Historická časť, hl. 1 - 6

Daniel na kráľovskom dvore. - 1V treťom roku panovania júdskeho kráľa Joakima prišiel babylonský kráľ Nabuchodonozor k Jeruzalemu a obliehal ho. (*) (O tomto vpáde Nabuchodonozora pozri 2 Kr 24,1.2.10.) 2Pán mu vydal do ruky júdskeho kráľa Joakima a čiastku náradia Božieho domu, odniesol ich do krajiny Senaár, do domu svojho boha; nádoby zaniesol do klenotnice svojho boha. (*) (O Joakimovi pozri 2 Kr 23,34 – 24,6. – Krajina Senaár (Sennaar) je Babylon. Z nápisov vieme, že boh, ktorého si tento kráľ zvlášť uctieval, bol Marduk; pozri pozn. k Jer 50,2.) 3Vtedy povedal kráľ Asfenezovi, svojmu veliteľovi eunuchov, aby zo synov Izraela, z kráľovského potomstva a spomedzi vznešených, priviedol 4mladíkov, na ktorých niet nijakej chyby, pekného zovňajšku, vnímavých pre každú múdrosť, vystrojených znalosťami a chápavých na vedomosti, ktorí by boli schopní stáť v kráľovskom paláci; a aby ich naučil chaldejskému písmu a reči. (*) (Reč, ktorú sa mladíci mali učiť, bola babylonská reč (akkád). Chaldejci boli juhobabylonský kmeň. Babylonská reč užívala klinové písmo. – Stáť pred niekym alebo niekde znamená slúžiť; výraz označuje tak nižšie služby úradnícke, ako aj vyššie služby úradnícke.)

5Kráľ im na každý deň pridelil z kráľovského pokrmu a z vína, ktoré jemu slúžilo za nápoj, aby ich tri roky vychovávali a po ich uplynutí mali stáť pred kráľovou tvárou. 6Spomedzi Júdových synov boli medzi nimi Daniel, Ananiáš, Mízael a Azariáš. 7Veliteľ eunuchov im dal mená: Danielovi Baltazár, Ananiášovi Sidrach, Mízaelovi Misach a Azariášovi Abdenago. (*) (Meniť mená poddaných nebolo v tých časoch neobvyklé; porov. 2 Kr 23,34.)

8Daniel si však zaumienil v srdci, že sa nepoškvrní kráľovým pokrmom ani vínom, ktoré píjal; prosil teda veliteľa eunuchov, aby sa nemusel poškvrniť. (*) (Niektoré jedlá mali Izraeliti zakázané; Lv 11,4–19; Dt 14,7 n.; Lv 3,17; 7,23 n.; 17,10–14. Iné jedlá sa mohli ľahko poškvrniť pri príprave: Lv 11,29–38; tiež boli obavy, že sa na stôl dostanú aj také jedlá a nápoje, ktoré boli už predtým obetované modlám, a týchto sa Izraeliti hrozili.) 9A Boh spôsobil, že Daniel našiel milosť a priazeň u veliteľa eunuchov. 10Ale veliteľ eunuchov povedal Danielovi: "Bojím sa, že môj pán, kráľ, ktorý vám vydelil váš pokrm a nápoj, uvidí, že ste v tvári chudší, ako iní chlapci, vaši vrstovníci, a uvalíte mi pred kráľom vinu na hlavu." 11Vtedy Daniel povedal Malasarovi, ktorého veliteľ eunuchov postavil nad Daniela, Ananiáša, Mízaela a Azariáša: 12"Skús to so svojimi sluhami desať dní. Nech nám dajú na jedlo lúšteniny a na pitie vodu; 13nech sa potom ukážu pred tebou naše tváre a tváre chlapcov, ktorí jedia z kráľovho pokrmu, a potom nalož so svojimi sluhami, ako sa ti bude vidieť." 14Privolil im teda v tejto veci a skúšal ich desať dní. 15Po desiatich dňoch sa ukázalo, že ich tváre sú krajšie a telá tučnejšie ako všetkých chlapcov, ktorí jedli z kráľovho pokrmu. 16Malasar im teda odňal pokrm a vína, ktoré mali piť, a dával im lúšteniny.

17Týmto štyrom mladíkom dal však Boh znalosť a pochop v každom písme a múdrosti. Daniel zas porozumel každé videnie a sen. (*) (Daniela obdaril Boh prorockým duchom a prorokom oznamoval Boh svoju vôľu nielen vo videniach, ale aj v snoch.) 18A po uplynutí dní, ktoré do ich predstavenia určil kráľ, predviedol ich veliteľ eunuchov pred Nabuchodonozora. 19Kráľ sa s nimi rozprával a medzi všetkými nenašiel takých ako Daniel, Ananiáš, Mízael a Azariáš. Obsluhovali teda kráľa. 20A vo všetkých veciach, (kde bolo treba) múdreho dôvtipu, na ktoré sa ich kráľ vypytoval, zistil, že sú desať ráz vyššie než všetci čarodeji a veštci, ktorí boli v celom jeho kráľovstve.

21Daniel sa dožil až do prvého roku kráľa Kýra. (*) (Nemyslí sa tu na rok 559 pr. Kr., v ktorom Kýros začal panovať v Perzii (Anšan), ale na rok 538/7, keď začal panovať aj v Babylone. Tým rokom sa skončilo sedemdesiatročné babylonské zajatie. Daniel sa dožil tohto roku; nehovorí sa však, že v tom roku zomrel.)

Nabuchodonozorov sen a jeho výklad. - 1V druhom roku Nabuchodonozorovho panovania prisnil sa Nabuchodonozorovi sen. Vtom sa mu duch strhol a jeho sen bol preč. (*) ("Sen bol preč", rozumej: prebudil sa.) 2Vtedy kráľ rozkázal zavolať čarodejov, veštcov, snárov a Chaldejcov, aby vyložili kráľovi jeho sny. I dostavili sa pred kráľa. (*) (Meno "Chaldejci" tu neoznačuje národ (1,4), ale istú skupinu babylonských mudrcov.) 3Kráľ im povedal: "Prisnil sa mi sen a duch sa mi trápi túžbou poznať ho." 4Nato Chaldejci odpovedali kráľovi aramejsky: "Kráľ, ži naveky! Povedz svojim sluhom svoj sen, potom ti oznámime jeho význam." (*) (Odpoveď Chaldejcov je už písaná aramejskou rečou a touto rečou je písané ďalej celé dielo až po hl. 7. Pozri úvod k tomuto prorokovi.) 5Kráľ odpovedal Chaldejcom: "Už som sa rozhodol: Ak mi nepoviete sen i jeho význam, rozsekám vás na kusy a vaše domy obrátim na sutiny. 6Ale ak mi poviete sen i jeho význam, dostanete odo mňa dary, odmeny a veľké pocty. Preto mi oznámte sen i jeho výklad!" 7Odpovedali druhý raz: "Nech kráľ rozpovie svojim sluhom sen, my potom oznámime jeho význam." 8Kráľ odpovedal: "Určite viem, že chcete získať čas, lebo vidíte, že som sa rozhodol: 9Ak mi neoznámite sen, je o vás len jeden výrok: že ste sa uzhovorili vravieť predo mnou lživo a falošne, kým sa nezmení čas. Oznámte mi teda sen a budem vedieť, že mi poviete aj jeho význam." 10Chaldejci odpovedali kráľovi: "Niet na zemi človeka, ktorý by vedel oznámiť kráľovu vec. Preto nijaký veľký a mocný kráľ nežiada od nijakého čarodeja, veštca a Chaldejca podobnú vec. 11Vec, ktorú žiada kráľ, je ťažká a niet toho, kto by ju oznámil kráľovi, iba ak bohovia, ale tí nebývajú medzi ľuďmi." 12Kráľ sa pre to nahneval, veľmi sa rozzlostil a rozkázal vyhubiť všetkých mudrcov Babylonu. 13Vyšiel teda rozkaz, aby pozabíjali mudrcov.

Hľadali aj Daniela a jeho spoločníkov, aby ich zabili. 14Vtedy Daniel múdro a rozumne hovoril s veliteľom kráľovej telesnej stráže Ariochom, ktorý sa vybral pozabíjať mudrcov Babylonu. 15Oslovil ho a hovoril kráľovmu zmocnencovi Ariochovi: "Prečo vyšiel od kráľa taký prísny rozkaz?" Nato Arioch rozpovedal Danielovi vec 16a Daniel išiel a žiadal kráľa, aby mu určil čas, že oznámi kráľovi riešenie. 17Potom išiel Daniel do svojho domu a rozpovedal vec svojim spoločníkom, Ananiášovi, Mízaelovi a Azariášovi, 18aby vyprosili od Boha nebies milosrdenstvo pre toto tajomstvo, aby Daniela a jeho spoločníkov neodpravili s ostatnými mudrcmi Babylonu. 19Nato bolo Danielovi v nočnom videní odhalené tajomstvo; a Daniel dobrorečil Bohu nebies.

20Daniel hovoril: "Nech je zvelebené Božie meno od vekov do vekov, lebo jeho je múdrosť i sila. 21On mení časy i veky, zosadzuje a ustanovuje kráľov, dáva múdrosť múdrym a poznanie tým, čo chápu. 22On odhaľuje hlboké a skryté veci, vie, čo je vo tme, a svetlo s ním býva. 23Teba, Bože mojich otcov, chválim a oslavujem, pretože si mi dal múdrosť a silu a teraz si mi dal vedieť, o čo sme ťa prosili, lebo si nám oznámil kráľovu vec."

24Preto Daniel išiel za Ariochom, ktorého kráľ poveril vyhubením mudrcov Babylonu. Išiel a povedal mu: "Nevyhub mudrcov Babylonu; zaveď ma ku kráľovi, oznámim mu rozriešenie." 25Nato Arioch urýchlene zaviedol Daniela ku kráľovi a vravel mu: "Našiel som medzi júdskymi zajatcami muža, ktorý oznámi kráľovi rozriešenie." 26Kráľ vravel Danielovi, ktorého meno bolo Baltazár: "Si schopný oznámiť mi sen, ktorý som mal, i jeho význam?" (*) (Pozri 1,7.) 27Daniel odpovedal kráľovi: "Tajomstvo, na ktoré sa kráľ spytuje, nemôžu kráľovi oznámiť mudrci, veštci, čarodejníci a hádači. 28Ale je Boh na nebi, ktorý odhaľuje tajomstvá a dá kráľovi Nabuchodonozorovi vedieť, čo bude v posledných dňoch. Tvoj sen a videnie, ktoré na tvojom lôžku prešlo tvojou hlavou, je toto: (*) (Výrazom: "v posledných dňoch" sa označuje u prorokov mesiášska doba, porov. Iz 2,2; Mich 4,1.)

29Tebe, kráľu, prichádzali na lôžku myšlienky, čo bude za týmto; a ten, ktorý odhaľuje tajomstvá, dal ti vedieť, čo bude. 30A mne nebolo toto tajomstvo odhalené pre múdrosť, ktorá je vo mne nad všetky živé tvory, ale preto, aby sa riešenie oznámilo kráľovi, aby si poznal myšlienky svojho srdca.

31Ty, kráľu, díval si sa a hľa, akási mohutná socha! Táto socha bola veľká a jej lesk silný; stála pred tebou a jej výzor bol hrozný. 32Hlava tejto sochy bola z jemného zlata, jej prsia a ramená zo striebra, jej brucho a boky z kovu, 33jej stehná zo železa, jej nohy čiastočne zo železa, čiastočne z hliny. 34Takto si sa díval, až sa bez zásahu rúk odlúpil kameň, zasiahol sochu do železných a hlinených nôh a rozdrúzgal ich. 35Nato sa odrazu rozdrúzgali železo, hlina, kov, striebro i zlato a boli ako pleva z letnej holohumnice, uchytil ich vietor a nenašlo sa po nich stopy. Kameň však, ktorý zasiahol sochu, stal sa veľkým vrchom a zaplnil celú zem.

36Toto je sen; i jeho význam oznámime kráľovi. 37Ty, kráľu, kráľ kráľov, ktorému Boh nebies dal kráľovstvo, silu, moc a slávu 38a do rúk ktorého dal všetko, kde bývajú ľudskí synovia, poľné zvieratá i nebeské vtáctvo, a ktorého ustanovil za vládcu nad nimi všetkými: ty si hlava zo zlata. 39Po tebe povstane iné kráľovstvo, menšie než ty, a ďalšie, tretie kráľovstvo z kovu, ktoré bude vládnuť nad celou zemou. 40A štvrté kráľovstvo bude mocné ako železo, pretože železo drúzga všetko. A ako železo rozbíja všetky veci, bude rozbíjať a drúzgať. 41A že si nohy a prsty videl čiastočne z hrnčiarskej hliny a čiastočne zo železa: kráľovstvo bude rozdelené, bude v ňom z pevnosti železa tak, ako si videl železo pomiešané s blatistou hlinou. 42A prsty nôh čiastočne zo železa a čiastočne z hliny: kráľovstvo bude zčasti mocné, zčasti krehké. 43A že si videl železo, pomiešané s blatistou hlinou, znamená, že sa budú miešať ľudským semenom, ale spolu držať nebudú, tak ako sa nedá železo pomiešať s hlinou. (*) (Štyri kráľovstvá, o ktorých Daniel hovorí, sú 1. Novobabylonské, 2. Médsko-Perzské, 3. Kráľovstvo Alexandra Veľkého a jeho nástupcov a 4. Rímska ríša. Narážku "budú sa miešať ľudským semenom" možno rozumieť buď o manželstvách, alebo o rozličných národoch, čo si táto ríša pričlení, ktoré však nebudú vedieť s ňou zrásť. Z iných mienok o týchto kráľovstvách pripomenieme len jednu: 1. kráľovstvo je Novobabylonská ríša, 2. Médsko-Perzská ríša, 3. Ríša Alexandra Veľkého a 4. kráľovstvá Alexandrových nástupcov, najmä Ptolemajovcov v Egypte a Seleukovcov v Sýrii.) 44V dňoch týchto kráľov vzbudí však Boh nebies kráľovstvo, ktoré sa nikdy nerozpadne a kráľovstvo sa inému ľudu nedostane; rozdrúzga a zruší všetky tie kráľovstvá, ono však bude trvať naveky (*) (Posledné kráľovstvo bude kráľovstvo mesiášske.) 45tak, ako si videl, že sa z vrchu bez zásahu rúk odlúpil kameň a rozdrúzgal železo, kov, hlinu, striebro a zlato. - Veľký Boh dal vedieť kráľovi, čo bude za týmto. Sen je pravdivý a jeho výklad spoľahlivý."

