Perzský kráľ Asuer usporiada veľkú hostinu. Kráľovná Vasti upadne do nemilosti. - 1Za vlády Asuera, ktorý kraľoval od Indie až po Etiópiu nad stodvadsiatimi siedmimi krajinami, (*) (Asuer (Assuer; od 10,4 – 16,24 Artaxerxes) odpovedá hebrejskému Achasveros, perzsky Kšajarša, čo grécky prepísané znie: Xerxes. Je to perzský kráľ Xerxes I. (485–465). Výraz pre označenie hraníc Perzskej ríše "od Indie po Etiópiu" je potvrdený aj v iných prameňoch. Počet krajín sa časom menil. Počet správnych okresov tu udávaný sa ukazuje správnym.) 2keď zasadol na trón svojho kráľovstva v Súzach, v hlavnom meste svojho kráľovstva, (*) (Súzy boli zimným a Ekbatany zasa letným sídlom perzských kráľov.) 3v treťom roku svojej vlády usporiadal u seba veľkú hostinu pre všetkých svojich popredných mužov a služobníkov, najudatnejších Peržanov a vznešených Médov a vladárov nad krajinami, (*) (Hýrivé hostiny v týchto krajinách neboli neobyčajné udalosti.) 4aby im (pritom) poukazoval slávne bohatstvá svojho kráľovstva, potom veľkosť a slávu svojej moci, čo (trvalo) dlhý čas, to jest sto osemdesiat dní. 5Keď sa dni hodovania pominuli, pozval všetok ľud, koľko sa ho našlo v Súzach od najväčšieho až po najmenšieho, a rozkázal vystrájať sedem dní hodovanie v nádvorí záhrady a hája, ktorý bol vysadený starostlivosťou kráľa a jeho nákladom. 6Zo všetkých strán tam viseli záclony blankytnej, karmazínovej a fialovej farby, zavesené na kmentových a šarlátových povrázkoch, ktoré boli ponavliekané cez obrúčky zo slonoviny a upevnené na mramorových stĺpoch. Po podlahe dláždenej smaragdom a bielym mramorom a ozdobenej vzorkami obdivuhodnej pestrosti boli rozložené zlaté a strieborné pohovky. (*) (O prepychu perzských kráľov svedčí aj grécky dejepisec Herodot.) 7Pozvaní (hostia) pili zo zlatých čiaš a na iných a iných nádobách im prinášali jedlá. Tak im podávali aj najlepšie vína v hojnosti, ako sa slušalo na vysokú možnosť kráľovskú. 8Nik nenútil piť proti vôli, ale kráľ to zariadil tak, že k stolom ustanovil po jednom zo svojich vysokých úradníkov (a tí núkali), aby si každý bral podľa ľúbosti. 9Aj kráľovná Vasti usporiadala hostinu pre ženy v paláci, v ktorom sa Asuer spravidla zdržiaval. (*) (Hostinu pre ženy usporiadali asi vo zvláštnom dome pre ženy.) 10Na siedmy deň (hodovania), keď bol kráľ rozjarený a keď sa po nemiernom pití rozpálil vínom, rozkázal Maumamovi, Bazatovi, Harbonovi, Bagatovi, Abgatovi, Zetarovi a Charchasovi, svojim siedmim komorníkom, čo okolo neho vykonávali službu, (*) (Číslo 7 je u Peržanov obľúbené a posvätné podobne ako u Židov.) 11aby priviedli kráľovnú Vasti pred kráľa s nasadenou korunou na hlave, aby všetkým národom a kniežatám ukázal jej krásu. Bola totiž veľmi pekná. (*) (Vasti môže byť staroperzské slovo a znamená Žiadúca, Vzácna.) 12Ona však odoprela a odmietla dostaviť sa na kráľov rozkaz, ktorý jej odkázal po komorníkoch. Preto sa kráľ rozhneval a rozpálený náramnou zlosťou (*) (Vasti odoprela ukázať sa na verejnej hostine, pričom sa mohla odvolávať na staroperzské ustanovenie, ktoré nedovoľovalo, aby sa poctivá žena verejne dostavila medzi hodujúcich mužov.) 13opýtal sa mudrcov, ktorí boli podľa kráľovskej obyčaje vždy pri ňom a všetky veci robil podľa ich rady, lebo sa vyznali v zákonoch a ustanoveniach predkov (*) (Mudrcmi sú tu asi hvezdári alebo podobní hadači, ktorí mali meno mágovia. Hodnosť bola dedičná. Nový zákon (grécky) menuje mudrcov od východu týmto názvom (Mt 2,1 n.).) 14(boli to poprední a kráľovi najbližší mužovia, Charsena a Setar, Admata, Tarsis, Mares, Marsana a Mamuchan, sedem vojvodov z Peržanov a Médov, ktorí vídali kráľovu tvár a podľa zvyku sedávali prví po ňom): (*) ("Vídali kráľovu tvár", t. j. mali k nemu voľnejší prístup. Boli to kráľovskí ministri, ktorí vykonávali štátne záležitosti.) 15"Akému rozsudku podlieha kráľovná Vasti za to, že nechcela splniť rozkaz kráľa Asuera, ktorý jej poslal po svojich dvoranoch?" 16Tu sa ozval Mamuchan tak, že ho počuli kráľ i kniežatá: "Kráľovná Vasti neurazila iba kráľa, ale aj všetky národy a kniežatá, ktoré bývajú po všetkých Asuerových krajinách. 17Zvesť o čine kráľovnej sa rozšíri medzi všetkými ženami, takže si povedia, aby potupili svojich manželov: »Keď kráľ Asuer rozkázal, aby kráľovná Vasti prišla k nemu, ona mu odoprela.« 18Pre takýto príklad si budú manželky všetkých kniežat Peržanov a Médov málo vážiť rozkazy svojich mužov. Preto je kráľovo rozhorčenie spravodlivé. (*) (Kráľovo rozhorčenie je spravodlivé – podľa hebrejského má byť: ženy budú opovrhovať mužmi a mužovia sa budú za to mrzieť.) 19Ak ti je ľúbo, nech vyjde výnos od teba a nech sa napíše podľa zákona Peržanov a Médov, ktorý nesmie nik prestúpiť, aby Vasti prestala vchádzať ku kráľovi a aby jej kráľovskú (hodnosť) dostala iná (žena), ktorá bude, lepšia, ako ona. (*) ("Nesmie nik prestúpiť": nesmie ho nikto zrušiť. Podľa hebrejského: nech ho zapíšu do zákonníka (porov. 9,27 n.; Dan 6,9.13).) 20A nech sa to oznámi po všetkých krajinách tvojho mocnárstva, ktoré je veľmi rozsiahle, aby všetky ženy - ako veľmožov, tak aj nižšie postavených mužov - zachovali úctu voči svojim manželom." 