, duša hriešnika zarmúteného, od žiaľu zhrbeného, s očami zapadlými, i keď v nádeji odpustenia.)

19Veď nie pre spravodlivosť svojich otcov alebo svojich kráľov predkladáme prosby pred tvoju tvár, Pane, Bože náš! 20Veď si vyslal na nás svoju prchlivosť a svoj hnev, ako si to oznámil prostredníctvom svojich sluhov, prorokov: 21»Toto hovorí Pán: Skloňte si plece a slúžte babylonskému kráľovi, vtedy ostanete bývať v krajine, ktorú som dal vašim otcom. 22Ale ak neposlúchnete Pánov hlas, že máte slúžiť babylonskému kráľovi, 23tak odstránim z miest Júdu a z ulíc Jeruzalema hlas radosti a hlas plesania, hlas ženícha a hlas nevesty a celá krajina bude pustatina bez obyvateľov.« (*) (Pozri Jer 27,12 a 7,34.) 24Lenže sme nepočúvali na tvoj hlas, že máme slúžiť babylonskému kráľovi, preto si splnil svoje slová, ktoré si riekol prostredníctvom svojich sluhov, prorokov, že kosti našich kráľov a kosti našich otcov budú vyhodené z ich miesta. (*) (Zhanobenie mŕtvol predpovedal Jeremiáš 8,1.) 25A naozaj sú vyhodené na úpal dňa a na mrazy noci. Aj zomierali vo veľkých útrapách: od hladu, pod mečom a na mor. (*) (Meč, hlad a mor pozri Jer 14,12; 24,10; 32,36; 34,17; 38,2; Nár 1,20.) 26A z domu, ktorý sa menoval podľa tvojho mena, pre zločinnosť Izraelovho domu a Júdovho domu si urobil to, čím je dnešný deň. (*) (Porov. pozn. k 1,20.)

27Jednako si, Pane, Bože náš, zaobchádzal s nami podľa svojej dobrotivosti a podľa svojho veľkého milosrdenstva, 28ako si riekol prostredníctvom svojho sluhu Mojžiša vtedy, keď si mu rozkázal napísať a Izraelitom predložiť svoj zákon. Riekol si: (*) (Porov. Lv 26,39–45 a Dt 30,1–10.) 29»Ak nebudete počúvať môj hlas, veru sa tento veľký a početný zástup premení na hŕstku medzi národmi, medzi ktoré ich roztratím. 30Veď viem, že ma nebudú počúvať, lebo je to tvrdošijný národ. Ale v krajine, kde budú v zajatí, vstúpia si do srdca 31a budú vedieť, že ja som Pán, ich Boh. A dám im vnímavé srdce a uši, 32takže v krajine, kde budú v zajatí, budú ma chváliť a budú spomínať na moje meno. 33Vtedy sa odvrátia od svojej tvrdošijnosti a od svojich zlých skutkov, pretože sa rozpamätajú na osud svojich otcov, ktorí zhrešili pred Pánom. 34Potom ich vrátim do ich zeme, ktorú som pod prísahou sľúbil ich otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi; budú v nej vládnuť a rozmnožím ich, nebudú sa umenšovať. 35A uzavriem s nimi večnú zmluvu, že ja budem ich Bohom a oni budú mojím národom. A viac nepohnem svoj ľud, Izrael, z krajiny, ktorú som im dal.«