46Vtedy kráľ Nabuchodonozor padol na tvár, klaňal sa Danielovi a rozkázal, aby mu priniesli obetu a kadidlo. (*) (Porov. Sk 14,10–17. Je prirodzené, že Daniel takúto poctu neprijal, čo vidieť i z toho, že podľa nasledujúceho verša kráľ už neoslavuje Daniela, ale Pána.) 47Kráľ sa ozval a vravel Danielovi: "Váš Boh je naozaj Boh bohov a Pán kráľov, ktorý odhaľuje tajomstvá, keď si dokázal odhaliť toto tajomstvo." 48Potom kráľ Daniela povýšil, dal mu mnoho veľkých darov a ustanovil ho za vládcu nad celou babylonskou provinciou a za hlavného náčelníka všetkých babylonských mudrcov. 49Ale Daniel uprosil kráľa a spravovaním babylonskej provincie poveril Sidracha, Misacha a Abdenaga. Daniel však ostal na kráľovskom dvore.

Traja mládenci v ohnivej peci. - 1Kráľ Nabuchodonozor urobil zlatú sochu. Jej výška bola šesťdesiat lakťov, jej šírka šesť lakťov. Postavil ju na rovine Dura v babylonskej provincii. (*) (Rovinu Dura sa doteraz nepodarilo s istotou stotožniť. Niektorí pripomínajú, že sa toto meno zachovalo v mene rieky Nahr-Dura a v názve kopcov Tolul Dura, južne od Babylonu.) 2Nato dal Nabuchodonozor zvolať námestníkov, úradníkov a sudcov, vojvodcov, predstavených a prefektov a všetky kniežatá krajín, aby sa zišli na posviacku sochy, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. 3A zišli sa všetci námestníci, úradníci, sudcovia, vojvodcovia, predstavení a vznešení, ktorým bola zverená moc, i všetky kniežatá krajín na posviacku sochy, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. Stáli pred sochou, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. 4A hlásateľ hlasno oznamoval: "Oznamuje sa vám, národy, kmene a nárečia: 5V tú hodinu, keď začujete zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padnite a klaňajte sa zlatej soche, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. (*) (Sambuka bol hudobný nástroj podobný harfe, ale mal len štyri struny. – Symfónia bol nástroj podobný gajdám.) 6Kto by však nepadol a neklaňal by sa, v tú hodinu ho hodia do rozpálenej pece." (*) (O treste smrti ohňom pozri pozn, k Jer 29,21–23.) 7Preto potom len čo rôzne národy počuli zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padali všetky národy, kmene a nárečia a klaňali sa zlatej soche, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor.

8A hneď v tú hodinu prišli chaldejskí mužovia a udali Židov. 9Vraveli kráľovi Nabuchodonozorovi: "Kráľu, ži naveky! 10Ty, kráľu, vydal si nariadenie, aby každý človek, ktorý začuje zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padol a klaňal sa zlatej soche. 11Kto by však nepadol a neklaňal by sa, hodia ho do rozpálenej pece. 12Sú tu však júdski mužovia, ktorých si postavil nad roboty babylonskej provincie, Sidrach, Misach a Abdenago, a títo mužovia, kráľu, opovrhli tvojím nariadením, tvojich bohov si nectia a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaňajú." 13Nato rozhnevaný a nazlostený Nabuchodonozor rozkázal priviesť Sidracha, Misacha a Abdenaga a hneď ich aj priviedli pred kráľa. 14Kráľ Nabuchodonozor im povedal: "Je to pravda, Sidrach, Misach a Abdenago, že si nectíte mojich bohov a neklaniate sa zlatej soche, ktorú som postavil? 15Nuž ste teraz ochotní, v tú hodinu, keď počujete zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padnúť a klaňať sa soche, ktorú som urobil? Ak sa nebudete klaňať, v tú hodinu vás hodia do rozpálenej pece a ktorý je to boh, čo vás vytrhne z mojej ruky?"

16Sidrach, Misach a Abdenago odpovedali kráľovi Nabuchodonozorovi: "Na toto ti nemusíme nič odpovedať. 17Či nás náš Boh, ktorého si ctíme, môže vytrhnúť z rozpálenej pece a z tvojich rúk, kráľu, oslobodiť nás, 18a či nie, vedz, kráľu, že tvojich bohov si nectíme a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaniame!" 19Vtedy Nabuchodonozor skypel zlosťou, tvár sa mu znetvorila pre Sidracha, Misacha a Abdenaga a rozkázal, aby pec rozpálili sedem ráz viac, než ju obyčajne rozpaľovali. 20A mocným chlapom zo svojho vojska rozkázal, aby Sidracha, Misacha a Abdenaga poviazali a hodili do rozpálenej pece. 21Tých mužov teda naskutku poviazali a v plášťoch, s turbanmi, v obuvi a v šatách hodili do rozpálenej pece. 22Pretože kráľov príkaz súril a pec bola príliš rozpálená, plameň ohňa zabil chlapov, ktorí (do nej) hádzali Sidracha, Misacha a Abdenaga. 23Títo traja mužovia však, Sidrach, Misach a Abdenago, padli poviazaní do rozpálenej pece.

Modlitba Azariášova. - 24Prechádzali sa uprostred plameňov, chválili Boha a dobrorečili Pánovi. (*) (Azariášova modlitba a chválospev troch mládencov v ohnivej peci v aramejskej osnove chýba. Zachoval sa nám však v LXX a vo Vulg. V aramejskom texte po verši 23 nasleduje hneď to, čo je v LXX a Vulg vo verši 91. Pozri úvod k tomuto prorokovi.) 25Azariáš však stál a modlil sa. Otvoril uprostred ohňa ústa a hovoril:

Chválospev troch mládencov v ohnivej peci. - 46Kráľovi sluhovia, ktorí ich hodili, neprestajne rozpaľovali pec naftou, smolou, pazderím a raždím, 47takže plameň vyšľahoval z pece na štyridsaťdeväť lakťov, 48vyrážal a spálil Chaldejcov, ktorých zastihol pri peci. 49Spolu s Azariášom však a jeho druhmi zostúpil do pece Pánov anjel a vyrážal plameň ohňa z pece, 50stred pece však urobil, akoby tam vial vietor s rosou, takže oheň sa ich vôbec nedotýkal, ani ich nezarmucoval, ani im nebol na ťarchu.

51Vtedy tí traja akoby jednými ústami chválili a oslavovali Pána, dobrorečili mu v peci a vraveli:

Nabuchodonozor obdivuje Pánovu moc. - 91Vtedy kráľ Nabuchodonozor užasol, náhle vstal a povedal svojim dvoranom: "Nehodili sme doprostred ohňa troch poviazaných mužov?" Odpovedali kráľovi: "Skutočne, kráľ!" (*) (V aramejskej osnove je toto 24. verš, pozri pozn. k veršu 24.) 92Povedal: "Ja vidím štyroch rozpútaných mužov prechádzať sa uprostred ohňa a niet na nich nijakého úrazu, výzor štvrtého je však podobný synovi bohov." (*) ("Syn bohov" – Pánov anjel.) 93Nato pristúpil Nabuchodonozor k otvoru rozpálenej pece a povedal: "Sidrach, Misach a Abdenago, služobníci najvyššieho Boha, vyjdite a poďte!" Vtedy Sidrach, Misach a Abdenago vystúpili z rozpálenej pece. 94Zhromaždení satrapovia, úradníci, kniežatá a ministri kráľov hľadeli na mužov, nad telami ktorých oheň nemal moci a ani vlások na hlave im nezhorel, ani ich odev sa nezmenil, ani zápach ohňa ich neprenikol. 95Tu Nabuchodonozor povedal: "Nech je zvelebený Boh Sidracha, Misacha a Abdenaga, ktorý poslal svojho anjela a vyslobodil svojich sluhov, ktorí sa spoliehali naň, pozmenili kráľov príkaz a obetovali svoje telá, aby nemuseli preukazovať úctu a klaňať sa akémukoľvek bohu okrem svojho Boha. 96Preto vydávam nariadenie, že ak sa ktokoľvek z ktoréhokoľvek národa, kmeňa alebo nárečia prehreší proti Bohu Sidracha, Misacha a Abdenaga, nech ho roztrhajú na kusy a jeho dom nech obrátia na hnojisko, lebo niet iného Boha, ktorý by takto vedel zachraňovať." 97Kráľ potom Sidracha, Misacha a Abdenaga povýšil v babylonskej provincii.

Sen a šialenstvo Nabuchodonozora. - 98"Kráľ Nabuchodonozor všetkým národom, kmeňom a nárečiam, ktoré bývajú po celej zemi! Nech sa zveľadí vaše blaho. 99Zapáčilo sa mi rozhlasovať znamenia a zázraky, ktoré na mne urobil najvyšší Boh.

1Ja, Nabuchodonozor, bol som bezstarostný vo svojom dome, prekvital som vo svojom paláci. 2Mal som sen, ktorý ma predesil, predstavy na mojom lôžku a videnia, ktoré mi prešli hlavou, ma poľakali. 3Vtedy som vydal nariadenie, aby mi priviedli všetkých mudrcov Babylonu, nech mi oznámia význam sna. 4Nato vstúpili čarodeji, veštci, Chaldejci a hádači, ja som im rozpovedal sen, ale jeho význam mi nevyložili. (*) (Meno Chaldejci má tu význam ako v 2,2. Pozri pozn. k tomu veršu.) 5Napokon predstúpil predo mňa Daniel, ktorého meno je Baltazár, podľa mena môjho boha, a na ktorom je duch svätých bohov; i rozpovedal som sen jemu: (*) (V pôvodnom plnom babylonskom mene Daniela bolo meno babylonského boha Béla; porov. Iz 46,1.) 6Baltazár, náčelník veštcov, viem, že je na tebe duch svätých bohov a že ti nijaké tajomstvo nerobí ťažkosti, vylož mi videnie, ktoré som videl vo sne, i jeho význam. (*) (Za náčelníka veštcov menoval Nabuchodonozor Daniela; pozri 2,48.) 7Videnie, ktoré mi na mojom lôžku prešlo hlavou: Hľadel som a strom bol uprostred zeme, jeho výška bola veľká. 8Strom vzrastal a mohutnel, jeho výška siahala do neba a bolo ho vidieť až na koniec celej zeme. 9Jeho lístie bolo prekrásne a jeho ovocie hojné - bol na ňom pokrm pre všetkých -, pod ním hľadala chládok poľná zverina a na jeho vetvách bývali nebeské vtáky; z neho sa sýtilo každé telo. 10Videl som vo videní, ktoré mi na mojom lôžku prešlo mysľou, hľa, strážca a svätec zostúpil z neba (*) (Strážca a svätec bol anjel. Toto je jediné miesto v Starom zákone, kde sa anjel volá strážcom. Nabuchodonozor vie tieto mená z anjelovej reči (verš 14).) 11a hlasno volal:

12Ale prút z jeho koreňov nechajte v zemi, v železných a kovových putách v zeleni poľa; nech ho kropí nebeská rosa a nech má so zvieratami čiastku na zelinách zeme. 13Jeho ľudské srdce nech mu premenia, nech mu dajú zvieracie srdce a nech nad ním prejde sedem časov! (*) (Rozumej: nebude sa správať ako človek, ale ako zviera. – Sedem časov je asi sedem rokov.) 14Na rozhodnutí strážcov sa zakladá rozkaz a slovo svätých je nariadenie, aby živí vedeli, že Najvyšší je mocnárom nad ľudským kráľovstvom a dá ho komu chce, i najpodlejšieho človeka môže nadeň postaviť.« (*) (Anjeli si preto vyžiadali od Boha toto nariadenie proti kráľovi, aby ľudia i kráľ sám uznali, že všetka moc pochádza od Boha.)

15Tento sen som videl ja, kráľ Nabuchodonozor, ty však, Baltazár, vylož mi jeho význam, lebo nik zo všetkých mudrcov mojej ríše mi nevedel oznámiť jeho rozlúštenie. Ty to však môžeš, lebo na tebe je duch svätých bohov." 16Vtedy Daniel, ktorého meno je Baltazár, ustrnul za istý čas a jeho myšlienky ho podesili. Kráľ sa ozval a hovoril: "Baltazár, nech ťa sen a jeho význam nedesí!" Baltazár odpovedal: "Pane môj, sen tým, čo ťa nenávidia, a jeho výklad tvojim nepriateľom! (*) (Koniec verša rozumej: sen takého významu možno dopriať len tvojim nepriateľom.) 17Strom, ktorý si videl, ten veľký a mocný, ktorého výška siahala do neba a bolo ho vidieť po celej zemi, 18ktorého lístie bolo prekrásne a ovocie hojné a na ktorom bol pokrm pre všetkých, pod ktorým sa zdržovala poľná zver a na konároch ktorého bývali nebeské vtáky, 19to si ty, kráľu, ktorý si sa stal veľkým a mocným; tvoja veľkosť narástla a dosiahla nebo a tvoja vláda končiny zeme. 20A že kráľ videl zostúpiť z neba strážcu a svätca, ktorý hovoril: »Vytnite strom a zničte ho, ale prút z jeho koreňa nechajte v zemi, v železných a kovových putách v poľnej zeleni, nech ho skropí nebeská rosa a nech má podiel s poľnou zverinou, kým nad ním neuplynie sedem časov,« 21význam toho je, kráľu - a je to rozhodnutie Najvyššieho, ktoré vychádza proti môjmu kráľovskému pánovi: 22Vyženú ťa spomedzi ľudí a s poľnou zverinou sa budeš zdržovať, trávu ti dajú jesť ako dobytku a nechajú ťa skropiť nebeskou rosou, sedem časov uplynie nad tebou, kým sa dozvieš, že Najvyšší je vládcom nad ľudským kráľovstvom a dá ho tomu, komu chce. 23A že rozkázali ponechať prút z koreňov stromu, tvoje kráľovstvo ostane tebe, len čo sa dozvieš, že nebesá sú mocné. 24Preto, kráľu, nech sa ti zapáči moja rada, odčiň svoje hriechy spravodlivosťou a svoje viny milosrdenstvom k bedárom; azda sa predĺži tvoja bezpečnosť."