21Jeho rada sa páčila kráľovi aj kniežatám. Kráľ postupoval podľa Mamuchanovej rady 22a rozposlal listiny po všetkých krajinách svojej ríše, (písané) rozličnými jazykmi a rôznym písmom podľa toho, ako jeden každý národ rozumel a vedel čítať, že mužovia majú prvenstvo a vládu vo svojich domácnostiach. A kázal to rozhlásiť po všetkých národoch. (*) ("Rozposlal listiny": vydal písané ustanovenie, teda výnos. Vo viacjazyčnej Perzskej ríši bolo zvykom uverejňovať zákony v rozličných jazykoch a písmach, aby im všetci mohli porozumieť. Nápis v Bisutune je písaný v trojakej reči: a) staroperzsky (staroiránským klinopisom), b) elamským a c) babylonským klinopisom. Staroperzské znenie tohto nápisu je pôvodné, kým ďalšie dve znenia sú preklady predošlého.)

Ester sa stane kráľovnou. - 1Keď sa po tom, čo sa stalo, upokojila zlosť kráľa Asuera, spomenul si na Vasti a na to, čo urobila a čo utrpela. 2Jeho dvorní úradníci a sluhovia mu povedali: "Treba pohľadať pre kráľa krásne mladé panny, 3a tak treba rozposlať ľudí, čo by vyhliadli po všetkých krajinách krásne mladé panny. Nech ich privedú do mesta Súz a nech ich dajú do domu (kráľovských) žien pod dozor komorníka Egeja, ktorý je predstaveným a strážcom kráľovských žien. Nech majú všetko, čo vyžaduje ozdoba ženy, a vôbec všetko, čo potrebujú. 4A ktorá z nich všetkých sa (najviac) zapáči kráľovým očiam, tá nech sa stane kráľovnou namiesto Vasti." - Táto reč sa páčila kráľovi a nariadil vykonať všetko, ako mu navrhli. 5V meste Súzy býval istý Žid, menom Mardochej, syn Jaira, syna Kisovho syna Semeja z Benjamínovho pokolenia, 6ktorý bol odvlečený (do zajatia) z Jeruzalema v tom čase, keď babylonský kráľ Nabuchodonozor odvliekol do zajatia júdskeho kráľa Jechoniáša. (*) (Mordechaj (Mardochej) je potomkom niektorého Žida z tých, ktorí boli odvedení do zajatia s Joachimom r. 598. Možno, že aj jeho starý otec mal to isté meno ako aj vnuk. Ináč meno Mordechaj je mnohonásobne doložené medzi menami zajatcov z doby Achemenovcov. Možno, že toto meno dávali Babylonci Židom vôbec a tí sa s takým pomenovaním časom aj spriatelili, hoci sa v tomto mene skrýva názov hlavného babylonského boha, Marduka.) 7On sa stal vychovávateľom dcéry svojho brata Edisy, ktorá sa iným menom volala Ester. Stratila totiž obidvoch rodičov. Mala veľmi peknú postavu a krásnu tvár. Keď jej umrel otec a potom matka, Mardochej si ju vzal za dcéru. (*) (Ester (Aster) značí Hviezda. Edisa-Hadasa (Edissa-Hadassa) značí Myrta. Edissa bolo jej židovské meno. Aester, Ester pokladajú niektorí za zmenenú formu mena hlavnej bohyne Ištar.) 8Keď sa kráľov rozkaz dostal do verejnosti a podľa jeho príkazu privádzali do Súz mnohé krásne panny a odovzdávali ich komorníkovi Egejovi, medzi inými dievčatami mu odovzdali aj Ester, aby ju opatrovali medzi (ostatnými) ženami. 9Páčila sa mu a našla milosť u neho. Preto prikázal komorníkovi, aby sa poponáhľal zaobstarať ozdoby pre ženy a aby jej dal príslušnú čiastku z toho a sedem najkrajších dievčat z kráľovského paláca a mal ju aj jej sprievodkyne vyzdobiť a okrášliť. (*) ("Páčila sa mu", t. j. Egeovi, dozorcovi kráľovského háremu. Podľa hebr.: vykázal Ester a jej skupine najlepšie byty v háreme.) 10Ale ona mu nechcela vyzradiť svoj národ a svoju vlasť, lebo Mardochej jej prikázal, aby o tejto veci mlčala. 11Mardochej denne prichádzal pred vchod do domu, v ktorom opatrovali vybrané devy. Bol ustarostený o to, ako sa má Ester, a chcel vedieť, čo sa s ňou deje. 12Kým prišiel podľa poriadku rad na niektorú devu, aby vstúpila ku kráľovi po splnení všetkého, čo vyžadovalo pestovanie ženskej krásy, minulo dvanásť mesiacov. A to tak, že šesť mesiacov ich mazali voňavým olejom a iných šesť mesiacov používali farbičky a iné voňavky. 13Čokoľvek si pred vstupom ku kráľovi zažiadali z vecí, čo patrili k ozdobe (ženy), dostali a ozdobené podľa vlastného vkusu vchádzali z domu žien do kráľovej spálne. 14Ktorá z nich vošla večer, ráno odchádzala. Odviedli ju stadiaľ do iného domu, ktorý bol pod správou komorníka Susagaziho, ktorý bol dozorcom nad kráľovými vedľajšími ženami. Už sa nemali vrátiť ku kráľovi, ak si to kráľ neželal a nerozkázal ju zavolať po mene. 15Keď teda podľa poradia prešiel čas (prípravy), nastal deň, keď Ester, dcéra Abihaila, brata Mardocheja - ktorú adoptoval za dcéru -, mala vojsť ku kráľovi. Nežiadala si nijakú ženskú ozdobu, iba čo komorník Egej, dozorca nad devami, uznal za dobré, tým sa prizdobila, a každé oko ju uznalo za spanilú a milú. 16Do spálne kráľa Asuera ju zaviedli v desiatom mesiaci, ktorý mal meno tebet, v siedmom roku jeho vlády. 17A kráľ ju miloval väčšmi ako ostatné ženy. Získala u neho väčšiu milosť a priazeň ako všetky ostatné ženy, takže jej kráľ vložil na hlavu korunu kráľovskej hodnosti a ustanovil ju za kráľovnú namiesto Vasti. 18A rozkázal pripraviť veľkú hostinu pre všetky svoje kniežatá a služobníkov z príležitosti sobáša a svadby s Ester. Dal úľavu všetkým krajinám a rozdával dary podľa veľkej kniežacej štedrosti.