1Všemohúci Pane, Bože Izraela, úzkostlivá duša a zlomený duch volá k tebe. 2Počuj, Pane, a zmiluj sa, i keď sme proti tebe zhrešili. 3Veď ty večne tróniš a my máme večne zahynúť? 4Všemohúci Pane, Bože Izraela, počuj modlitbu zomrelých Izraela a synov tých, čo zhrešili proti tebe, čo nepočúvali hlas svojho Boha, a preto visí na nás nešťastie. (*) ("Zomrelí Izraela" sú tí, čo sú v smrteľnej úzkosti, Izraeliti v zajatí; porov. Nár 3,6; Iz 59,10. – Verše 1–8 sú zakončením modlitby.) 5Nespomínaj na zločiny našich otcov, ale spomeň si v tento čas na svoju ruku a na svoje meno, 6veď ty si Pán, náš Boh, a chceme ťa chváliť! 7Veď nato si vštepil do našich sŕdc svoju bázeň, aby sme vzývali tvoje meno. Nuž budeme ťa chváliť vo svojom zajatí, pretože sme odvrátili od svojich sŕdc všetku neprávosť svojich otcov, ktorí zhrešili proti tebe. 8Hľa, my sme dnes v zajatí, kde si nás roztratil na potupu a kliatbu a pre dlh za všetky neprávosti našich otcov, ktorí odpadli od Pána, svojho Boha."

Jeremiášov list. - Odpis listu zajatcom, ktorých mal babylonský kráľ Nabuchodonozor odviesť do Babylonu. Poslal ho Jeremiáš, aby im oznámil, čo mu naložil Boh.

1Pre hriechy, ktoré ste spáchali proti Bohu, odvedie vás babylonský kráľ Nabuchodonozor ako zajatcov do Babylonu. (*) (O Jeremiášovom liste pozri úvod.) 2Keď teda prídete do Babylonu, budete tam mnoho rokov a dlhý čas, až sedem pokolení. Potom vás však vyvediem odtiaľ v pokoji. 3Ale v Babylone uvidíte strieborných, zlatých a drevených bohov, ktorých nosia na pleciach a ktorí pohanom naháňajú strach. (*) (Pozri pozn. k Jer 50,38.) 4Chráňte sa, aby ste sa nestali aj vy podobnými pohanom a aby sa strach nezmocnil aj vás. 5Keď budete vidieť pred nimi a za nimi zástup, ktorý sa im klania, povedzte si v duchu: "Tebe sa treba klaňať, Pane!", 6lebo môj anjel je s vami a on bude skúmať vaše duše.

7Ich jazyk vyhladil umelec a sú len postriebrení a pozlátení; sú teda lžou a nevládzu hovoriť. 8A vezmú ako pre pannu parádnicu zlato 9a zhotovia koruny na hlavy svojich bohov. Stáva sa však aj, že kňazi vezmú zlato a striebro svojim bohom a použijú ho pre seba. 10Dokonca darujú z toho aj smilniciam vo verejných domoch. Ozdobujú ich - strieborných, zlatých a drevených bohov - šatami ako ľudí. (*) (Myslí sa tu na ženy, ktoré sa predávali k úcte bohyne Ištar a bývali pri jej chráme.) 11Oni sa však nevedia zachrániť od hrdze a črvotoče, hoci sú oblečení do purpurového rúcha. 12Utierajú im tvár pre prach, ktorý je v dome a ktorého je na nich plno. 13Aj žezlo má ako človek, krajský sudca, ale nemôže zabiť toho, kto sa proti nemu prehreší. 14Má aj dýku v pravici a sekeru, ale oslobodiť sa nevie ani od vojny, ani od lúpežníkov. Z toho je zrejmé, že nie sú bohmi, preto sa ich nebojte!

15Ako sa rozbitá nádoba stáva človekovi neužitočnou, 16takí sú ich bohovia. Keďže sú postavení v domoch, majú oči plné prachu z nôh tých, čo prichádzajú. 17A ako sú okolo toho, čo urazil kráľa, pozatvárané dookola dvory, keďže ho majú viesť na smrť, podobne zabezpečujú kňazi ich domy dverami, zámkami a závorami, aby ich neukradli zlodeji. 18Zapaľujú lampy a viac ako sami pre seba, ale ani jednu z nich vidieť nemôžu. 19Sú podobní hociktorej hrade z domu a hovorí sa, že im vnútro rozožiera červač zeme; a keď ich aj s rúchom zožerie, nezbadajú. 20Tvár im očernie od dymu z domu. 21Na telo a na hlavu im nalietajú netopiere, lastovičky a iné vtáky a podobne (skáču) mačky. 22Z toho poznáte, že nie sú bohmi, preto sa ich nebojte!