25Všetko to prišlo na kráľa Nabuchodonozora. 26Po uplynutí dvanástich mesiacov prechádzal sa nad kráľovským palácom v Babylone (*) (Strechy domov boli v tých krajoch rovné. Dalo sa na nich prechádzať.) 27a kráľ hovoril: "Či to nie je veľký Babylon, ktorý som ja svojím ohromným bohatstvom vybudoval na kráľovský dom a na ozdobu svojej slávy?" 28Ešte bolo slovo v kráľových ústach, keď padol z neba hlas: "Tebe sa hovorí, kráľ Nabuchodonozor: Kráľovstvo odíde od teba 29a vyženú ťa spomedzi ľudí, s poľnou zverinou sa budeš zdržovať, trávu ti dajú jesť ako dobytku a sedem časov uplynie nad tebou, kým uznáš, že Najvyšší je vládcom nad ľudským kráľovstvom a dá ho tomu, komu chce." 30V tú hodinu sa splnilo slovo na Nabuchodonozorovi; vyhnali ho spomedzi ľudí, jedol trávu ako dobytok a telo mu kropila nebeská rosa, kým mu nenarástli vlasy ako orlom páperie a nechty ako vtákom.

31"Po uplynutí dní som ja, Nabuchodonozor, zdvihol oči k nebu a vrátil sa mi môj rozum. I dobrorečil som Najvyššiemu, chválil a oslavoval som Večne živého, ktorého vladárstvo je večné a jeho kráľovstvo je z pokolenia na pokolenie. 32Všetci obyvatelia zeme sú pred ním ako nič a podľa svojej ľubovôle nakladá s vojskom nebies i s obyvateľmi zeme a niet nikoho, kto by mu zachytil ruku a kto by mu povedal: »Čo robíš?« 33V tom istom čase sa mi vrátil rozum a na slávu môjho kráľovstva sa mi vrátila veleba a lesk. Moji poradcovia ma vyhľadali a moji veľmoži ma opäť dosadili do môjho kráľovstva a dostalo sa mi ešte väčšej moci. 34Teraz ja, Nabuchodonozor, chválim, vyvyšujem a oslavujem Kráľa nebies, ktorého všetky činy sú pravda a jeho cesty sú právo a ktorý môže pokoriť tých, čo kráčajú v pýche."

Baltazárova hostina. - 1Kráľ Baltazár usporiadal hostinu pre svojich tisíc veľmožov a pred tisícmi pil víno. (*) (O Nabuchodonozorových nástupcoch pozri úvod k nášmu prorokovi. – Vieme, že nástupcom Nabuchodonozorovým nebol Baltazár (Baltassar), ba história ani nespomína, žeby Nabuchodonozor bol mal syna menom Baltazár. Okrem toho starí dejepisci ako posledného kráľa Babylonu spomínajú Nabonída. Uvedená okolnosť pôsobila výkladu tejto state (porov. tiež 7,1 a 8,1) značné ťažkosti. Dnes je však už známa ďalšia skutočnosť. Z klinopisných pamiatok tých čias je už zistené, že posledný babylonský kráľ Naboníd mal syna, následníka trónu, ktorý sa volal Baltazár. V prvom roku svojho panovania (550 pr. Kr.), keď Naboníd odchádzal na vojenskú výpravu proti mestu Tema, dal svojmu následníkovi kráľovskú moc a poveril ho správou Babylonu. Skutočným výkonným kráľom v Babylone bol teda Baltazár, ktorý zahynul pri páde Babylonu. – Meno Baltazára nie je totožné s babylonským menom Daniela (pozri 1,7). V babylonskej pôvodine majú obe tieto mená iné znenie a iný význam.) 2Pri pití vína rozkázal Baltazár priniesť zlaté a strieborné nádoby, ktoré jeho otec Nabuchodonozor dal odniesť z jeruzalemského chrámu, aby z nich pili kráľ, jeho veľmoži, jeho manželky i jeho vedľajšie ženy. (*) (U Babyloncov mali ženy veľkú voľnosť. Zachovali sa nám staré asýrske vyobrazenia, na ktorých kráľ a kráľovná s pohármi v ruke ležia pri stole na vyvýšenom mieste. – O nádobách z jeruzalemského chrámu pozri 1,2; porov. 2 Kr 24,13; 2 Krn 36,7.10.) 3I doniesli zlaté nádoby, ktoré odvliekli z jeruzalemského domu Božieho, a pili z nich kráľ, jeho veľmoži, jeho manželky i jeho vedľajšie ženy. 4Pili víno a oslavovali zlatých, strieborných, kovových, železných, drevených a kamenných bohov. 5V tú chvíľu sa zjavili prsty ľudskej ruky a písali oproti svietniku na vápno múru kráľovského paláca. A kráľ videl prsty ruky, ktorá písala. 6Vtom sa zmenila kráľova farba a jeho myšlienky ho podesili, bederné kĺby sa mu uvoľnili a kolená sa mu trepotali o seba.

7Kráľ silno zakričal, aby priviedli veštcov, Chaldejcov a hádačov; a kráľ povedal mudrcom Babylonu: "Ktokoľvek prečíta toto písmo a vyloží mi jeho význam, bude sa obliekať do purpuru, zlatú reťaz bude mať na hrdle a ako tretí bude vládnuť v mojom kráľovstve." (*) (O Chaldejcoch pozri pozn. k 2,2. – Naboníd bol prvý, Baltazár druhý, preto sa rozluštiteľovi písma sľubuje až tretia hodnosť. Ale namiesto: "ako tretí" je azda lepšie prekladať: "ako knieža".) 8Vtedy prišli všetci kráľovi mudrci, no nevedeli písmo prečítať ani vyložiť jeho význam kráľovi. 9Nato sa kráľ Baltazár veľmi naľakal, farba sa na ňom premenila a jeho veľmoži boli rozrušení. 10Na reči kráľa a jeho veľmožov vstúpila do hodovného domu kráľovná a povedala: "Kráľu, ži naveky! Nech ťa tvoje myšlienky nedesia a farba nech sa ti nemení! 11Je v tvojom kráľovstve muž, na ktorom je duch svätých bohov. V dňoch tvojho otca bola uňho zistená rozumnosť, dôvtip a múdrosť ako múdrosť bohov a tvoj otec, kráľ Nabuchodonozor, ho ustanovil za náčelníka čarodejov, veštcov, Chaldejcov a hádačov; tvoj otec, kráľ. 12Pretože u Daniela, ktorému kráľ dal meno Baltazár, sa zistil vyšší duch, vedomosť, rozumnosť, vykladanie snov, rozlúšťovanie záhad a riešenie ťažkostí. Nech teraz zavolajú Daniela a povie výklad!"

13Nato priviedli Daniela pred kráľa a kráľ povedal Danielovi: "Ty si Daniel spomedzi júdskych zajatcov, ktorých môj otec, kráľ, priviedol z Júdska? 14Počul som o tebe, že je na tebe duch bohov a že sa ukázalo že si dôvtipný, rozumný a veľmi múdry. 15Teraz priviedli predo mňa mudrcov a veštcov, aby prečítali toto písmo a oznámili mi jeho význam, no nevedeli mi povedať význam veci. 16Počul som však o tebe, že vieš vyložiť nejasné a rozuzľovať ťažkosti. Ak mi teda vieš prečítať toto písmo a podať jeho výklad, do purpuru sa budeš obliekať, zlatú reťaz budeš mať na hrdle a ako tretí budeš vládnuť v kráľovstve." (*) (Pozri pozn. k veršu 7.)

17Nato Daniel odpovedal kráľovi: "Svoje dary si nechaj a svoje odmeny daj inému! Písmo však prečítam kráľovi a jeho význam mu vyložím. 18Kráľu, najvyšší Boh dal tvojmu otcovi Nabuchodonozorovi kráľovstvo, moc, vznešenosť a slávu. 19Pre veľkosť, ktorú mu dal, triasli sa pred ním všetky národy, kmene a nárečia; koho chcel, toho zabil, a koho chcel, nechal nažive; koho chcel, toho povýšil, a koho chcel, toho pokoril. 20Keď sa mu však srdce povýšilo a duch mu zmocnel v pýche, bol zhodený z trónu svojho kráľovstva a jeho sláva mu bola odňatá. (*) (Pozri 4,19–23.29–30.) 21I vyhnali ho spomedzi ľudí, jeho srdce sa podobalo zvieraciemu, s divými oslami sa zdržoval, trávu mu dali jesť ako dobytku a telo mu kropila nebeská rosa, kým nepoznal, že vládcom nad ľudským kráľovstvom je najvyšší Boh a koho chce, toho nadeň postaví. 22A ty, jeho syn Baltazár, neponížil si si srdce, hoci si vedel toto všetko, 23ale vyvyšoval si sa nad Pána nebies. Doniesli pred teba nádoby jeho domu a ty, tvoji veľmoži, tvoje manželky a tvoje vedľajšie ženy pili ste z nich víno. Vychvaľoval si strieborných, zlatých, kovových, železných, drevených a kamenných bohov, ktorí nevidia, nepočujú a nechápu, ale Boha, v ktorého ruke je tvoj dych a všetky tvoje cesty, si neoslavoval. 24Preto on poslal tieto prsty a napísal toto písmo. 25Toto je teda písmo, ktoré je napísané: Mene, Tekel, Ufarsin. 26A toto je význam slov: Mene: Boh spočítal tvoje kráľovstvo a urobil mu koniec. 27Tekel: Odvážili ťa na váhe a našli ťa priľahkým. 28Peres: Rozdelené je tvoje kráľovstvo a odovzdané Médom a Peržanom." (*) (Na stene sa vlastne zjavili názvy troch babylonských mincí: 1. Mene, v našej výslovnosti Mína; 2. Tekel je aramejský názov v Biblii často spomínaného šekla. 3. Peres je polovica míny, parsín je množný počet. Mína, veľký peniaz (982 g), zvýrazňovala Nabuchodonozorovo kráľovstvo. Šekel, šesťdesiata čiastka míny, označovala biedne kráľovstvo Baltazára, po ktorom príde kráľovstvo zložené z dvoch častí, teda dve polmíny: kráľovstvo Médov a Peržanov. Daniel však podchytáva aj kmene slov, z ktorých tie názvy mincí pochádzajú, a podáva výklad, aký je v osnove. Mena znamená "zrátal", tekal znamená "odvážil" a peras znamená "rozdelil". Pritom sa v poslednom názve (Peres) ozýva už aj názov nového kráľovstva (Perzie).)

29Vtedy Baltazár rozkázal a Daniela obliekli do purpuru, na hrdlo mu dali zlatú reťaz a vyhlásili o ňom, že má ako tretí vládnuť v kráľovstve. 30V tú noc babylonského kráľa Baltazára zabili. (*) (Doteraz nájdené nápisové pamiatky nehovoria o Baltazárovej smrti pri páde Babylonu. Ale Xenofón (Kyropaideia VII, 5) píše, že sa Kýrov vojvodca Gobryáš (nápisy ho volajú Guburu alebo Ungbaru) dostal do Babylonu tajne v noci, došiel až ku kráľovskému palácu, kde Babylonci práve hodovali. Vznikla zrážka, v ktorej zabili babylonského kráľa. Meno kráľa síce Xenofón nespomína, ale nemohol to byť iný, len Baltazár, lebo jeho otec Naboníd bol vtedy už vo vyhnanstve v Karmanii, kde ho poslal Kýros. Aj Herodot píše (I,191), že Médi a Peržania vnikli do Babylonu tajne v noci a prekvapili práve hodujúcich Babyloncov.)

1Kráľovstvo však dostal Dárius Médsky vo veku šesťdesiatich dvoch rokov. (*) (Dárius Médsky nebol samostatný panovník, ale len námestník Kýra, ktorý mu zveril správu Babylonu. Podľa niektorých Dárius Médsky by bol totožný s Kambyzom, ktorý sa na viacerých historických dokumentoch spomína popri Kýrovi, kráľovi krajín, ako kráľ Babylonu. Iní pokladajú Dária Médskeho za totožného s Gobryášom, vojvodcom Kýrovým, ktorý dobyl Babylon; iní zasa s posledným médskym kráľom Astyagom, ktorého premohol Kýros, ale s ktorým aj po premožení zaobchádzal ako s kráľom a vzal si aj jeho dcéru za manželku.)

Daniel v jame levov. - 2(1)Dáriovi sa zapáčilo ustanoviť nad kráľovstvom stodvadsať satrapov, aby boli po celom kráľovstve. 3(2)A nad nimi troch náčelníkov - z ktorých jeden bol Daniel -, aby im satrapovia vydávali počet a aby kráľ neutrpel škodu. 4(3)Daniel však prevýšil náčelníkov a satrapov, pretože mal vynikajúceho ducha, takže kráľ zamýšľal postaviť ho nad celé kráľovstvo. 5(4)Preto náčelníci a satrapovia hľadali proti Danielovi zádrapku vo veci kráľovstva, no nevedeli nájsť nijakú zádrapku ani chybu, pretože bol verný a nijakej viny ani zádrapky na ňom nebolo. 6(5)Vtedy tí mužovia povedali: "Nenájdeme na tomto Danielovi nijakú zádrapku, ak ju nenájdeme na ňom pre zákon jeho Boha." 7(6)Preto sa náčelníci a satrapovia zišli ku kráľovi a hovorili mu: "Kráľ Dárius, ži naveky! 8(7)Všetci náčelníci tvojho kráľovstva, kniežatá, satrapovia, radcovia a námestníci sa uzniesli, aby vyšlo kráľovské nariadenie a prísny príkaz, že každého, kto by za tridsať dní prosil niečo od akéhokoľvek boha alebo človeka okrem teba, kráľu, hodia do levovej jamy. 9(8)Preto, kráľu, vydaj rozkaz a podpíš písmo, ktoré podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý je nezmeniteľný, nebude možno pozmeniť." (*) (O nezmeniteľnosti kráľovských nariadení u Peržanov pozri aj Est 1,19.) 10(9)A tak kráľ Dárius podpísal písmo so zákazom.

11(10)Keď sa Daniel dozvedel, že spis je podpísaný, išiel domov - obloky hornej izby mal otvorené smerom k Jeruzalemu - a tri razy denne padal na kolená, modlil sa a oslavoval svojho Boha tak, ako to robieval aj predtým. (*) (Izraeliti sa aj v cudzine modlievali tvárou obrátení k Jeruzalemu; porov. 1 Kr 8,46 n.) 12(11)Vtom vtrhli tí mužovia a našli Daniela, ako sa modlí a prosí svojho Boha. 13(12)Potom išli ku kráľovi a hovorili o kráľovskom zákaze: "Kráľu, nepodpísal si nariadenie, že každého, kto by za tridsať dní prosil akéhokoľvek boha alebo človeka okrem teba, kráľu, hodia do levovej jamy?" Kráľ odpovedal: "To je isté slovo podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý je nezmeniteľný." 14(13)Nato hovorili kráľovi: "Daniel spomedzi júdskych zajatcov nedbá na teba, kráľu, ani na zákaz, ktorý si podpísal, a tri razy denne sa modlí svoju modlitbu." 15(14)Keď kráľ počul túto reč, veľmi sa zarmútil a zaumienil si, že Daniela zachráni. Až do západu slnka sa usiloval o jeho záchranu. 16(15)Vtedy tí mužovia naliehali na kráľa a vraveli mu: "Vedz, kráľu, že u Médov a Peržanov je zákonom, že sa nesmie zmeniť nijaký zákaz alebo nariadenie, ktoré vydal kráľ!" 17(16)Nato kráľ vydal rozkaz, priviedli Daniela a hodili ho do levovej jamy. Kráľ povedal Danielovi: "Nech ťa vyslobodí tvoj Boh, ktorého vytrvalo ctíš!" 18(17)I priniesli kameň a položili ho na otvor jamy; kráľ ho zapečatil svojím prsteňom a prsteňmi svojich veľmožov, aby sa Danielovo položenie nezmenilo.