Mardochej odhalí sprisahanie. - 19Keď však začali druhý raz vyhľadávať a zhromažďovať devy, Mardochej sa zdržoval pri bráne kráľovského (paláca), (*) (Pokrvní kráľovských "žien" mali voľnejší prístup do kráľovského hradu. Niektorí dostávali aj štátnu službu: boli dozorcami, vyzvedačmi a podobnými úradníkmi.) 20lebo Ester dotiaľ nikomu neprezradila svoju vlasť a národ, ako jej nakázal. Lebo čokoľvek jej prikázal, Ester všetko splnila, lebo sa to naučila robiť ešte v tom čase, keď ju ako malú vychovával. 21V tom čase, keď sa Mardochej zdržoval pri bráne kráľovského paláca, dvaja kráľovskí komorníci, Bagatan a Tares, ktorí boli vrátnikmi a mali dozor na prvom prahu paláca, chceli sa vo svojom hneve vzbúriť proti kráľovi a (kráľa) zavraždiť. 22To neušlo Mardochejovej pozornosti a hneď to oznámil kráľovnej Ester a ona to (oznámila) kráľovi v Mardochejovom mene, ktorý jej tú vec prezradil. 23Vec vyšetrili a zistili všetko tak. Preto obidvoch obesili na šibenicu a túto pamätnú udalosť zapísali na listinu a pred kráľom vložili do letopisov. (*) (Peržania zločincov trestali obesením. "Šibenica" bola aj zaostrený kôl, na ktorý napichli zločinca na prsiach alebo v rozkroku.)

Aman chce zahubiť Židov. - 1Potom kráľ Asuer povýšil (v hodnosti) Amadatiho syna, Amana, ktorý bol rodákom z Agagu, a hodnosťou ho povýšil nad všetky iné kniežatá, ktoré mal (v službe). (*) ("Z Agagu", t.j. z médskeho mesta Agag. Dávnejšie asi nesprávne odvádzali jeho rod od Agaga, kráľa Amalekovho (1 Sam 15,8 n.).) 2Preto všetci kráľovskí sluhovia, ktorí mali službu pri dverách paláca, zohýbali kolená pred Amanom a klaňali sa mu. Lebo tak im rozkázal kráľ. Jediný Mardochej neklonil pred ním koleno, ani sa mu neklaňal. (*) (Aman ako najväčší hodnostár v krajine žiadal pre seba najväčšiu úctu po kráľovi. Pri hlbokom sklonení hlavy bolo treba až na zem sa vrhnúť (klaňať sa). Abrahám sa tiež tak poklonil pred vedúci- mi osobnosťami krajiny, do ktorej prišiel bývať. Ezdráš aj Nehemiáš podobne sa korili perzskému kráľovi. Mohol teda aj Mardochej túto úctu prejaviť Amanovi. Možno sa domnievať, že Aman prepínal v požadovaní prejavov úcty pre svoju osobu, takže Mardochej pokladal sa za oprávneného odoprieť mu taký prejav úcty, ktorý by sa rovnal Božej úcte.) 3Kráľovskí služobníci, čo mali službu pri dverách paláca, sa ho pýtali: "Prečo nechceš plniť kráľov príkaz, ako (to robia) iní?" 4Aj keď mu to častejšie pripomínali, nechcel ich poslúchnuť. Preto to ohlásili Amanovi. Chceli vedieť, či zotrvá pri svojom rozhodnutí. Lebo im povedal, že je Žid. 5Keď sa o tom dopočul Aman, ba aj pozorovaním sa presvedčil, že Mardochej nesklonil pred ním kolená, ani ináč sa mu nepoklonil, veľmi sa rozhneval. 6Ale sa mu zdalo málo, aby sa násilne vrhol iba na Mardocheja. Dozvedel sa totiž o ňom, že je židovského pôvodu, a tak chcel vyhubiť všetok židovský ľud, ktorý žil v Asuerovom kráľovstve. 7V prvom mesiaci, ktorý sa volá nisan, v dvanástom roku Asuerovej vlády hodili v Amanovej prítomnosti do osudia lós - po hebrejsky má meno pur - o tom, v ktorý deň a ktorý mesiac by mali vyhubiť židovský národ. A tak vyšiel dvanásty mesiac, ktorý má meno adar. (*) (Dávni ľudia boli poverčiví, a preto kockami alebo iným spôsobom skúmali, ktorý deň by bol najšťastnejší na vykonanie dôležitého podujatia. Tak sa chcel aj Aman lósom dozvedieť, ktorý mesiac a ktorý deň by bol najsúcejší, aby svoj úmysel proti Židom mohol najľahšie previesť. Tak sa zdá, že najradšej vrhali lós v prvom mesiaci – v jeho prvý deň, na Nový rok, keď sa nazdávali, že zhromaždení bohovia určujú osudy človeka pre nastávajúci rok. Trinásty deň pokladali za šťastný.) 8Aman povedal kráľovi Asuerovi: "Po všetkých krajinách tvojho kráľovstva žije roztrúsený ľud, oddelený od všetkých ostatných obyvateľov, ktorý sa pridržiava nových zákonov a obradov a okrem toho opovrhuje kráľovskými nariadeniami. Sám najlepšie vieš, že neosoží tvojej vláde, ak sa pre zhovievavosť niekto stane nezbedným. (*) (Aman kryje svoje osobné záujmy verejným záujmom štátu.) 9Ak ti je ľúbo, nariaď, aby ten (národ) zahynul a ja odvážim správcom tvojho pokladu desaťtisíc talentov." 10Kráľ si stiahol z ruky prsteň, ktorý používal, a dal ho Amadatiho synovi Amanovi, rodákovi z Agagovho rodu, nepriateľovi Židov, (*) (Xerxesa označujú aj mimobiblické pramene ako panovníka ľahkoverného, ktorý úplne podliehal vôli svojich úradníkov.) 