23Zlato, ktorým sú pokrytí, je síce na krásu, ale ak niekto nestiera hrdzu, nebudú sa ligotať; necítili ani to, keď ich uliali. 24Sú kúpení za každú cenu, hoci v nich niet ducha. 25Keďže sú bez nôh, nosia ich na pleciach, a tak ukazujú ľuďom svoju hanbu. Ale nech sa hanbia aj tí, čo im slúžia. 26Preto ak padne na zem, sám nevstane; ani sa nebude sám pohybovať, ak ho niekto postaví narovno; ani sa nevzpriami, ak ho niekto položí; zato im však predkladajú dary ako mŕtvym. (*) (Pohania nosievali jedlá na hroby mŕtvych; porov. Ž 106,28; Sir 30,18.) 27Ich obety si však predajú a použijú kňazi. Podobne z nich berú aj ženy, ale ani žobrákovi, ani biednemu z toho nedajú. 28Ich obiet sa dotýkajú nečistí a šestonedieľky. Keďže podľa týchto vecí viete, že nie sú bohmi, nebojte sa ich!

29Ako ich teda možno volať bohmi? Veď strieborných, zlatých a drevených bohov obsluhujú ženy, 30v ich domoch sedia kňazi v roztrhaných tunikách, s oholenými hlavami a bradami a s nezakrytými hlavami; 31vreštia a kričia pred svojimi bohmi ako niektorí na pohrebných karoch. 32Z ich šiat si berú kňazi a obliekajú svoje ženy a deti. Či zakúsia od niekoho zlo (*) (U Izraelitov boli ženy z bohoslužobných kňazských úkonov vylúčené (Lv 10,6; 21,5.10; porov. Jer 16,5–7 a pozn. k tomuto miestu, tiež Jer 41,5; 48,37). Toto všetko Izraeliti pokladali však za nedôstojné Boha a museli podceňovať bohov, ktorí to trpia.) 33a či dobro, odplatiť to nevládzu. Kráľa nevládzu ani ustanoviť, ani zosadiť. 34Podobne nevládzu dať ani bohatstvo, ani meď. Ak im niekto urobí sľub a nesplní, nebudú to vyžadovať. 35Ani človeka neoslobodia od smrti, ani neochránia slabšieho od mocnejšieho. 36Slepému človeku nevrátia zrak, človeka z núdze nevytrhnú. 37Nad vdovou sa nezľutujú, ani sirote nepreukážu dobro. 38Drevené, pozlátené a postriebrené (modly) sú podobné kameňom z vrchov a tí, čo im slúžia, budú zahanbení. 39Ako sa teda možno domnievať a vravieť, že sú bohmi?

40Veď ešte aj sami Chaldejci ich zneucťujú! Keď vidia nemého, ktorý nevie hovoriť, prinesú Béla a žiadajú, aby (nemý) prehovoril, akoby to ten (Bél) mohol zbadať. (*) (O Bélovi pozri pozn. k Iz 46,1; porov. tiež pozn. k Jer 50,2.) 41A hoci to vedia, nie sú schopní zanechať tieto veci, pretože nemajú cit. 42A ženy, obviazané stuhami, sedia na cestách a pália otruby. 43A keď niektorá, odvedená niekým, čo šiel tadiaľ, vyspala sa s ním, znevažuje si susedu, že nemá toľkej ceny ako ona a že jej stuha nie je roztrhnutá. (*) (Modloslužba Babyloncov bola spojená s nečistotou.) 44Všetko, čo sa okolo nich deje, je lož. Ako sa teda možno domnievať a vravieť, že sú bohmi?