19(18)Potom kráľ odišiel do svojho paláca, noc strávil o hlade, pokrmy mu nedoniesli a spánok ho obchádzal. 20(19)Preto kráľ za svitania, keď sa rozvidnievalo, vstal a náhlivo šiel k levovej jame. 21(20)Ako sa blížil k jame, volal žalostným hlasom Daniela a vravel Danielovi: "Daniel, služobník živého Boha, vládal ťa tvoj Boh, ktorého vytrvalo ctíš, zachrániť od levov?" 22(21)Daniel odpovedal kráľovi: "Kráľu, ži naveky! 23(22)Môj Boh poslal svojho anjela a zavrel pysky levom, takže mi neublížili, lebo sa u neho zistila moja nevina; ale ani proti tebe, kráľu, som nespáchal nič zlé." (*) (Na zázračné zachránenie Daniela naráža 1 Mach 2,60 a asi aj Hebr 11,33.) 24(23)Vtedy sa mu kráľ veľmi zaradoval a rozkázal Daniela vytiahnuť z jamy. Vytiahli teda Daniela z jamy a nenašli na ňom nijaký úraz, lebo dôveroval svojmu Bohu. 25(24)Na kráľov rozkaz však priviedli mužov, čo ohovárali Daniela, a hodili do levovej jamy ich, ich deti a ich ženy a nedopadli ani na dno jamy, keď sa ich levy zmocnili a rozdrúzgali im kosti.

26(25)Potom kráľ Dárius napísal všetkým národom, kmeňom a nárečiam, ktoré bývali po celej zemi: 27(26)"Váš pokoj nech vzrastá! Odo mňa vychádza rozkaz: Nech sa po celom vladárstve môjho kráľovstva trasú a boja pred Danielovým Bohom, lebo je to Boh živý a trvá naveky, jeho kráľovstvo nezahynie, jeho vladárstvo trvá do konca. 28(27)On zachraňuje a vyslobodzuje, robí znamenia a zázraky na nebi i na zemi. On zachránil Daniela od levov."

29(28)Danielovi sa však darilo aj za kraľovania Dária, aj za kraľovania Peržana Kýra.

Danielove videnia, hl. 7 - 12

1. Zvieratá a Syn človeka, hl. 7

1V prvom roku babylonského kráľa Baltazára mal Daniel sen, videnie, ktoré mu prešlo hlavou. Potom sen napísal. (Začiatok správy. Hovoril:) (*) (O Baltazárovi pozri pozn. k 5,1. – Slová v zátvorke sú neskorší dodatok.)

2Daniel povedal: "Videl som vo svojom nočnom videní a hľa, štyri vetry nebies rozbúrili veľké more 3a z mora vystúpili štyri veľké zvieratá; boli od seba odlišné. 4Prvé bolo ako lev a malo orlie krídla. Díval som sa, kým mu vytrhali krídla, postavili ho na dve nohy ako človeka a dali mu ľudské srdce. (*) (Prvé zviera, okrídlený lev, zvýrazňuje Babylonské kráľovstvo. Porov. Jer 4,7; 49,19; 50,17; orla: Jer 4,13; 48,40; 49,22; Hab 1,8; Ez 17,3.) 5A hľa, iné zviera, druhé, podobné medveďovi, bolo postavené na jednom boku a malo tri rebrá v pysku. A hovorili mu: »Hore sa, žer veľa mäsa!« (*) (Medveď je symbolom Médsko-Perzskej ríše, ktorá sa opierala len o mocnejších Peržanov. To označuje pololežatá poloha medveďa, ktorý sa opiera len o jeden bok. Zakladateľ ríše Kýros podmanil r. 547 Lýdiu, r. 539 Babylon; jeho syn Kambyzes r. 525 Egypt. To sú tri rebrá v pysku medveďa. Žraním mäsa sa znázorňujú výpady ďalších panovníkov ríše, Daria I., Hystaspa a Xerxesa I.) 6Potom som videl iné, ako leopard; toto malo na chrbte štyri vtáčie krídla; zviera malo štyri hlavy a dostalo sa mu vladárstva. (*) (Leopard so štyrmi krídlami a štyrmi hlavami je Ríša Alexandra Veľkého, ktorá sa po jeho smrti rozdelila na štyri kráľovstvá: Seleukus Nikátor dostal Sýriu, Ptolemeus Lagi Egypt, Kasander Macedóniu a Lysimachus Tráciu.) 7Potom som videl v nočných videniach štvrté zviera, hrozné, strašné a nadmieru mocné; malo veľké železné zuby, žralo a drúzgalo, ostatok však pošliapalo nohami. Bolo rozdielne od všetkých skorších zvierat a malo desať rohov. (*) (Štvrté zviera zobrazuje Rímsku ríšu, ktorá sa rozpadne na mnoho iných kráľovstiev. Medzi týmito na konci časov povstane Boží nepriateľ – Antikrist, zobrazený malým rohom. Oči a ústa na tomto rohu znamenajú, že to bude tvor rozumný, bude hovoriť, no bude sa ozývať proti Bohu (verš 25). Videnie o troch vytrhnutých rohoch tiež ešte len čaká na splnenie. – Ako vidno, štyri zvieratá označujú tie isté kráľovstvá, čo aj socha, ktorú videl Nabuchodonozor. Pozri pozn. k 2,39–43.) 8Pozoroval som rohy a hľa, iný roh, malý sa dvíhal medzi nimi. Nato boli tri zo skorších rohov pred ním vytrhnuté; a hľa, na tomto rohu boli oči ako ľudské oči a ústa, ktoré hovorili veľké veci.

9Pozeral som sa kým postavili tróny a zasadol Starec dní; jeho rúcho bolo biele ako sneh a vlasy na jeho hlave boli ako čistučká vlna; jeho trón bol plameň ohňa a jeho kolesá blčiaci oheň. (*) ("Starec dní", večný Boh, zasadá k súdu nad Antikristom. Jeho trón porov. s trónom opísaným u Ez v hl. 1 a 10. Boží trón obklopuje množstvo anjelov.) 10Ohnivá rieka prúdila a vychádzala od neho; tisíce tisícov mu slúžili a desaťtisíce desaťtisícov stáli pred ním: začal súd a otvorili sa knihy. 11Pozeral som sa pri zvuku veľkých rečí, ktoré hovoril roh; pozeral som sa kým bolo zviera zabité, jeho telo zničené a hodené do blčiaceho ohňa. 12Aj ostatným zvieratám už bola odňatá moc a bola im určená dĺžka života na istý čas. (*) (Boh každému kráľovstvu určil dobu, za ktorú môže trvať. Doba trvania kráľovstiev, označených zvieratami, už pominula, preto im bola odňatá moc.)

13Videl som v nočnom videní a hľa, v oblakoch neba prichádzal ktosi ako Syn človeka; prišiel až k Starcovi dní, priviedli ho pred neho. (*) (Názov "Syn človeka" (pozri pozn. k Ez 2,1) označuje slabú ľudskú prirodzenosť. Tu je to názov Mesiáša, ktorému Boh v prítomnosti anjelov odovzdáva moc. Sám Kristus sa veľmi často volá týmto názvom. Syn človeka v Danielovom videní prichádza v oblakoch neba, a to je podľa reči Svätého písma výlučné právo Boha. Preto sa Kristus práve na toto odvoláva, keď pred Kajfášom dokazuje svoje božstvo (Mt 26,64). Sľubuje tiež, že v oblakoch neba príde súdiť svet (Mt 24,30). Porov. tiež Mt 16,27; Mk 13,26; Lk 21,27; Zjv 1,7; 14,14.) 14A jemu bola odovzdaná vláda a kráľovstvo, takže jemu slúžili všetky národy, kmene a nárečia; jeho vláda je vláda večná, ktorá nezaniká, a jeho kráľovstvo, ktoré nezahynie. 15Môj - Danielov - duch ustrnul v schránke a videnia, ktoré mi prešli hlavou, ma podesili. (*) (Schránka je telo.) 16Priblížil som sa k jednému z tých, čo tam stáli, a pýtal som sa ho na istotu o tomto všetkom. I povedal mi a vyložil mi význam vecí: 17»Tieto štyri veľké zvieratá sú štyria králi, ktorí povstanú zo zeme. 18Ale kráľovstvo dostanú svätí Najvyššieho a kráľovstvo si udržia naveky a na veky vekov.« (*) (Kráľovskú moc podľa verša 14 odovzdal Boh Synovi človeka. Ale spolu s ním bude panovať aj jeho verný ľud. Bude to preň odmena za boje proti Antikristovi, pozri verš 21 n. Tento verný Boží ľud má meno "svätý".) 19Potom som chcel istotu o štvrtom zvierati, ktoré bolo odlišné od všetkých, nadmieru hrozné, zuby malo zo železa a pazúry z kovu; žralo a drúzgalo, ostatok však šliapalo nohami. 20A o desiatich rohoch, ktoré malo na hlave, a o tom zvláštnom, ktorý vyrástol a pred ktorým tri klesli; na tomto rohu boli oči a ústa, ktoré hovorili veľké veci, a podľa výzoru bol väčší než ostatné. 21Díval som sa a tento roh viedol vojnu so svätými a prevládal ich, 22kým neprišiel Starec dní a dal právo svätým Najvyššieho. A prišiel čas, keď kráľovstvo dostali svätí.

23Povedal toto: »Štvrté zviera bude štvrté kráľovstvo na zemi, ktoré bude rozdielne od všetkých kráľovstiev, bude zožierať, mlátiť a šliapať celú zem. 24A desať rohov: z toho kráľovstva povstane desať kráľov, po nich však povstane iný, ten bude rozdielny od skorších a troch kráľov zosadí. 25Bude hovoriť reči proti Najvyššiemu a bude nivočiť svätých Najvyššieho, bude chcieť zmeniť časy a zákon a budú odovzdaní do jeho ruky na čas a časy a pol času. (*) (Nevieme, za aký čas budú veriaci v moci Antikrista. Podľa niektorých "čas" je rok, "časy" dva roky a "pol času" pol roka, spolu tri a pol roka. Podľa iných sa tu neoznačuje nijaká určitá doba.) 26Ale bude zasadať súd a odníme mu moc, aby ju zničil a zhubil až do konca. 27Kráľovstvo však, vláda a moc nad kráľovstvami pod celým nebom bude odovzdaná ľudu svätých Najvyššieho; jeho kráľovstvo je večné kráľovstvo a jemu slúžia a poslúchajú ho všetky mocnárstva.«

28(Potiaľto je koniec veci.)

Mňa, Daniela, veľmi predesili moje myšlienky, tvár sa mi zmenila, ale vec som zachoval vo svojom srdci." (*) (Slová v zátvorkách sú neskorší dodatok; pozri verš 1, kde je podobný dodatok.)

2. Videnie capa a barana, hl. 8

1V treťom roku kraľovania kráľa Baltazára zjavilo sa mne, Danielovi, videnie po tom, ktoré sa mi zjavilo na začiatku. (*) (O Baltazárovi pozri pozn. k 5,1. – "Na začiatku" pozri 7,1 n.) 2Mal som videnie a vo videní som bol v pevnosti Súzy, ktorá je v provincii Elam. Vo videní som videl, že som pri rieke Ulai. (*) (Súzy boli hlavné mesto elamitskej provincie Anšan. Ako v iných starovekých mestách, i v tomto bola vojenská pevnosť. Popri meste tečie rieka Ulai (Eulaeus). Daniel pravdepodobne bol v Súzach len duchom, vo videní.) 3Keď som zdvihol oči, videl som barana stáť pri rieke, mal dva rohy; rohy boli vysoké, jeden však bol vyšší ako druhý, ten vyšší vyrástol neskôr. (*) (Baran označuje Médsko-Perzskú ríšu; dva rohy sú jej dve časti, Médea a Perzia, z ktorých Perzia bola silnejšia. Táto ríša podnikla svoje výpady od východu a zmocnila sa krajín, ktoré boli od nej na západ, na sever a na juh.) 4Díval som sa, ako baran klal proti západu, proti severu a proti juhu, neobstálo pred ním nijaké zviera a nik ich nevyslobodil z jeho moci; robil, ako sa mu páčilo, a mohutnel. 5Ako som to pozoroval, hľa, cap prichádzal od západu nad celým povrchom zeme, ale zeme sa nedotýkal. Cap mal nápadný roh medzi očami. 6I priblížil sa k dvojrohému baranovi, ktorého som videl stáť pri rieke, a bežal k nemu v návale svojej sily. 7Videl som ho, ako došiel k baranovi, rozzúril sa naň, preklal barana a dolámal mu oba rohy, a baran nemal sily sprotiviť sa mu. Zhodil ho teda na zem, pošliapal ho a nebolo toho, kto by bol barana vyslobodil z jeho moci. (*) (Cap je Grécko-Macedónska ríša, ktorej prvý kráľ, rohom capa zvýraznený, Alexander Veľký, prichádzal proti Médo-Peržanom od západu tak rýchlo, akoby sa ani nedotýkal zeme, a porazil ich.) 8Cap však veľmi vzrástol, a keď zmohutnel, veľký roh sa zlomil a miesto neho vyrástli štyri značné na štyri vetry neba. (*) (Po smrti Alexandra Veľkého sa jeho ríša rozpadla na štyri časti; pozri pozn. k 7,6.) 9Potom z jedného z nich vyrástol jeden malý roh a nadmieru zmohutnel proti juhu, proti východu a proti nádhere. (*) (V Sýrii z rodiny Seleukovcov sa dostane k moci Antiochus IV. , hoci na trón nemal právo; ten patril jeho synovcovi Demetriovi, synovi Seleuka IV. Antiochus bude bojovať aj proti "nádhere", proti Svätej zemi, ktorú Sväté písmo opisovalo vždy nádhernými farbami.) 10I narástol až po nebeské vojsko, zhodil na zem z vojska, z hviezd a pošliapal ich. 11Narástol až po Knieža vojska, odňal mu ustavičnú obetu a zvrhol miesto jeho svätyne. 12Hriešnym spôsobom (?) postavil vojsko proti ustavičnej obete a zvrhol pravdu na zem; urobil to a darilo sa mu. (*) (Vojsko nebies sú hviezdy. Hatil v jeruzalemskom chráme obety, najmä obetu ustavičnú, ktorú Izraeliti prinášali Pánovi každé ráno i večer (pozri Ex 29,42; Nm 28,6 atď.). Verš 12 je neistý; no akokoľvek, jeho zmysel ostáva ten, že Antiochus znesvätil jeruzalemský chrám. – Na túto stať je narážka aj v 2 Mach 9,10.) 13Tu som počul hovoriť svätého. Ktorýsi svätý totiž vravel komusi, kto sa pýtal: "Dokedy bude videnie o ustavičnej obete a o hriechu, ktorý pošliapaním zničí svätyňu a vojsko?" (*) (Rozumej: Ktosi sa spytuje jedného z prítomných anjelov ("svätí" sú anjeli), ako dlho bude trvať prenasledovanie Izraelitov.) 14Odpovedal mu: "Do dvetisíctristo večerov - rán, potom sa oslobodí svätyňa." (*) (O čísle 2 300 majú odborníci najrozličnejšie mienky.)