11a povedal mu: "Striebro, ktoré sľubuješ, nech je tvoje a s ľudom urob, ako sa ti páči." 12V prvom mesiaci nisan, na trinásty deň toho istého mesiaca zavolali kráľovských pisárov a na Amanov rozkaz vyhotovili v mene kráľa Asuera listiny adresované všetkým kráľovým miestodržiteľom a správcom krajín a rozličných národov tak, ako vedeli jednotlivé národy čítať a rozumieť podľa svojej odlišnej reči; a listiny boli potvrdené jeho prsteňom. 13Kráľovskí posli ich dopravili do všetkých krajín, aby pozabíjali a vyhubili všetkých Židov od dieťaťa až po starca a od nemluvniat až po ženy, a to v jediný deň, čiže na trinásty deň dvanásteho mesiaca - menuje sa adar -, a aby si rozobrali ich majetky. 14Obsah listov vyznieval v tom zmysle, aby o tom všetky krajiny vedeli a pripravovali sa na vyššie uvedený deň. 15Vyslaní poslovia sa poponáhľali vyplniť kráľovský rozkaz. Kráľovské rozhodnutie bolo v Súzach vyhlásené práve v čase, keď kráľ a Aman vystrájali hody, kým Židia, čo bývali v meste, nariekali.

Mardochej volá kráľovnú na pomoc. - 1Keď sa o tom dopočul Mardochej, roztrhol si odev, obliekol sa do vrecoviny, na hlavu si nasypal popola a na ulici uprostred mesta sa dal hlasno vyvolávať, aby tak ukázal roztrpčenosť svojej mysle. (*) (Na znak svojej bolesti a zúfalosti roztrhol si odev. Bol to všeobecný znak zármutku.) 2S takým nárekom prišiel až k bráne paláca. Ale do kráľovského dvora nesmel vkročiť nik, kto mal oblečenú vrecovinu. 3Ale aj po všetkých krajinách, mestách a miestach, kam došlo kruté kráľovské ustanovenie, zavládlo u Židov nariekanie, pôst, kvílenie a plač, pričom mnohí (z nich) namiesto lôžka používali vrecovinu a popol. 4Esterine devy a jej komorníci prišli za ňou a hlásili jej to. Keď to počula, zarazila sa nad tým. Poslala (po Mardocheja) odev s rozkazom, aby mu ho obliekli a vzali mu vrecovinu. Ale on to nechcel prijať. 5Vtedy privolala komorníka Atacha, ktorého jej dal kráľ za sluhu, a poslala ho k Mardochejovi; mal sa od neho dozvedieť, prečo si tak počína. 6Atach teda šiel, pristúpil k Mardochejovi, ktorý stál na ulici mesta pred vchodom do paláca, 7a on mu oznámil všetko, čo sa stalo: ako Aman sľúbil zložiť do kráľovskej pokladnice peniaze za vyvraždenie Židov. 8Dal mu aj odpis výnosu, ktorý bol vyvesený v Súzach, aby ho ukázal kráľovnej a napomenul ju, aby predstúpila pred kráľa a prosila za svoj ľud. 9Atach po svojom návrate hlásil Ester všetko, čo mu hovoril Mardochej. 10Vtedy mu povedala a prikázala, aby oznámil Mardochejovi toto: 11"Všetci kráľovi sluhovia a všetky krajiny, ktoré sú podriadené jeho vláde, vedia, že ktorýkoľvek muž alebo žena - ak nie sú vopred pozvaní - a vošli by do vnútornej kráľovej siene, majú byť hneď bez meškania popravení, ak kráľ na znak milosti neprikloní k nim svoj zlatý prút, aby mohol ostať (taký človek) nažive. Ako teda môžem predstúpiť pred kráľa ja, ktorú už tridsať dní nevolal k sebe?" (*) ("Vnútorná kráľova sieň" je zasadacia dvorana, do ktorej bolo možno vidieť z vnútorného dvora. Podľa perzského dvorného zvyku o prijatie u kráľa bolo treba vopred zažiadať. Ester predpokladá, že tak by sa azda ku kráľovi ani nedostala. Aman v zlej predtuche bol by prekazil výsluch kráľovnej u kráľa. Ester predpokladá, že sa kráľ už aj na ňu hnevá, lebo zaiste vie, že aj ona patrí k ľudu na smrť odsúdenému. Pripisovala to Amanovmu vplyvu. Kráľ podľa dvorných predpisov nemal sa zbytočne nikomu ukazovať. Najdôvernejší úradníci len zdiaľky smeli s ním hovoriť.) 12Keď to Mardochej počul, 13opäť odkázal Ester: "Nenazdávaj sa, že ty si zo všetkých Židov zachrániš život, pretože si v kráľovom dome. 14Keby si teraz mlčala, Židia dôjdu iným spôsobom k záchrane, ale ty a rod tvojho otca zahynie. A ktovie, či si neprišla práve preto ku kráľovskej hodnosti, aby si bola naporúdzi na takýto čas?" 15Ester teda odkázala Mardochejovi: 16"Choď a zhromaždi všetkých Židov, ktorých nájdeš v Súzach, a modlite sa za mňa! Tri dni a tri noci nič nejedzte, ani nepite! Ja sa budem so svojimi služobnicami podobne postiť, a potom pôjdem za kráľom, hoci nezavolaná, urobím proti zákonu, aj keď sa tým vystavím smrteľnému nebezpečenstvu." (*) (Pôstom si chcela Ester vyprosiť Božiu pomoc (2 Sam 12,16–23).) 17Tak Mardochej odišiel a urobil všetko, čo mu prikázala Ester. (*) (Po tomto verši patrí čiastka 13,8 – 14,19.)

