Bar4
1

Ona je knihou Božích príkazov
a zákonom, ktorý trvá naveky:
všetci, čo sa jej chopia, dosiahnu život,
čo ju však opustia, zomrú.

2

Obráť sa, Jakub, a chyť sa jej,
choď k jej svetlu, v ústrety jej žiare.

3

Neprepusť svoju slávu inému,
ani čo cenného máš cudziemu národu.

4

Blahoslavení sme, Izrael,
lebo nám je známe, čo sa ľúbi Bohu.

Boh splní svoje prisľúbenia

5

Buď pevnej mysle, ľud môj,
pamätihodný Izrael!

6

Boli ste predaní národom
- nie na zahynutie:
pretože ste rozhnevali Boha,
boli ste vydaní nepriateľom.

7

Roztrpčovali ste toho, čo vás stvoril,
obetovali ste démonom, nie Bohu.

8

Zabudli ste na večného Boha, ktorý vás choval,
zabudli ste aj na Jeruzalem, ktorý vás pestoval.

(*) (Zosobnený Jeruzalem sa predstavuje ako matka národa izraelského a oslovuje najprv okolité národy (4,9b–16), potom svoje deti, Izraelitov (17–29).) 9

Lebo videl prichádzať od Boha
hnev na vás a povedal:

Prívet Jeruzalema k susedným národom

"Počujte, susedia Siona,
Boh dopustil na mňa veľký smútok.

10

Veď som videl zajatie svojich synov a dcér,
ktoré na nich dopustil Večný.

11

Vychovával som ich s rozkošou,
prepúšťal som ich však s nárekom a žiaľom.

12

Nech sa neraduje nik nado mnou, vdovou,
ktorú opustili mnohí,
osamel som pre hriech svojich detí,
lebo sa odklonili od Božieho zákona

(*) (Porov. Nár 1,1 a pozn. k Iz 50,1 n.) 13

a nechceli poznať jeho práva,
ani nekráčali po ceste Božích zákonov
a nešli chodníkmi spravodlivého poriadku.

14

Poďteže, susedia Siona,
spomeňte si na zajatie mojich synov a dcér,
ktoré na nich dopustil Večný.

15

Veď priviedol proti nim národ zďaleka,
národ nehanebný a cudzojazyčný;
tí sa neštítili starca
a nezľutovali sa nad dieťatkom.

(*) (Cudzojazyčný a nemilosrdný národ zďaleka boli Babylonci.) 16

Odviedli miláčikov vdovy
a osamelú pozbavili dcér."

Jeruzalem oslovuje svoje dietky

17

A ja vám ako môžem pomôcť?

18

Len kto dopustil nešťastia,
vyslobodí vás z rúk vašich nepriateľov.

19

Odíďte, deti, odíďte,
veď ja som ostal osamelý!

(*) (Matka Jeruzalem nevie zabrániť zajatie.) 20

Vyzliekol som si rúcho pokoja,
vrecovinu prosebnú som si obliekol,
volať chcem k Večnému, kým žijem.

21

Dôvera, deti, volajte k Bohu
a vytrhne vás z násilia, z ruky nepriateľa.

22

Lebo ja dúfam od Večného vašu spásu;
a došla na mňa radosť od Svätého
pre milosrdenstvo, ktoré už pocítite
od Večného, spasiteľa nášho.

23

Prepúšťal som vás s nárekom a žiaľom,
Boh mi vás vráti s radosťou
a rozkošou naveky.

24

Ako teraz videli susedia Siona vaše zajatie,
tak čoskoro uvidia vašu spásu od Boha,
ktorá vám príde so slávou
a so žiarou Večného.

25

Dietky, znášajte trpezlivo hnev,
ktorý na vás dopadol od Boha:
prenasledoval ťa tvoj nepriateľ,
no zanedlho uvidíš jeho skazu
a budeš šliapať po jeho šiji.

26

Moje krehučké išli po tvrdých cestách,
vliekli ich sťa stádo, čo ukoristil nepriateľ.

27

Dôvera, deti! A volajte k Bohu,
ten, čo dopustil, spomenie si na vás.

28

Ako vás naviedla myseľ vzdialiť sa od Boha,
desaťnásobným úsilím ho znova hľadajte.

29

Veď ten, čo na vás dopustil pohromy,
dopraje vám večnú rozkoš s vašou spásou.

Prorok teší Jeruzalem

30

Dôveruj, Jeruzalem,
poteší ťa ten, čo ti dal meno.

31

Nešťastníci sú, čo ti škodili
a radovali sa tvojmu pádu.

32

Nešťastné sú mestá, čo ti zotročili deti,
nešťastné je, čo ti synov zajalo.

(*) (Babylon stihne skaza zato, že zotročil Izraelitov; porov. Jer 50,11 n.27 n.; Iz 13,20 n.) 33

Ako sa tešilo tvojmu zrúteniu
a radovalo sa tvojmu pádu,
tak bude smútiť nad vlastným spustošením.

34

Odnímem mu jasot nad množstvom ľudu,
z jeho honosenia bude smútok.

35

Oheň od Večného naň dopadne na mnohé dni
a budú v ňom bývať na dlhé časy démoni.

36

Pohliadni k východu, Jeruzalem,
a viď radosť, ktorá ti prichádza od Boha!

37

Pozri, idú ti synovia, ktorých si prepustil;
prichádzajú zhromaždení od východu až po západ
na slovo Svätého, tešia sa z Božej slávy.

Kontext   Úvod   Dozadu (Bar 3)   Dopredu (Bar 5)

Obsah