15Keď som potom ja, Daniel, mal videnie, usiloval som sa porozumieť. Vtom zastal predo mnou ktosi, vyzeral ako muž. 16I počul som nad Ulaiom ľudský hlas, volal a hovoril: "Gabriel, vysvetli tamtomu videnie!" (*) (O rieke Ulai pozri pozn. k veršu 2. Na tomto mieste sa prvý raz v Biblii spomína anjel Gabriel; porov. 9,21; Lk 1,19.26.) 17Nato prišiel k miestu, kde som stál, a ako prichádzal, naľakal som sa a padol som na tvár. On mi však vravel: "Rozumej, syn človeka, lebo videnie sa vzťahuje na konečný čas." (*) (O názve "syn človeka" pozri Ez 2,1; aj poznámku. – Konečný čas tu podľa verša 19 označuje čas, keď sa skončí Boží hnev.) 18A kým so mnou hovoril, omdlený som ležal tvárou na zemi. Potom sa ma dotkol, postavil ma na moje miesto 19a vravel: "Hľa, ja ti oznámim, čo sa stane na konci hnevu, lebo sa vzťahuje na konečný čas. 20Dvojrohý baran, ktorého si videl, sú králi: médsky a perzský. (*) (Pozri výklad k veršom 3–12.) 21Cap je grécky kráľ a veľký roh, ktorý bol medzi očami, to je prvý kráľ. 22A že sa zlomil a miesto neho vyrástli štyri: štyri kráľovstvá povstanú z národa, nie však v jeho sile. 23Na konci ich kraľovania, keď hriešnici doplnia mieru, povstane kráľ s bezočivou tvárou, ktorý sa vyzná v úkladoch. (*) (Pre množstvo hriechov dovolí Boh zúrenie Antiochovo.) 24Vzrastie jeho moc, nie však z vlastnej sily, neuveriteľne bude pustošiť, bude sa mu dariť a urobí to: bude ničiť mocnárov i svätý ľud. 25Pre jeho rozum budú mať úspech úklady v jeho ruke; vo svojom srdci sa bude vyvyšovať, bezstarostne bude nivočiť mnohých, povstane proti kniežaťu kniežat, bude však zlomený bez (prispenia) ruky.

26Videnie o večeroch a ránach, o ktorom je reč, je pravda. A ty uzavri videnie, lebo sa vzťahuje na mnohé dni." (*) (O večeroch a ránach pozri verš 14. – Uzavrieť videnie znamená starostlivo ho odložiť, aby bolo svedectvom, keď sa splní.)

27Ja, Daniel, som však omdlieval a dni som chorľavel. Keď som vstal, konal som službu kráľovi a bol som rozrušený pre videnie, ale nebolo, kto by ho bol vyložil.

3. Proroctvo o sedemdesiatich týždňoch, hl. 9

1V prvom roku Asuerovho syna Dária z potomstva Médov, ktorý sa stal kráľom nad kráľovstvami Chaldejcov, (*) (O Dáriovi Médskom pozri pozn. k 6,1.) 2v prvom roku jeho panovania som ja, Daniel, pochopil z kníh počet rokov, o ktorých hovoril Pán prorokovi Jeremiášovi, že sa totiž má naplniť sedemdesiat rokov, kým bude Jeruzalem v zrúcaninách. (*) (Pozri Jer 25,9–11; 29,10.) 3I obrátil som tvár k svojmu Pánovi, k Bohu, aby som ho hľadal modlitbou a prosbami s pôstom, vrecovinou a popolom. (*) (O vrecovine pozri pozn. k Iz 3,24.) 4Modlil som sa teda k Pánovi, svojmu Bohu, a vyznával som sa. I hovoril som: "Prosím, Pane, Bože veľký a hrozný, ktorý zachovávaš zmluvu a milosrdenstvo k tým, čo ťa milujú a zachovávajú tvoje príkazy! 5Zhrešili sme, konali sme zlo a páchali neprávosť; vzbúrili sme sa a odklonili sme sa od tvojich príkazov a od tvojho práva. 6Nepočúvali sme na tvojich sluhov, prorokov, ktorí v tvojom mene hovorili našim kráľom, našim kniežatám, našim otcom a celému ľudu krajiny. 7Tebe, Pane, náleží spravodlivosť, nám však zahanbená tvár, akú ju majú dnes mužovia Júdska, obyvatelia Jeruzalema a všetci Izraeliti, blízki i vzdialení v rozličných krajinách, kde si ich zahnal pre ich nevernosť, ktorou sa proti tebe prehrešili. 8Nám, Pane, našim kráľom, našim kniežatám a našim otcom, ktorí zhrešili proti tebe, patrí zahanbená tvár. 9Pánovi, nášmu Bohu, svedčí milosrdenstvo a zľutovanie, pretože sme sa vzbúrili proti nemu 10a nepočúvali sme hlas Pána, svojho Boha, aby sme kráčali podľa jeho zákonov, ktoré položil pred nás prostredníctvom svojich sluhov prorokov. 11Celý Izrael prestúpil tvoj zákon a odvrátil sa, aby nepočul tvoj hlas. Nuž padla na nás kliatba a prísaha, napísaná v zákone Božieho sluhu Mojžiša, pretože sme zhrešili proti nemu. (*) ("Kliatba a prísaha" znamená kliatbu, potvrdenú prísahou; pozri Dt 29,18–20; 28,15 n.; 32,40–42.) 12Splnil na nás a na našich sudcoch, ktorí nás súdili, slovo, ktoré hovoril: že dopustí na nás veľké nešťastie; veď sa pod celým nebom neprihodilo niečo také, ako sa prihodilo v Jeruzaleme. 13Ako je napísané v Mojžišovom zákone, zastihlo nás všetko nešťastie a neuprosovali sme tvár Pána, svojho Boha, aby sme sa odvrátili od svojich zločinov a pochopili tvoju vernosť. 14Pán bedlil nad nešťastím a priviedol ho na nás, pretože Pán, náš Boh, je spravodlivý vo všetkých svojich činoch, ktoré učinil; veď sme nepočúvali jeho hlas. (*) (O podobnom bedlení pozri Jer 1,12; 31,28; 44,27.)

15Teraz však, Pane, Bože náš, ktorý si vyviedol svoj ľud pevnou rukou z Egypta a po dnešný deň si si urobil meno: zhrešili sme, spáchali sme zlo. 16Prosím, Pane, nech sa podľa celej tvojej spravodlivosti odvráti tvoj hnev a tvoja prchkosť od tvojho mesta Jeruzalema, od tvojej svätej hory, veď pre naše hriechy a pre zločiny našich otcov je Jeruzalem a tvoj ľud na potupu všetkým, ktorí sú okolo nás. 17Teraz však, Bože náš, vyslyš modlitbu svojho sluhu a jeho prosby a kvôli sebe samému rozsvieť svoju tvár nad svojou spustošenou svätyňou. 18Nakloň, Bože, svoje ucho a počuj; otvor svoje oči a pozri na našu opustenosť a na mesto, nad ktorým sa vzýva tvoje meno; veď nie pre svoju spravodlivosť predostierame svoje prosby pred tvoju tvár, ale pre tvoje veľké milosrdenstvo! 19Vyslyš, Pane, zľutuj sa, Pane, pozoruj a urob, nemeškaj kvôli sebe samému, Bože môj, veď sa vzýva tvoje meno nad tvojím mestom a nad tvojím ľudom!"

20Ešte som hovoril a modlil som sa a vyznával som svoj hriech a hriech svojho ľudu, Izraela, a predkladal som Pánovi, svojmu Bohu, svoje prosby za svoju svätú horu; 21ešte som hovoril v modlitbe, keď rýchle priletel muž, Gabriel, ktorého som videl predtým vo videní, a dotkol sa ma v čase večernej obety. (*) (Pozri 8,16.) 22Počúval ma, zhováral sa so mnou a riekol: "Daniel, teraz som prišiel, aby som ťa zrozumiteľne poučil. 23Na začiatku tvojich prosieb vyšla reč a ja som prišiel vyložiť ti ju, pretože si miláčik. Pozoruj teda reč a porozumej videnia! (*) (Zmysel: Hneď ako si sa začal modliť, dal mi Boh rozkaz, aby som ťa šiel poučiť. Daniel bol Boží miláčik.) 24Sedemdesiat týždňov je určených pre tvoj ľud a pre tvoje sväté mesto, aby sa ukončil zločin a aby prestal hriech, aby sa uzmierila vina a priviedla sa večná spravodlivosť, spečatilo sa videnie a proroctvo a bol pomazaný Svätý svätých. (*) (Výklad proroctva veršov 24–27 je veľmi ťažký a vedci sa v mnohých veciach rozchádzajú. Podáme výklad, ktorý sa nám vidí najpravdepodobnejší. – Proroctvo je nesporne mesiášske. Týždne, ktoré sa tu spomínajú, sú ročné týždne: jeden týždeň je sedem rokov (porov. Lv 25,2.4; 26,34.43; najmä však Lv 25,8). Odkedy treba rátať týchto 70 ročných týždňov, to jest 490 rokov, povie až v nasledujúcom verši. Na konci tejto doby sa sľubujú dobrá mesiášske: odstráni a uzmieri sa hriech, príde spravodlivosť, spečatia sa proroctvá, čiže prestane starozákonný prorocký úrad (pozri Mt 11,13; Lk 16,16). "Svätý svätých" je sám Mesiáš. Už meno Mesiáš znamená Pomazaný. A sám Kristus vykladá o sebe (Lk 4,18) slová Izaiáša (61,1): "Duch Pána, Jahveho, je na mne, pretože ma Pán pomazal." Bol pomazaný Duchom Svätým (Sk 10,38; porov. Iz 11,2–3), ktorý viditeľne zostúpil na neho pri krste (Mt 3,16).– I z katolíkov však niektorí miesto "Svätý svätých" čítajú "svätyňa svätých". Tento novovysvätený chrám je Kristova Cirkev, ktorú už prorok Ezechiel volá veľsvätyňou (Ez 45,3).) 25Vedz teda a pochop: Od vyjdenia rozkazu, aby sa Jeruzalem znova postavil, až po pomazané knieža bude sedem týždňov a šesťdesiatdva týždňov; znovu sa postaví ulica i múry v úzkosti časov. (*) (O návrate Izraelitov zo zajatia vydali perzskí králi viac dekrétov: 1) Kýrov v r. 538 pr. Kr., 2) Dárius I. r. 520, 3) Artaxerxes I. v siedmom roku (458) a ten istý kráľ v dvadsiatom roku svojho panovania (445). Stavbu hradieb Jeruzalema povoľuje výslovne len tento posledný dekrét, ale Artaxerxes povolil túto stavbu zaiste už svojím prvším dekrétom z r. 458 pr. Kr. Od tohto roku treba najpravdepodobnejšie rátať ročné týždne Danielove. Doba 70 týždňov sa v tomto verši delí na tri obdobia: 7+62+1=70. Na každé z týchto období sa predpovedajú určité udalosti. V prvých siedmich týždňoch sa postavia ulice a múry Jeruzalema. Stavba sa prevádzala naozaj v úzkostlivých časoch, lebo nepriatelia Izraelitov jednostaj rušili stavebné práce; pozri Ezd 4,12–16; Neh 1,3; 4,1 n.; 6,1 n.) 26Po šesťdesiatich dvoch týždňoch zabijú pomazaného bez toho, že by mal (vinu). A ľud s kniežaťom, ktorý má prísť, zničí mesto a svätyňu; koniec toho bude pustošenie a po vojne bude predurčené ničenie. (*) (Po uplynutí ďalších 62 týždňov zabijú Mesiáša, Pomazaného. Keď od r. 458 pr. Kr. (pozri pozn. k predošlému veršu) počítame 7+62 roč. týždňov, to jest 483 rokov, dostaneme rok 26 po Kr. Toto je asi rok Kristovho krstu. Po tomto roku zomrel Spasiteľ: čas jeho smrti je určený presnejšie v 27. verši. Slovo v zátvorke je doplnené kvôli zmyslu, lebo pôvodný text je porušený. Iní dopĺňajú "nástupcu". – Izrael tým, že zabije Mesiáša, zaviní záhubu Jeruzalema i jeruzalemského chrámu. Toto spustošenie spôsobí vojna. Splnilo sa to vtedy, keď Rimania zničili mesto i chrám.)