Židia sa zachránia. Kráľ láskavo prijíma Ester. - 1Na tretí deň si Ester obliekla kráľovské rúcho a postavila sa do vnútorného dvora kráľovského domu naproti kráľovmu súkromnému bývaniu. (Kráľ) práve zasadal na svojom tróne v radnej sieni paláca, ktorá ležala naproti vchodu do domu. (*) (Ako vošla kráľovná Ester ku kráľovi, podrobne opisuje dodatok 15,4–9. "Vnútorný dvor kráľovského domu" je budova vyhradená pre obydlie kráľov, "kráľovský palác" v užšom zmysle. Zaujímal juhovýchodnú čiastku celého opevneného hradu, ako to potvrdili vykopávky. Zo zbrojnice viedla brána do vnútorného dvora, ktorý bol obkľúčený štyrmi krídlami paláca. V južnom krídle bola kráľova zasadacia sieň.) 2Keď zazrel kráľovnú Ester, ako zastala, páčila sa jeho očiam a napnul oproti nej zlatú berlu, ktorú mal v rukách. Ona zasa pristúpila a pobozkala koniec jeho berly. (*) ("Pobozkala" – podľa hebr. "dotkla sa" berly.) 3Kráľ sa jej pýtal: "Čo si praješ, kráľovná Ester? Akú máš žiadosť? Keby si žiadala čo aj polovicu kráľovstva, dostaneš." (*) (Keďže Ester prišla nehlásená a bez zavolania ku kráľovi, z toho kráľ súdil, že ju priviedla dôležitá vec. "Polovicu kráľovstva" porov. 5,6; 7,2; Mk 6,23.) 4Ona mu odpovedala: "Ak je kráľovi ľúbo, prosím, aby si dnes prišiel ku mne a spolu s tebou aj Aman na hostinu, ktorú som pripravila." (*) (Prosbou, ktorú chcela Ester kráľovi predniesť, žiadala zmenu kráľovského rozkazu. Ale to bolo niečo neobyčajného. Preto Ester vedela, že teraz v tejto veci sotva by mohla niečo dosiahnuť. Preto žiada kráľa, aby prišiel opätovne k nej na obed.) 5Kráľ na to odvetil: "Zavolajte hneď Amana, aby vyhovel žiadosti Ester." A tak kráľ a Aman spolu prišli na hostinu, ktorú im pripravila kráľovná. 6Keď kráľ už hojne požil vína, opýtal sa jej: "Čo si žiadaš, aby sa ti stalo? Za akú vec prosíš? I keby si pýtala polovicu môjho kráľovstva, dostaneš." 7Ester mu odpovedala: "Moja žiadosť a moje prosby sú takéto: 8Ak som našla milosť v kráľových očiach a ak sa kráľovi páči dať mi, o čo prosím, a chce vyplniť moju prosbu, nech zasa príde kráľ a tiež Aman na hostinu, ktorú som pripravila, a zajtra vyjavím kráľovi, čo si žiadam."

Aman dá pripraviť šibenicu pre Mardocheja. - 9V ten deň odchádzal Aman veselý a naradovaný. Keď zazrel pred bránou paláca sedieť Mardocheja, ktorý nielen nepovstal pred ním, ale ani sa nepohol z miesta, na ktorom sedel, veľmi sa rozhneval. 10Ale zastrel svoj hnev a po príchode domov zvolal k sebe svojich priateľov a svoju manželku Zares, 11vykladal im o svojom veľkom bohatstve, o veľkom počte svojich synov a o tom, koľkou slávou ho povýšil kráľ nad všetky svoje kniežatá a nad ostatných svojich služobníkov. 12A k tomu dodal: "Ani kráľovná Ester nikoho iného nepozvala na hostinu spolu s kráľom okrem mňa; aj zajtra budem u nej obedovať spolu s kráľom. 13A hoci toto všetko mám, predsa to pokladám, akoby som nič nemal, dokiaľ vidím sedieť pred vchodom do kráľovského (paláca) Žida Mardocheja." 14Jeho žena Zares a ostatní priatelia mu povedali: "Rozkáž zhotoviť vysokú šibenicu, čo dosiahne výšky päťdesiat lakťov, a povedz ráno kráľovi, aby Mardocheja na ňu obesili, a tak pôjdeš s kráľom už naradovaný na hostinu." Táto rada sa mu páčila a rozkázal zhotoviť šibenicu. (*) (Vysoká šibenica na 50 lakťov: jej výška je udaná asi okrúhle, akoby tým bolo naznačené, že bola veľmi vysoká. Je v tom aj istá irónia: Keď sa Mardochej nechcel pokoriť, bude za to čo najviac vyvýšený!)