45Urobili ich remeselníci a zlatníci. Nebude z nich nič iné, len to, čo chcú mať remeselníci. 46Ani tí, čo ich zhotovili, nežijú dlhý čas, ako by mohlo to, čo zhotovili? 47Svojim potomkom zanechali lož a hanbu. 48Lebo keď ich zastihne vojna alebo nešťastie, kňazi sa radia medzi sebou, kde sa s nimi schovať. 49Ako teda možno nezbadať, že nie sú bohmi, keď nezachránia ani seba od vojny alebo nešťastia? 50Keďže sú drevené, pozlátené a postriebrené, neskoršie sa pozná, že sú klamstvo. Všetkým národom a kráľom bude jasné, že nie sú bohmi, ale dielom ľudských rúk, a nijakého božského činu na nich niet. 51Komu je teda neznáme, že nie sú bohmi?

52Krajine veru neustanovia kráľa, ani ľuďom dažďa nedajú. 53Ani sebe neprisúdia právo, ani nezabránia neprávo, veď sú bezvládni 54ako vrany medzi nebom a zemou. Lebo keď dom drevených, pozlátených a postriebrených bohov zachváti oheň, ich kňazi síce ujdú a zachránia sa, ale oni poprehárajú celkom ako trámy. 55Neodolajú ani kráľovi, ani nepriateľovi. 56Ako možno teda pripustiť a domnievať sa, že sú bohmi?

Drevené, postriebrené a pozlátené božstvá sa nezachránia ani od zlodejov, ani od lupičov. 57Títo sú mocnejší a zoberú si zlato, striebro i rúcho, ktorým sú odiati, a odídu s korisťou, tí však si pomôcť nevedia. 58Takže je lepšie kráľovi, ktorý ukazuje svoju moc, alebo užitočnej nádobe v dome, ktorú majiteľ upotrebí, ako falošným bohom; alebo i dverám na dome, ktoré ochraňujú to, čo v ňom je, než falošným bohom; alebo drevenému stĺpu v kráľovskom paláci ako falošným bohom.

59Slnko, mesiac a hviezdy sa ligocú, a keďže sú poslané na osoh, ochotne poslúchajú; 60aj blesk, keď sa zablysne, lahodí oku, takisto aj vietor veje v každej krajine. 61A keď Boh rozkáže oblakom, aby sa roztiahli nad celou zemou, splnia, čo im rozkázal. Aj oheň poslaný zhora stráviť vrchy a lesy urobí, čo je rozkázané. 62Tieto sa im však ani vzhľadom, ani mocou nepodobajú. (*) ("Tieto", rozumej božstvá.) 63Preto sa netreba ani domnievať, ani hovoriť, že sú bohmi, veď nemajú moci ani súdiť, ani dobre robiť ľuďom! 64Keďže teda viete, že nie sú bohmi, nebojte sa ich!

65Veď kráľov nemôžu ani preklínať, ani žehnať im! 66Národom neukážu znamenia na nebi, ani nežiaria ako slnko, ani ako mesiac nesvietia. 67Lepšie je zvieratám ako im, tie si vedia pomôcť, keď zabehnú do zátišia. 68Nijakým spôsobom nám teda nie je zrejmé, že sú bohmi, preto sa ich nebojte!

69Ako strašiak na uhorkovisku neustráži nič, tak sú aj ich drevení, pozlátení a postriebrení bohovia. 70Takým istým spôsobom sú ich drevení, pozlátení a postriebrení bohovia podobní aj šípu v záhrade, na ktorý si sadá každé vtáča, a takisto aj mŕtvole, hodenej do tmy. 71Podľa purpuru a bysu, ktorý na nich spráchnivie, poznať, že nie sú bohmi. Na konci budú aj sami rozožraní a budú potupou pre krajinu.

72Lepšie je teda spravodlivému človekovi, ktorý nemá modiel; ten bude ďaleko od potupy.