27V jednom týždni však potvrdí zmluvu s mnohými a v polovici týždňa prestane obeta a žertva, v chráme však bude ohavné spustošenie a až do dovŕšenia a do konca potrvá spustošenie." (*) (V poslednom, sedemdesiatom týždni potvrdí Mesiáš zmluvu už nie s jedným národom, ako bola starozákonná zmluva, ale s mnohými. Mesiášsku spásu volajú proroci často zmluvou, novou zmluvou (Oz 2,18 n.; Jer 31,31 n.; Iz 49,8 atď.). Túto zmluvu potvrdil Spasiteľ pri poslednej večeri vlastnou krvou, ktorú nazval krvou novej zmluvy: Mt 26,28; Mk 14,24; Lk 22,20; 1 Kor 11,25. – Potvrdením novej zmluvy prestane platnosť starej zmluvy, preto prestanú starozákonné obety. Toto všetko sa stane v polovici posledného ročného týždňa, ktorý, ako sme v predošlej poznámke videli, začína sa v 26. r. po Kr. Polovica tohto roč. týždňa je asi rok 30, ktorý je podľa mnohých učencov rokom Kristovej smrti. – Sám Kristus povedal (Mt 24,15), že podľa Danielovho proroctva čaká ešte na jeruzalemský chrám ohavné spustošenie. Stalo sa to pri obliehaní mesta rímskym vojskom. Jozef Flávius píše, že sa vtedy židovskí horlivci (Zeloti) zmocnili chrámu, tam schovali svoju korisť, ktorú nakradli, urobili z chrámu hrad a podľa spomenutého židovského dejepisca pričinili sa sami, že sa splnilo proroctvo proti ich chrámu. (O židovskej vojne IV, 3 a IV, 6,3) Spustošenie chrámu trvá do konca; a skutočne – jeruzalemský chrám nikdy viac nebol postavený.)

4. Videnie o treťom kráľovstve, hl. 10 - 12

Zjavenie sa anjela. - 1V treťom roku perzského kráľa Kýra bolo Danielovi, ktorý sa volá Baltazár, zjavené slovo. Slovo o veľkom utrpení je pravdivé. Pozoroval to slovo a vo videní dostal vysvetlenie. (*) (Tretí rok Kýrov je tretí rok jeho panovania v Babylone (r. 536 pr. Kr.).) 2V tých dňoch som bol ja, Daniel, v smútku za celé tri týždne. 3Chutný chlieb som nezjedol, mäso a víno mi nevošlo do úst a vôbec som sa nepomazal, kým neprešli celé tri týždne. 4Na dvadsiaty štvrtý deň prvého mesiaca som však bol pri brehu veľkej rieky, (je to Tigris). (*) (Poznámka, ktorú sme dali do zátvoriek, je neskorší, a to nemiestny dodatok. Prorok mal toto videnie pravdepodobne pri Eufrate, ten sa volá Veľkou riekou.) 5Zdvihol som oči, díval som sa a hľa, človek odiaty do plátna a driek mal prepásaný ofazským zlatom. (*) (Miesto "ofazským zlatom" treba azda čítať: ofírským zlatom; porov. pozn. k Jer 10,9.) 6Jeho telo bolo ako chryzolit, jeho tvár ako zjav blesku, jeho oči ako ohnivé fakle, jeho ramená a nohy ako svit ligotavého kovu a zvuk jeho reči ako hukot zástupu. 7Videnie som videl ja, Daniel, sám, mužovia však, ktorí boli so mnou, videnie nevideli, iba sa ich zmocnil veľký strach a utekali sa schovať. 8Ostal som teda sám a videl som toto veľké videnie. Nezvýšilo mi sily, ale aj môj výzor sa hrozne zmenil a neudržal som si silu. 9Vtom som počul zvuk jeho slov. A len čo som počul zvuk jeho slov, padol som omdletý na tvár a ležal som tvárou k zemi. 10Tu sa ma dotkla ruka a zdvihla ma na kolená a na dlane rúk 11a povedal mi: "Daniel, miláčik, sleduj slová, ktoré ti ja hovorím, a postav sa na svoje miesto, lebo teraz som poslaný k tebe." Kým mi hovoril tieto slová, vstal som s chvením. (*) (Porov. 9,23; 10,19.) 12I riekol mi: "Neboj sa, Daniel! Od prvého dňa, čo si si upriamil srdce, aby si pochopil a pokoroval sa pred svojím Bohom, sú vyslyšané tvoje slová a ja som prišiel pre tvoje slová. 13Ale knieža Perzského kráľovstva stálo proti mne dvadsaťjeden dní a hľa, Michal, jedno z prvých kniežat, prišlo mi na pomoc a nechal som ho tam pri kniežati perzského kráľa. (*) (Keďže Michal, "jedno z prvých kniežat", je anjel, aj "knieža Perzského kráľovstva" je na tomto mieste nie perzský kráľ, ale anjel strážca Perzskej ríše. Vidno, že nielen ľudia, ale aj krajiny majú svojich anjelov strážcov. Anjel, ktorý išiel k Danielovi, hájil proti perzským záujmom záujmy Izraelitov, lebo mu prišiel na pomoc Michal, anjel strážca Izraelitov (pozri verš 21). Anjeli v skutočnosti nebojujú proti sebe. Keď sa tu hovorí o ich bojoch, je to len prenesená, obrazná reč. – Koniec verša sme opravili podľa niektorých starých prekladov. Dnešný hebrejský text a Vulg číta: "a ja som ostal tam pri kráľoch (Vulg: pri kráľovi) Peržanov".) 14Prišiel som teda vyložiť, čo postihne na konci dní tvoj ľud, lebo o tých dňoch bude ešte videnie." (*) (Výraz "na konci dní" rozumej: v budúcnosti. Tu označuje aj bližšiu, aj ďalšiu budúcnosť. O tejto budúcnosti mal už Daniel videnie (hl. 7 a 8), ale na tú budúcnosť sa vzťahuje aj videnie, ktoré teraz bude mať.)

15Kým mi hovoril tieto slová, sklonil som si tvár k zemi a mlčal som. 16A hľa, ľudským spôsobom sa mi dotkol perí. Nato som otvoril ústa, a povedal som tomu, čo stál proti mne: "Pane môj, pri videní som sa zvíjal od bolesti a neostalo vo mne sily. 17Ako by teda mohol sluha môjho pána hovoriť tu s mojím pánom? Veď vo mne odteraz niet sily, ani dych nezostal vo mne!" (*) (Daniel anjela volá svojím pánom; porov. Joz 5,15; Sdc 6,15.) 18Vtom sa ma znova dotkol ten, čo vyzeral ako človek a posilňoval ma. 19I povedal mi: "Neboj sa, miláčik, pokoj s tebou, posilni, posilni sa!" A kým hovoril so mnou, nadobudol som silu a vravel som: "Hovor, môj pane, veď si ma posilnil!" 20aHovoril teda: "Či vieš, prečo som prišiel k tebe? 21aAle oznámim ti, čo je napísané v spoľahlivom písme. 20bA teraz sa vrátim bojovať s perzským kniežaťom. Len čo vytiahnem, už prichádza knieža grécke; (*) (Keď anjel vytiahne do boja proti anjelovi Peržanov, už sa bude dvíhať proti nemu aj anjel Grékov; po Perzskej ríši nastúpi Grécka ríša (pozri videnia v hl. 7 a 8). I proti Grékom bude hájiť záujmy Izraelitov a v tomto úsilí je mu nápomocný len anjel strážca Izraelitov, Michal; porov. 12,1.) 21ba niet jediného, kto by mi proti nim pomáhal, okrem Michala, vášho kniežaťa.

1A ja som v prvom roku Dária Médskeho stál na jeho posilnenie a pomoc.

Videnie o egyptsko-sýrskej vojne. - 2Teraz ti však zvestujem pravdu. Ešte traja králi povstanú v Perzii a štvrtý získa väčšie bohatstvo než všetci. Keď bude mocný, pomocou svojho bohatstva zburcuje všetko proti kráľovstvu Grékov. (*) (Traja perzskí králi sú: Kýros (538–529), Kambyses (529–522), Darius I. Hystaspes (522–485). Samozvanca Pseudo-Smerdisa, ktorý v r. 522 panoval 7 mesiacov, neráta. Štvrtý kráľ je Xerxes (485–465), ktorého bohatstvo aj svetskí dejepisci opisujú sýtymi farbami a o ktorom je známe, že naozaj podnikol všetko proti Grékom. Toto bola prvá zrážka Peržanov s Grékmi. Ďalších perzských kráľov anjel nespomína, ale prechádza hneď na úplné víťazstvo Grékov a uvádza Alexandra Veľkého.) 3I povstane hrdinský kráľ, bude mať veľké mocnárstvo a bude konať podľa svojej ľubovôle. 4Len čo však povstane, jeho kráľovstvo sa zrúti a rozdelí sa na štyri vetry nebies, ale nie medzi jeho potomstvo, ani to nebude vláda, akou on vládol, lebo jeho kráľovstvo sa rozbije v prospech iných, nie tamtých. (*) (Zmysel: Kráľovstvá, ktoré vzniknú z Ríše Alexandra, nebudú také, ako bola jeho ríša, a nebudú v nich vládnuť Alexandrovi potomci, ale cudzí. – Vláda Alexandra Veľkého v Ázii trvala naozaj krátko – len 11 rokov (334–323 pr. Kr.).)

5Kráľ juhu zosilnie a jedno z jeho kniežat bude silnejšie ako on a bude vládnuť; jeho vláda bude mocná. (*) (V nasledujúcich veršoch hovorí videnie o machabejských časoch. Z nástupcov Alexandra Veľkého (pozri pozn. k 7,6) spomína len tých dvoch, ktorí prichádzali do styku s Izraelitmi a bojovali medzi sebou o Palestínu; sú to kráľ juhu, to jest Egypta, a kráľ severu, kráľ Sýrie a Babylonu. Ku kráľovi Egypta, Ptolemeovi Lagimu, prišiel Seleukus Nikátor, ktorý bol satrapom Babylonu, ale musel ujsť pred Antigonom. Stal sa Ptolemeovým vojvodcom. Roku 312 sa mu však znovu podarilo dobyť Babylon, kde potom vládol ako samostatný kráľ. Jeho kráľovstvo tiahlo sa od Frýgie až po rieku Indus; bol teda naozaj mocnejší než jeho bývalý ochranca Ptolemeus.) 6Po rokoch sa však spoja a dcéra kráľa juhu pôjde ku kráľovi severu urobiť vyrovnanie. Ale neudrží si vládu ramena, neobstojí ani on, ani jeho rameno, ale bude vydaná ona a tí, čo ju priviedli, i ten, čo ju splodil, aj ten, čo jej bol svojho času na pomoci. (*) (V ďalších pokoleniach týchto dvoch rodov bol to Ptolemeus II. Filadelfos (285–246), ktorý, chcejúc urobiť koniec nepriateľstvám, dal svoju dcéru Bereniku za manželku Antiochovi Teosovi (Theosof; 261–246). Tento mal s predošlou manželkou Laodikou dvoch synov, Seleuka, prímením Kalinikos (Kallinikos), a Antiocha. Laodika sa neskoršie zasa dostala k vplyvu u manžela, ale bála sa, že jej vplyv nepotrvá dlho, preto dala manžela otráviť, Bereniku a jej synov zabiť a kráľom urobila svojho staršieho syna Seleuka Kalinika (246–226). "Ramenom" sa v tomto verši rozumie egyptská pomoc. Spomenuté manželstvo nepomohlo teda ani Antiochovi Teosovi, ani Berenike, ani Ptolemeovi, ktorý dúfal, že v Sýrii bude kráľom Berenikin syn, a tak že sa i tá ríša dostane Ptolemeovcom.) 7Potom povstane výhonok z jej koreňov, chopí sa moci a dôjde k pevnostiam kráľa severu, vystúpi proti nim a zmocní sa (ich). 8Aj ich bohov spolu s liatinami a skvostnými striebornými a zlatými nádobami odnesie do zajatia do Egypta; tam bude stáť roky nad kráľom severu. 9Potom pôjde do kráľovstva kráľa juhu, ale vráti sa do svojej krajiny. (*) (Brat Bereniky Ptolemeus III. Euergetes (246–221), teda muž z toho istého koreňa, čo ona, podnikol odplatnú výpravu proti Seleukovi Kalinikovi a zmocnil sa niektorých jeho území. O dva roky neskoršie, okolo r. 240, pokúsil sa Kalinikos striasť egyptské jarmo, zaútočil na Egypt, ale vrátil sa s nezdarom.)

10Jeho synovia sa však vzbúria, zhromaždia veľký zástup vojska, budú tiahnuť, zaplavia a prerazia, potom sa vrátia a budú zúriť proti pevnostiam. 11Nato sa roztrpčí kráľ juhu a bude proti nemu, proti kráľovi severu, bojovať, postaví veľké množstvo a dostane množstvo do svojej ruky. 12Zajme množstvo, až sa mu bude vyvyšovať srdce, porazí desaťtisíce, ale nebude dosť silný. 13Kráľ severu totiž znovu postaví armádu, väčšiu než prv, a po čase, po rokoch bude tiahnuť s veľkým vojskom a značným bohatstvom. (*) (Kalinikovi synovia, Seleukos (Seleukus či Seleuk III. Keraunos 226–223) a Antiochus III. Veľký (223–187), chceli pomstiť otcovu porážku. Antiochus skutočne viedol vojnu proti Ptolemeovi IV. Filopatorovi (221–204); no tento ho porazil pri Rafii, juhozápadne od Gazy r. 217. Ale nevedel využiť víťazstvo, preto po trinástich rokoch Antiochus znovu podnikol výpravu proti Egyptu, kde vtedy už bol kráľom Filopatrov syn Ptolemeus V. Epifanes.) 14V tých časoch mnohí povstanú proti kráľovi juhu a synovia násilníkov z tvojho ľudu sa zdvihnú, aby naplnili videnie, ale padnú. (*) (I mnohí Židia postavia sa proti kráľovi Egypta a dajú sa do služieb sýrskeho kráľa. Tak pripravia cestu, že Antiochus IV. Epifanes (175–164) bude môcť prenasledovať ich národ, a tak sa splní videnie, ktoré má prorok o tomto prenasledovaní.) 15Príde kráľ severu, nakopí násyp a zaujme mesto s pevnosťami; ramená juhu neobstoja a jeho vybraný ľud nemá sily obstáť. (*) (Splnilo sa to asi vtedy, keď r. 198 Antiochus III. blízko prameňov Jordána premohol egyptského vojvodcu Skopasa, ktorý sa utiahol do Sidonu, musel sa však Antiochovi poddať. Antiochus sa takto zmocní aj Palestíny; porov. pozn. k 8,9 o "nádhernej zemi".) 16Ten, čo príde proti nemu, bude robiť, ako sa mu zachce, nik neobstojí pred ním. Zastaví sa v nádhernej zemi a nivočenie bude v jeho ruke. 17Bude hľadieť, aby sa do jeho moci dostalo celé jeho kráľovstvo, vyrovná sa s ním a dá mu dcéru žien, aby ho zničil, no nestane sa to, nebude tak. (*) (Pokus kráľa severu zmocniť sa Egypta prostredníctvom akéhosi manželstva sa nepodarí. Je to azda manželstvo jeho dcéry Kleopatry, ktorú v r. 193 vydá za Ptolemea V. Výraz "dcéra žien" je nejasný. Podľa niektorých by mohol znamenať krásavicu, podľa iných mladučké dievča. Kleopatra bola s Ptolemeom V. zasnúbená už r. 198.) 18Potom obráti tvár k ostrovom a mnohé zaujme; istý veľmož mu však zarazí úsmešky, ba odplatí mu posmech. 19Potom obráti tvár k pevnostiam svojej krajiny, no padne a nebude ho. 20Miesto neho povstane taký, čo pošle vyberača do nádherného kráľovstva, ale za niekoľko dní sa zlomí, nie však pomocou hnevu ani vojny. (*) (Veľmož je rímsky konzul Lucius Scipio, ktorý Antiocha III. porazil v bitke pri Magnézii r. 190. Antiochus ostal i potom vo svojom kráľovstve. Jeho nástupca Seleukus IV. Filopator (187–175) poslal do Jeruzalema Heliodora, aby vyplienil chrám (porov. 2 Mach 3, 7–40). Krátko po tomto pokuse usmrtil ho ten istý Heliodor.)