Mardochej dostane vyznačenie od kráľa. - 1V tú noc kráľ nevedel usnúť, a preto rozkázal, aby mu priniesli pamätné knihy a letopisy z predošlých čias. Keď z nich pred ním čítali, (*) (Grécky text uvádza, že Boh spôsobil, aby kráľ bol v tej noci bez spánku.) 2prišli aj na to miesto, kde sa píše, ako Mardochej podal správu o úkladoch komorníkov Bagatana a Taresa, ktorí zamýšľali vystrieť ruku na kráľa Asuera. 3Keď to kráľ počul, opýtal sa: "Akú poctu a odmenu dostal Mardochej za svoju vernosť?" Jeho služobníci a posluhovači mu odpovedali: "Vôbec nijakú odmenu za to nedostal." (*) (Mimobiblické pramene vedia mnoho hovoriť o tom, ako pokladali Peržania nevďačnosť za zločin. Preto aj králi hojne odmeňovali každý dobrý skutok svojich poddaných. Mardochej za svoju službu dostal iba malú odmenu, o ktorej nebolo nič zaznamenané v kráľovských letopisoch (12,5).) 4Kráľ na to hneď povedal: "Kto je to v predsieni?" Aman totiž vstúpil do vnútorného dvora kráľovského paláca naviesť kráľa, aby vydal rozkaz, aby Mardocheja obesili na šibenici, ktorú dal pre neho zhotoviť. 5Sluhovia odpovedali: "Aman stojí v predsieni." Kráľ povedal: "Nech vojde dnu!" 6A keď vstúpil, pýtal sa ho: "Čo treba urobiť tomu človekovi, ktorého chce kráľ vyznamenať?" Aman si myslel v srdci a nazdával sa, že kráľ nemieni nikoho iného vyznamenať, iba jeho, 7a preto odpovedal: "Toho muža, ktorého kráľ mieni vyznamenať, 8treba obliecť do kráľovského rúcha, posadiť na koňa, na ktorom jazdí sám kráľ, na hlavu nech mu vsadia kráľovskú korunu, (*) (Mardochej mal dostať od kráľa jeho oblek, čo bolo treba hodnotiť ako najvyššie vyznamenanie.) 9popredný muž z kráľovských kniežat a vladárov nech mu drží koňa, ktorý bude kráčať po uliciach mesta, a nech vyvoláva: »Takto nech je poctený každý, koho mieni vyznamenať kráľ.«" 10Kráľ mu na to povedal: "Poponáhľaj sa, vezmi slávnostné rúcho a koňa a ako si povedal, urob Židovi Mardochejovi, ktorý sedí pred vchodom do paláca. Daj pozor, aby si nevynechal nič z toho, čo si tu povedal." 11Aman vzal teda slávnostný oblek a koňa, obliekol Mardocheja na ulici mesta, posadil ho na koňa, išiel s ním a vyvolával: "Takúto poctu si zaslúži každý, koho mieni vyznamenať kráľ." 12Mardochej sa potom vrátil k bráne paláca, kým Aman sa ponáhľal do svojho domu rozžialený a so zakrytou hlavou. 13Tu svojej žene Zares a všetkým svojim priateľom rozpovedal, čo sa stalo. Mudrci, s ktorými mával porady, aj jeho žena Zares mu povedali: "Ak je Mardochej, pred ktorým si začal upadať, z rodu Židov, nebudeš mu môcť odolať, ale upadneš pred ním (celkom)." (*) (Mágovia, ktorí dávali Amanovi rady aj pri iných príležitostiach, predpovedajú mu jeho istý pád. Terajší prípad s Mardochejom je zlým znamením pre budúcnosť Amanovu.)

Amana obesia, Mardocheja povýšia v sláve. - 14Kým sa s ním zhovárali o tom, prišli kráľovskí komorníci a nútili ho, aby sa rýchlo odobral na hostinu, ktorú pripravila kráľovná.

1Kráľ a Aman teda prišli, aby (jedli) a pili s kráľovnou. 2Kráľ sa jej aj na druhý deň opýtal, keď sa rozohrial od vína: "Aká je tvoja prosba, Ester, aby som ti ju vyplnil? Čo chceš, aby sa ti stalo? Čo by si aj polovicu môjho kráľovstva pýtala, dostaneš." 3Vtedy mu odpovedala: "Ó, kráľu, ak som našla milosť pred tvojimi očami a ak sa ti páči, daruj mi môj život, za ktorý prosím, a (daruj mi) môj národ, za ktorý ťa prosím. (*) (Ohrozovať život kráľovnej bolo veľkým zločinom. Tým obviňuje Ester Amana.) 4Hľa, ja a môj národ sme vydaní (napospas), aby nás rozšliapali a zahrdúsili; máme zahynúť. Keby nás aspoň za otrokov a otrokyne predali; bolo by to znesiteľné nešťastie a s povzdychom by som sa odmlčala, ale nateraz máme takého nepriateľa, ktorého ukrutnosť ovplyvnila aj kráľa!" (*) ("Ovplyvnila aj kráľa" doslovne by malo byť: "dotýka sa to kráľa" (v tom zmysle: Ak kráľ bude trvať na tom, aby rozkaz vydaný proti Židom bol vykonaný, vtedy je tým dotknutá aj Ester a kráľ bude spoluúčastníkom krutého zločinu, ktorý mu Aman nastrojil).) 5Kráľ Asuer sa vo svojej odpovedi opýtal: "Kto je to a aké má na to právo, že sa to opovažuje robiť?" 6Ester mu odpovedala: "Tento náš najhorší nepriateľ a neprajník je Aman." Keď Aman počul túto vec, hneď zmeravel, lebo nevedel zniesť kráľov a kráľovnej pohľad. 7Rozhnevaný kráľ vstal a bral sa z miestnosti, kde bola hostina, do záhrady vysadenej stromami. Aj Aman vstal, aby požiadal kráľovnú Ester o (záchranu) svojho života. Pochopil totiž, že mu kráľ pripravuje nešťastie. 8Keď sa (kráľ) vrátil zo záhrady vysadenej stromami a vošiel do miestnosti hostiny, našiel Amana zrúteného na pohovke, na ktorej spočívala Ester, a povedal: "Ešte aj kráľovnú chce znásilniť, a to v mojej prítomnosti v mojom dome!" Len čo to slovo opustilo kráľove ústa, už mu zakryli tvár. (*) ("Zakryli mu tvár": odsúdenému na smrť zahaľovali tvár. Aman bol v tom okamihu stratený.) 9A Harbona, jeden z komorníkov, ktorí mali za úlohu obsluhovať kráľa, povedal: "Hľa, šibenica, čo pripravil pre Mardocheja, ktorý hovoril v prospech kráľa, vypína sa v Amanovom dome a je päťdesiat lakťov vysoká!" Kráľ mu povedal: "Obeste ho na ňu!" 10Tak Amana obesili na šibenicu, ktorú dal zhotoviť pre Mardocheja, a kráľov hnev sa upokojil.

1V ten deň daroval kráľ Asuer kráľovnej Ester dom Amana, nepriateľa Židov, a Mardochej smel predstúpiť pred kráľovu tvár. Ester vyznala, že je to jej strýc. (*) ("Dom Amana" je celý jeho majetok, nielen azda budova, v ktorej býval. – "Predstúpiť pred kráľovu tvár": stať sa vysokým kráľovským hodnostárom, ktorý smel kedykoľvek predstúpiť pred kráľa (porov. 1,10.14; 7,9).) 2Kráľ zobral svoj prsteň, ktorý rozkázal vziať Amanovi, a odovzdal ho Mardochejovi. Aj Ester ustanovila Mardocheja nad svojou domácnosťou.

Predošlý kráľovský výnos zrušujú novším výnosom. - 3Ale ona sa tým neuspokojila. Padla k nohám kráľa, plakala, hovorila mu a prosila, aby rozkázal zrušiť zlobu Amana z Agagovho rodu a všetky jeho hrozné úklady, ktoré vymyslel proti Židom. 4Keď vztiahol oproti nej ruku so zlatou berlou podľa zvyku, ktorým dal najavo znamenie svojej priazne, ona vstala, postavila sa pred neho 5a povedala: "Ak sa kráľovi páči a ak som našla milosť v jeho očiach a moja žiadosť nenarazí u neho na odpor, prosím, aby predošlý Amanov výnos, ktorým ten úkladník a nepriateľ Židov nariadil vyhubiť ich po všetkých krajinách kráľovstva, dostal opravu novým písomným nariadením. 6Lebo ako by som sa mohla pozerať na vraždenie a vyhubenie svojho národa?" 7Kráľ Asuer povedal kráľovnej Ester a Židovi Mardochejovi: "Amanov dom som postúpil Ester a jeho samého som dal zavesiť na šibenicu, lebo sa opovážil násilne napadnúť Židov. 8Píšte teda Židom v kráľovom mene, ako sa vám páči, a spis potvrďte pečaťou môjho prsteňa!" Taká bola totiž obyčaj, že listinám, ktoré vydali v kráľovom mene a potvrdili ich pečaťou jeho prsteňa, nesmel sa nik sprotiviť. (*) (Kráľovský výnos nemohol priamo nikto zrušiť, a to preto, aby zmena nariadení neškodila kráľovej vážnosti. Ale Mardochej dostáva poverenie, aby zostavil nový výnos a aby ho dal aj vyhlásiť, čím sa znemožní, aby prvý výnos o vraždení bol vykonaný.) 9Zvolaní kráľovskí pisári a opisovači - bolo to v čase tretieho mesiaca, ktorý sa volal sivan, na jeho dvadsiaty tretí deň - napísali listinu, ako si prial Mardochej, Židom, správcom, miestodržiteľom a vladárom, ktorí stáli na čele stodvadsiatich siedmich krajín od Indie až po Etiópiu, do každej krajiny zvlášť, každému národu zvlášť, podľa toho, akú reč kto mal a aké písmo používal, aj Židom tak, ako vedel každý čítať a rozumel. 10Listiny vydané v kráľovom mene potvrdili pečaťou jeho prsteňa a odoslali ich rýchlymi poslami. Oni sa rozbehli po všetkých krajinách, aby predošlé listiny novými posolstvami predišli. 11Kráľ im rozkázal, aby vyhľadali Židov po všetkých mestách. Mali ich zhromaždiť a prikázať im, aby si bránili životy. Tak smeli všetkých svojich nepriateľov aj ich manželky, deti a všetku (čeľaď) ich domov zabíjať, zničiť ich a majetok rozchvátiť ako korisť. 12A pre všetky krajiny určili jediný deň na túto pomstu. Bol to trinásty deň dvanásteho mesiaca adara. 13Obsahom listu bolo, že vo všetkých krajinách a národoch, ktoré podliehajú vláde kráľa Asuera, majú byť Židia pripravení pomstiť sa na svojich nepriateľoch. (*) (Ako znel výnos, dozvedáme sa v 16,1 n.) 14Rýchli posli sa rozišli a zaniesli oznamy, len čo kráľovský rozkaz vyvesili v Súzach. 15Keď Mardochej odchádzal z paláca od kráľa, skvel sa v kráľovskom rúchu z modrého a blankytného purpuru, na hlave mal zlatý veniec a odetý bol hodvábnym purpurovo-červeným plášťom. A celé mesto plesalo a radovalo sa. (*) (Farby: purpurová, modrá, biela, zlatá sú asi perzské dvorné (teda štátne) farby. Mozaika z Pompejí zobrazuje kráľa Dária takto: má zlatú berlu, modrú stuhu na čele, bielo obrúbenú, a modrý pruh na purpurovom obleku.) 16Židom sa zdalo, akoby im nastávalo nové svetlo, nová radosť, pocta a bezhraničná radosť. (*) ("Svetlo": radostná doba, chvíľa šťastia. Porov. Ž 97,11; Jób 18,5 n.) 17Po všetkých národoch, mestách a krajinách, kamkoľvek došiel kráľovský rozkaz, (nastalo) nesmierne plesanie, hodovanie a hostiny a (nálada) sviatočného dňa. (Dialo sa to) v takej miere, že mnohí z cudzích národov a iného vierovyznania pridali sa k ich náboženstvu a obradom. Všetci boli preniknutí náramným strachom pred menom Žid.