Kráľ prenasledovateľ. - 21Miesto neho povstane opovrhovaný, ktorému nedajú kráľovskú poctu; no príde potichučky a úkladmi sa zmocní kráľovstva. (*) (Po smrti Seleuka IV. patril trón jeho synovi Demetriovi. Ale brat Seleukov, Antiochus IV. Epifanes, človek pre svoju povahu opovrhovaný, zmocnil sa kráľovstva lsťou a pomocou Eumena, kráľa Pergamu.) 22Valiace sa vojská budú spred neho zmetené a zlomené, aj knieža zmluvy. 23Len čo sa kto s ním spojí, bude strojiť úklady, bude postupovať a zosilnie pomocou malého ľudu. 24Bezpečne vnikne do najtučnejších krajín a bude robiť, čo nerobili jeho otcovia ani otcovia jeho otcov; korisť, plen a majetok im rozhádže a bude mať plány proti ich pevnostiam, no len dočasu. (*) ("Knieža zmluvy" je podľa niektorých Oniáš III., veľkňaz, lebo bol predstaviteľom národa, ktorý mal zmluvu s Bohom. Tohto Antiochus IV. pre nástrahy brata Jasona najprv pozbavil veľkňazského úradu, potom ho dal zavraždiť (2 Mach 4,7–10). Podľa iných by to bol egyptský kráľ Ptolemeus VI. Filometor (180–145), ktorý uzavrel s Antiochom IV. zmluvu. Ale Antiochus pod zámienkou priateľstva prišiel do Egypta a s malým vojskom sa zmocnil celej krajiny. Poklady, ktoré pritom nahrabal, rozdal svojim prívržencom.) 25Potom si zburcuje silu a srdce s veľkým vojskom proti kráľovi juhu. Kráľ juhu sa však vyberie do vojny s veľkým a neobyčajne mocným vojskom, lenže neobstojí, pretože bude snovať proti nemu úklady. 26Veď ho zlomia tí, čo jedia jeho pokrm, jeho vojsko odpláva a padnú mnohí prebodnutí. 27Srdce oboch kráľov sa obráti na zlo a pri jednom stole budú hovoriť lož, ale nepodarí sa im to, lebo koniec je ešte na čas odložený. (*) (Keby sa Antiochus bol vedel vyrovnať s Egyptom, hneď by bol začal prenasledovať Izraelitov. No Božia prozreteľnosť to ešte oddialila. "Koniec" je prenasledovanie Izraelitov.)

28Potom sa vráti s veľkým bohatstvom do svojej krajiny, srdce si obráti proti svätej zmluve, bude konať proti nej a vráti sa do svojej krajiny. (*) ("Svätá zmluva" je vyvolený národ. Čo proti nemu podnikol Antiochus, keď sa vracal z Egypta, čítaj 1 Mach 1,20–24; 2 Mach 5,11–22.) 29V určitom čase pôjde znovu na juh, ale posledný prípad nebude ako predošlý. (*) (Ďalšia výprava Antiocha IV. do Egypta skončila sa nezdarom. O Kitejcoch pozri pozn. k Jer 2,10; porov. Iz 23,1. Miesto "kitijské lode" číta Vulg "lode a Rimania". To, pravda, až po splnení bolo zrejmé, že aj hrozivý postoj rímskeho senátu donútil Antiocha opustiť Egypt. Zlosť chce vyliať na Izraelitoch, preto hľadá medzi nimi zradcov, na ktorých sa môže opierať.) 30Pôjdu proti nemu kitijské lode, ochabne a vráti sa, i bude sa zlostiť na svätú zmluvu a bude konať (proti nej), potom sa vráti a obráti svoju pozornosť na tých, čo opustili svätú zmluvu. 31Povstanú z neho ramená a znesvätia pevnú svätyňu, odstránia ustavičnú obetu a postavia ohavnosť spustošenia. (*) ("Ramená" sú vojenské oddiely. – Jeruzalemský chrám bol stavaný na spôsob pevnosti. – O ohavnostiach, ktoré sa páchali v chráme, čítaj v 1 Mach 1,57–62.) 32Tých, čo hrešia proti zmluve pochlebovaním, privedie k odpadu, ale ľud tých, čo poznajú svojho Boha, ostane pevný a bude konať. 33Rozumní z ľudu privedú mnohých k chápaniu, ale začas budú padať pod mečom, v plameňoch, v zajatí a pri plienení. 34Keď však budú padať, dostane sa im malej pomoci a mnohí sa k nim pokrytecky pridajú. 35Niektorí z rozumných klesnú, aby sa zbavili trosky, očistili a obielili do konečného času, lebo do istého času ešte trvá. (*) (Kým príde koniec utrpenia, musí sa národ zbaviť hriechu.)

36Kráľ bude konať podľa svojej ľubovôle a bude sa vyvyšovať a nadúvať nad každého boha; aj proti Bohu bohov bude hovoriť zvláštne veci a bude sa mu dariť, kým sa neukončí hnev, lebo čo je určené, sa splní. (*) (Antiochus bude mať úspech, len kým trvá Boží hnev proti Izraelitom.) 37Ani bohov svojich otcov si nebude všímať, ani miláčika žien, ani nijakého boha si nevšimne, lebo sa bude nadúvať nad všetko. 38Namiesto toho bude uctievať boha pevností a boha, ktorého nepoznali jeho otcovia, bude uctievať zlatom, striebrom, drahokamami a klenotmi. 39Posilnenie pevností vykoná s cudzím bohom; kto ho uzná, tomu preukáže veľkú česť, tých ustanoví za vládcov nad mnohými a za poplatok im rozdelí krajinu. (*) (Miláčik žien bol boh Tamuz, pozri pozn. k Ez 8,14. – Po svojich otcoch zdedil Antiochus azda kult Apolóna (Apollo). Tento je vyobrazený na jeho skorších peniazoch. Neskoršie jeho peniaze už vyobrazujú Jupitera, ktorého kult chcel násilím zaviesť v celej svojej ríši. Boh pevností je azda Jupiter Capitolinus. – Kráľovskú priazeň preukáže Antiochus len tým, čo uznajú Jupitera.)

40V poslednom čase bude s ním bojovať kráľ juhu; a kráľ severu sa vyrúti naňho s vozmi, jazdcami a mnohými loďami; príde do krajín, zaplaví a prejde. 41Potom vnikne do nádhernej krajiny a mnohé (krajiny) padnú. Ale títo sa vyslobodia z jeho ruky: Edom, Moab a hlavná časť Amončanov. (*) (Nepriateľom Izraelitov, Edomčanom, Moabčanom a Amončanom, dá Antiochus milosť.) 42Vystrie ruku proti krajinám a egyptská krajina neunikne. 43Zmocní sa pokladov zlata a striebra a všetkých cenností Egypta; Líbyjci však a Etiópci budú v jeho sprievode. (*) (O Líbyjcoch pozri 2 Krn 12,3; Jer 46,9.) 44Ale poplašia ho chýry z východu a severu, preto s veľkou zlosťou odíde, aby znivočil a spustošil mnohých. (*) (Boli to chýry o vzbure Partov a Arméncov. Proti týmto viedol ku koncu svojho života vojenskú výpravu. V Perzii sa dopočul o porážkach svojho vojska v Palestíne, chce sa preto vrátiť a svoj stan postaviť medzi Mŕtvym a Stredozemným morom, na Sione, a potrestať Izraelitov, ale smrť mu to prekazí.) 45Svoje palácové stany rozostaví medzi morami a nádhernou svätou horou. Dôjde však ku svojmu koncu a nepomôže mu nik.

Oslobodenie národa. - 1V tom čase povstane Michal, veľké knieža, čo stojí nad synmi tvojho národa:

Bude to čas úzkosti, aký nebol, odkedy povstal národ až po ten čas. V tom čase bude tvoj ľud oslobodený, každý, koho nájdu zapísaného v knihe. (*) (Anjel strážca Izraelitov, Michal, príde im v prenasledovaní na pomoc. Porov. 10,21; 2 Mach 3,25–29; 10,29–30; 11,8; 15,23. – Druhá časť verša hovorí už o úzkostiach a oslobodení spravodlivých na konci sveta. O podobnom spájaní bližších a ďalších budúcich udalostí pozri celkový úvod o prorockých spisoch. O knihe života pozri pozn. k Iz 4,3 a porov. Dan 7,10; Ex 32,32; Ž 69,29.) 2A mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa zobudia; niektorí na večný život, iní na hanbu a večnú potupu. (*) (Anjel zreteľne hovorí o zmŕtvychvstaní tiel.) 3Rozumní sa budú skvieť ako lesk oblohy a tí, čo mnohých priviedli k spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky. (*) (Už tu sa hovorí, že spasení nedosiahnu všetci rovnaký stupeň blaženosti.)

4Ty však, Daniel, uzavri slová a zapečať knihu na posledný čas; mnohí ju preskúmajú a rozšíri sa poznanie." (*) (O zapečatení knihy pozri pozn. k 8,26.)

5Ja, Daniel, som videl, hľa, dvaja iní stáli, jeden na jednom brehu rieky, druhý na druhom brehu rieky. 6I spýtal som sa muža, ktorý bol oblečený do plátna a stál nad vodou rieky: "Kedy bude koniec týchto zázračných vecí?" 7Tu som počul muža, ktorý bol oblečený do plátna a stál nad vodami rieky. Zdvihol pravicu i ľavicu k nebu a prisahal na toho, čo večne žije: "Áno, na čas, časy a polovicu, a keď sa dovŕši zlomenie moci svätého ľudu, skončí sa toto všetko." (*) (O rieke pozri 10,4. Pri prísahe boli ako svedkovia dvaja noví anjeli, medzi nimi nad riekou sa vznášal anjel, ktorý Danielovi dával zjavenie; porov. 10,5. – O "čase" pozri pozn. k 7,25.) 8Ja som počul, ale nerozumel som. Preto som povedal: "Pane, čo bude koniec týchto vecí?" 9I riekol: "Choď, Daniel, lebo slová sú uzavreté a zapečatené do posledného času. (*) (Anjel napomína Daniela, aby sa uspokojil, lebo jasný a plný výklad videnia nedostane. Na uspokojenie mu však povie, že v tom poslednom veľkom utrpení spravodliví a len spravodliví budú chápať zmysel udalostí.) 10Mnohí sa očistia, obielia a zbavia sa trosky; bezbožní budú konať bezbožne, ani jeden bezbožník nepochopí, ale rozumní pochopia. 11A od času, čo odstránia ustavičnú obetu a postavia ohavnosť spustošenia, uplynie tisícdvestodeväťdesiat dní. (*) (Číslo 1 290 je približne tri a pol roka; pozri pozn. k 7,25. Asi za taký čas by mali byť ľudia v moci Antikrista. Nevieme však, či sa o tieto čísla možno opierať, či sú to nie symbolické čísla. Keďže je reč o konci sveta, ustavičná obeta môže byť len obeta Nového zákona a ohavnosť spustošenia sa vzťahuje vari na prítomnosť Antikrista v chráme (porov. 2 Sol 2,4). – Význam čísla 1 335 je nám neznámy; nevieme, čo znamená 45 dní (1 335 – 1 290=45).) 12Šťastný, kto bude čakať a dosiahne tisíctristotridsaťpäť dní.

13Ty však choď ku koncu a odpočívaj! No potom vstaň k svojmu údelu na konci dní!" (*) (Danielovi sa sľubuje pokojná smrť a slávne zmŕtvychvstanie.)

Historické dodatky, hl. 13 - 14

Príbeh Zuzany. - 1V Babylone býval istý muž, menom Joakim. 2Vzal si za manželku Helkiášovu dcéru Zuzanu, ktorá bola veľmi pekná a bohabojná. 3Keďže jej rodičia boli spravodliví, vychovávali svoju dcéru podľa Mojžišovho zákona. 4Joakim bol veľmi bohatý a v susedstve domu mal ovocnú záhradu; a pretože bol váženejší ako ostatní, schádzali sa k nemu Židia. (*) (Ako vidno, Izraeliti v Babylone držali pospolu, mohli si nadobudnúť majetky a mali akúsi samostatnosť v súdnictve.) 5V tom roku ustanovili z ľudu za sudcov dvoch starcov, ktorí zdanlivo spravovali ľud. 6Oni sa zdržiavali v Joakimovom dome a všetci, ktorí mali spory, prichádzali k nim. 7Keď potom ľud cez poludnie odchádzal, vošla Zuzana prechádzať sa do záhrady svojho muža. 8Starci ju každý deň videli vchádzať a prechádzať sa, i zahoreli žiadostivosťou k nej. 9Rozvrátili si myseľ, odvrátili si oči, že nevideli nebo, a nepripomenuli si spravodlivé rozsudky. 10Oboch teda zranila láska k nej, ale svoj bôľ si vzájomne neprezradili, 11lebo sa hanbili prezradiť svoju žiadosť, že sa chcú s ňou stretnúť, 12iba zo dňa na deň žiadostivejšie sa usilovali vidieť ju. I hovorili si: 13"Poďme domov, je čas obeda!" A keď vyšli, vzdialili sa od seba. 14Keďže sa však vrátili, stretli sa, a keď sa vzájomne dopytovali na dôvod, priznali sa k svojej žiadostivosti a spoločne si ustálili čas, kedy ju môžu nájsť samu. 15Ako striehli na príhodný deň, vošla raz - ako včera i predvčerom - len s dvoma slúžkami a chcela sa v záhrade kúpať; bola totiž horúčosť. (*) (Verš je voľný citát z Jer 23,14 a 29,22–23.) 16A nebolo tam nikoho okrem dvoch starcov, ktorí sa schovali a pozorovali ju. 17I povedala slúžkam: "Doneste mi olej a masti, ale dvere zatvorte, okúpem sa." 18Urobili podľa rozkazu, zatvorili dvere záhrady a zadnými dvierkami odišli doniesť, čo rozkázala; nevedeli, že sú dnu schovaní starci. 19Keď však slúžky odišli, dvaja starci vstali, pribehli k nej a vraveli: 20"Pozri, dvere záhrady sú zatvorené, nik nás nevidí a my sme žiadostiví po tebe, nuž pristaň a oddaj sa nám! 21Ak by si nechcela, budeme proti tebe svedčiť, že bol s tebou nejaký mladík, a preto si poslala slúžky preč."

22Zuzana zakvílila a povedala: "Úzkosť ma zviera z každej strany: veď ak to urobím, bude mi to smrťou, ak však neurobím, neuniknem vašim rukám! 23Ale je pre mňa lepšie bez činu upadnúť do vašich rúk, než zhrešiť pred Pánovou tvárou." 24Vtom Zuzana zvolala veľkým hlasom, ale zvolali proti nej aj starci. 25A jeden bežal k dverám záhrady a otvoril. 26Keď sluhovia domu počuli zo záhrady krik, vbehli cez zadné dvierka pozrieť, čo sa deje. 27Keď im starci rozpovedali svoje reči, sluhovia sa veľmi hanbili, veď o Zuzane sa nehovorilo nikdy nič podobné.

28Keď na druhý deň prišiel ľud k jej manželovi, prišli aj dvaja starci, plní zločinného úmyslu proti Zuzane, aby ju mohli zabiť. 29Hovorili pred ľudom: "Pošlite po Helkiášovu dcéru Zuzanu, Joakimovu manželku!" Hneď aj poslali. 30I prišla s rodičmi, dietkami a všetkými svojimi príbuznými. 31Zuzana však bola veľmi nežná a pekného výzoru. 32Nehanebníci rozkázali, aby sa odhalila - bola totiž zahalená -, aby sa aspoň takto nasýtili jej krásou. (*) (Sudcovia rozkázali, aby si Zuzana sňala z hlavy závoj. Nemali k tomu zákonitého podkladu; zákon Nm 5,15 sa na podobný prípad nevzťahuje.) 33Jej príbuzní i všetci, čo ju poznali, plakali.

34Vtedy uprostred ľudu povstali dvaja starci a položili ruky na jej hlavu. (*) (Podľa Lv 24,14 museli svedkovia položiť ruky na hlavu obžalovaného. Starci tu vystupujú ako žalobcovia aj ako svedkovia.) 35Ona s plačom pozdvihla oči k nebu, veď jej srdce bolo plné dôvery k Pánovi! 36Starci však vraveli: "Keď sme sa my prechádzali po záhrade, vošla táto s dvoma slúžkami, zatvorila dvere záhrady a poslala slúžky preč. 37Vtom k nej prišiel mladík, ktorý bol ukrytý, a zhrešil s ňou. 38My sme boli v rohu záhrady, a keď sme videli zločin, pribehli sme k nim a videli sme ich spolu hrešiť. 39Jeho sme nemohli chytiť, pretože bol mocnejší ako my, otvoril dvere a vyskočil von. 40Keď sme dolapili túto, spytovali sme sa jej, kto je ten mladík, ale nechcela prezradiť. Toto dosvedčujeme!"

41Zástup im ako starcom a sudcom uveril a odsúdil ju na smrť.

42Zuzana však zvolala veľkým hlasom: "Bože večný, ktorý poznáš skryté veci, ktorý vieš všetko skôr, ako sa stane, 43ty vieš, že svedčili proti mne falošne; pozri, umieram, hoci som neurobila nič z toho, čo títo zločinne svedčia proti mne."

44A Pán vyslyšal jej hlas. 45Keď ju viedli na smrť, vzbudil Pán svätého ducha v istom mladom chlapcovi, ktorý sa volal Daniel, 46i zvolal veľkým hlasom: "Ja som čistý od krvi tejto (ženy)." (*) (Danielov výkrik znamená: Ja neberiem na seba zodpovednosť za smrť tejto ženy.) 47Všetok ľud sa obrátil k nemu so slovami: "Čo je to za reč, čo hovoríš?" 48On si stal doprostred nich a povedal: "Takí hlúpi ste, synovia Izraela? Bez súdu, bez stopovania pravdy ste odsúdili dcéru Izraela! 49Obnovte súd, pretože falošne svedčili proti nej!" 50Ľud sa v náhlosti vrátil a starší mu povedali: "Poď, sadni si medzi nás, pretože ti Boh dal vážnosť starca!" 51Nato im Daniel povedal: "Oddeľte ich ďaleko od seba, ja ich rozsúdim!" 52Keď ich teda od seba oddelili, zavolal jedného z nich a povedal mu: "Ty, čo si zostarel v zločinných dňoch, teraz došli tvoje hriechy, ktoré si predtým páchal, (*) (Rozumej: Teraz vyjdú najavo tvoje dávne hriechy.) 53keď si vynášal nespravodlivé rozsudky, utláčal nevinných a prepúšťal vinných, hoci Pán riekol: »Nevinného a spravodlivého nezabiješ!« (*) (Porov. Ex 23,7 a Lv 19,15.) 54Nuž teraz, ak si ju videl, povedz, pod akým stromom si ich videl zhovárať sa?" Ten odpovedal: "Pod lentyškom." 55Nato Daniel povedal: "Krásne si luhal proti vlastnej hlave; hľa, Boží anjel dostal od Boha výrok a rozsekne ťa na dvoje." 56Keď ho odviedli, rozkázal, aby prišiel druhý; i povedal mu: "Semä kanaánske, a nie júdske, krása ťa zviedla a žiadostivosť ti rozvrátila srdce. 57Takto ste robievali dcéram Izraela a ony sa zo strachu dali s vami do reči; Júdova dcéra však nestrpela vašu neprávosť. (*) (Vo verši 48 sa aj Zuzana volá dcérou Izraela, pretože aj ona pochádzala od Jakuba-Izraela. Tu sa však dcérami Izraela volajú ženy bývalého severného, Izraelského kráľovstva.) 58Teraz mi teda povedz, pod akým stromom si ich dochytil zhovárať sa?" On povedal: "Pod dubom." 59Daniel mu však odpovedal: "Krásne si luhal aj ty proti vlastnej hlave. Boží anjel totiž čaká s mečom, aby ťa preťal napoly a usmrtil vás."

60Nato celý zástup zvolal veľkým hlasom a dobrorečil Pánovi, ktorý zachraňuje tých, čo v neho dúfajú. 61I pozdvihli sa proti dvom starcom, lebo ich Daniel z vlastných úst usvedčil, že vydali falošné svedectvo, a naložili s nimi, ako oni zločinne nakladali so svojím blížnym; (*) (Falošných svedkov museli podľa Dt 19,18–21 odsúdiť na taký trest, aký bol určený na zločin, ktorý chceli falošne dosvedčiť (Lv 20, 10; Dt 22,21–24; porov. Jn 8,5).) 62aby sa všetko konalo podľa Mojžišovho zákona, usmrtili ich a nevinná krv sa v ten deň zachránila. 63Helkiáš však a jeho žena chválili Boha za svoju dcéru Zuzanu spolu s jej mužom Joakimom a všetkými príbuznými, pretože sa na nej nenašlo nič podlého.

64A od toho dňa i naďalej ostal Daniel veľký v očiach ľudu.

Bél a drak. - 65Kráľa Astyaga uložili k jeho otcom a jeho kráľovstvo prevzal Peržan Kýros. (*) (Tu spomínaný Astyages je totožný s Dáriom Médskym; pozri pozn. k 6,1. LXX číta Dárius miesto Astyages.)

1Daniel bol kráľovým hosťom a váženejším než ostatní jeho priatelia.

2Babylonci mali modlu, ktorá so volala Bél; každý deň jej venovali dvanásť meríc múky, štyridsať oviec a šesť krčahov vína. (*) (O Bélovi pozri Iz 46,1; porov. Jer 50,2. – V našich mierach by to bolo 6 hektolitrov múky a poltreťa hl vína.) 3Aj kráľ si ju uctieval a chodil sa jej každý deň klaňať. Ale Daniel sa klaňal svojmu Bohu. Kráľ sa ho pýtal: "Prečo sa neklaniaš Bélovi?" 4On mu odpovedal: "Preto, že si nectím rukou robené modly, ale živého Boha, ktorý stvoril nebo a zem a má vládu nad každým telom." 5Kráľ mu povedal: "Nezdá sa ti, že Bél je živý boh? Či nevidíš, koľko zje a vypije každý deň?" 6Daniel odpovedal so smiechom: "Nemýľ sa, kráľu; ten je zdnuka blatom, zvonku kovom a ešte nikdy nejedol." 7Kráľ s hnevom zavolal jeho kňazov a povedal: "Ak mi nepoviete, kto tie hostiny poje, 8zomriete, ale ak dokážete, že to poje Bél, zomrie Daniel, pretože sa rúhal Bélovi." Daniel vravel kráľovi: "Nech sa stane podľa tvojho slova!" 9Bélových kňazov bolo sedemdesiat, okrem žien a detí.

Potom prišiel kráľ s Danielom do chrámu 10a Bélovi kňazi povedali: "Pozri, my vyjdeme von, ty však, kráľu, predlož pokrmy, namiešaj a polož vína, zamkni dvere a zapečať ich svojím prsteňom. (*) (Víno miešali s korením.) 11A keď ráno prídeš a nezistíš, že Bél všetko pojedol, nech podstúpime smrť; alebo Daniel, ktorý na nás luhal." 12Nerobili si starosti, pretože pod stolom urobili tajný vchod, pravidelne cezeň vchádzali a veci poodnášali. 13Keď však oni odišli a kráľ predložil Bélovi pokrmy, Daniel dal svojim sluhom rozkaz, priniesli popol a posypali celý chrám pred samým kráľom. Potom vyšli, zamkli dvere, zapečatili kráľovým prsteňom a odišli.

14V noci však, ako obyčajne, prišli kňazi aj ich ženy a deti a všetko pojedli a popili. 15Kráľ vstal za svitania a Daniel s ním. 16I pýtal sa: "Sú pečate porušené, Daniel?" On odpovedal: "Neporušené, kráľu!" 17A keď potom kráľ otvoril dvere a pozrel na stôl, veľkým hlasom zvolal: "Veľký si Bél a niet u teba nijakého podvodu!" 18Ale Daniel sa smial, zachytil kráľa, aby nevkročil dnu, a povedal: "Pozri si podlahu a všimni si, čie sú to stopy." 19Kráľ vravel: "Vidím stopy mužov, žien a detí." Nato dal rozhnevaný kráľ 20pochytať kňazov aj ich ženy a deti; i ukázali mu tajné dvere, ktorými vchádzali a strovili veci, ktoré boli na stole. 21Kráľ ich pozabíjal a Béla vydal Danielovi na ľubovôľu. A on ho zrútil spolu i s chrámom.

22Bol však veľký drak, ktorého Babylonci ctili, (*) ("Drak" bol veľký had. Babylonské pamiatky medzi rozličnými náboženskými symbolmi spomínajú často aj hady.) 23a kráľ povedal Danielovi: "Aj o tomto povieš, že je z kovu? Pozri, žije, je a pije; klaňaj sa mu teda!" 24Ale Daniel odpovedal: "Pánovi, svojmu Bohu, sa budem klaňať, pretože on je živý Boh. 25Ty však, kráľu, zmocni ma a ja draka zabijem bez meča a bez palice." Na čo kráľ povedal: "Zmocňujem ťa!"

26Daniel vzal smolu, loj a vlasy, uvaril to spolu, narobil bochníkov a dal ich drakovi do pysku. Keď to drak zožral, roztrhlo ho. I povedal: "Pozrite, čo ste uctievali!"

27Keď to Babylonci počuli, veľmi sa rozhnevali, zhromaždili sa ku kráľovi a hovorili: "Kráľ sa stal Židom, zrútil Béla, zabil draka a povraždil kňazov." 28Keď došli ku kráľovi, vraveli: "Vydaj nám Daniela, ináč zabijeme teba aj tvoj dom!" 29Keď kráľ videl, že naňho mocne doliehajú, pod nátlakom im Daniela vydal. 30A oni ho hodili do levovej jamy, kde ostal šesť dní. (*) (Porov. 6,16 n.) 31V jame bolo sedem levov, ktorým dávali každý deň dve telá a dve ovce; ale v ten deň im ich nedali, aby zožrali Daniela. (*) (Boli to vari telá na smrť odsúdených ľudí.)

32V Júdsku bol prorok Habakuk, ktorý navaril jedlo, nadrobil do vahančeka chleba a išiel na pole, aby to zaniesol žencom. 33Vtom riekol Habakukovi Pánov anjel: "Zanes obed, ktorý máš, do Babylonu Danielovi, ktorý je v levovej jame!" 34Habakuk odpovedal: "Pane, Babylon som nevidel a jamu nepoznám." 35Nato ho Pánov anjel chytil za temä, niesol ho za vlasy a položil ho rýchlosťou svojho dychu nad levovú jamu. (*) (Niektorí by chceli tohto muža stotožniť s Habakukom, od ktorého máme prorocký spis. – Podobné prenášanie ľudí z miesta na miesto nie je v Biblii ojedinelé. Pozri napr. 1 Kr 18,12; 2 Kr 3,11 n.; Mt 4,5.8; Lk 4,5.9; Sk 8,39.40; porov. tiež 2 Kor 12,2–3.) 36A Habakuk volal: "Daniel, služobník Boží, vezmi si obed, ktorý ti poslal Boh!" 37Daniel hovoril: "Spomenul si si na mňa, Bože, a neopustil si tých, čo teba milujú." 38A Daniel vstal a jedol. Anjel však zaraz zaniesol Habakuka naspäť na jeho miesto.

39Na siedmy deň prišiel kráľ nariekať za Danielom. Priblížil sa k jame, pozrel dnu a hľa, Daniel sedel uprostred levov! 40Vtedy kráľ zvolal veľkým hlasom: "Veľký si, Pane, Bože Danielov!" A vytiahol ho z levovej jamy. 41Tých však, čo chceli jeho záhubu, hodil do jamy a čoskoro ich pred ním zožrali.

42Vtedy kráľ povedal: "Nech sa trasú pred Danielovým Bohom všetci obyvatelia zeme, pretože on je záchranca, ktorý robí znamenia a zázraky na zemi; veď vyslobodil Daniela z levovej jamy!" (*) (Tento verš má iba Vulgáta.)