Židia vo svojej obrane zabíjajú svojich protivníkov. Konajú slávnosť. - 1Teda v dvanástom mesiaci, o ktorom sme už vyššie povedali, že sa volal adar, na jeho trinásty deň, na ktorý nepriatelia pripravovali vyvraždenie všetkých Židov, lebo si dychtivo žiadali ich krv, nastal obrat. Židia sa dostali navrch a začali sa pomstiť na svojich nepriateľoch. 2Zhromaždili sa po jednotlivých mestách, mestečkách a miestach aby sa oborili na svojich nepriateľov a na tých, čo ich prenasledovali. Nik sa neosmelil odporovať im, lebo všetky národy prenikol strach pred ich veľkou mocou. 3Lebo všetci vladári, správcovia a miestodržitelia po krajinách a akákoľvek vrchnosť bola ustanovená po jednotlivých miestach nad (verejnými) záležitosťami, všetci podporovali Židov zo strachu pred Mardochejom. 4Vedeli (o ňom), že je v (kráľovskom) paláci na poprednom mieste a má veľkú moc. Denne rástla sláva jeho mena a letela z úst do úst u všetkých ľudí. 5Tak spôsobili Židia svojim nepriateľom veľkú porážku. Povraždili ich, a tak sa im odplatili za to, čo sa oni chystali urobiť im, 6takže aj v Súzach zabili päťsto mužov okrem desiatich synov Amana, nepriateľa Židov z Agagovho rodu. A toto sú ich mená: 7Farzandata, Delfon, Esfata, 8Forata, Adalia, Aridata, 9Fermesta, Arizaj, Aridaj, Jezata. (*) ("Robil veľké divy a zázraky": Boh všetko podivuhodne riadi a spravuje. Všetko vedie bezpečne k tomu cieľu, na ktorý Boh jednotlivé veci ustanovil.) 10Aj keď ich pozabíjali, koristi z ich majetku sa ani nedotkli. 11A zoznam mužov, ktorých zabili v Súzach, ihneď predložili kráľovi. 12On povedal kráľovnej Ester: "V meste Súzy pozabíjali Židia päťsto mužov a okrem nich aj desiatich Amanových synov. Čo myslíš, koľkých zabijú po všetkých ostatných krajinách? Čo si ešte praješ a čo chceš odo mňa, aby sa na môj rozkaz stalo?" 13Ona mu odpovedala: "Ak sa kráľovi páči, nech dostanú Židia dovolenie, aby mohli aj zajtra robiť v Súzach, ako si počínali dnes, a nech desať Amanových synov povešajú na šibeniciach." (*) (Tieto verše podávajú výklad Mardochejovho sna, ktorý vyrozpráva zasa 11,2–12. Podľa myšlienkového poradia by sa žiadalo, aby nám svätopisec najprv vyrozprával sen a potom jeho výklad. Preto poradie gréckeho textu si zasluhuje prednosť, keď sen Mardochejov (11,2–12) podáva pred 1,1.) 14Kráľ nariadil, aby sa tak stalo. V Súzach ihneď vyvesili nariadenie a desať Amanových synov povešali. 15Na štrnásty deň mesiaca adar sa Židia (opäť) zhromaždili a zabili v Súzach tristo mužov. Ale ani ich majetok nerozchvátili. 16Aj po všetkých (ostatných) krajinách, ktoré podliehali kráľovej vláde, Židia sa postavili (na obranu) svojich životov a pozabíjali svojich nepriateľov a tých, čo ich prenasledovali. Počet zabitých dosiahol sedemdesiatpäťtisíc mužov, ale nik sa nedotkol ani najmenšej veci z ich majetku. (*) (Židia tak uhájili svoje životy, že zabili asi 75 000 ľudí. Podľa počtu krajín Perzskej ríše zodpovedalo by to priemernému číslu 600 na každý správny okres. Niektoré rukopisy majú iba 15 000. Svätopisec podáva počínanie Židov v takom svetle, akoby neboli mali iný prostriedok na svoju obranu. Treba ľutovať každú nevinne vyliatu krv, nech to robí ktokoľvek a za čokoľvek.) 17Na trinásty deň mesiaca adar začali po všetkých (krajoch) zabíjať ľudí a na štrnásty deň prestali so zabíjaním a ustanovili ho za sviatočný, aby sa v ten deň v budúcnosti oddali hodovaniu, radosti a hostinám. (*) (Sviatok Purim si Židia nevypožičali od pohanov. Nikde v dejinách židovstva niet ani najmenšej stopy o tom, že by prísnejší zákonníci boli brojili proti tomuto sviatku. Prísny postoj zákonníkov proti všetkému, čo by bolo pohanského pôvodu, rozhodne by sa bol aspoň ozval proti údajne pohanskému pôvodu tohto sviatku, ak by si ho boli Židia vypožičali od pohanov. Je pravda, že slávnosť Purim dostala u Židov povahu až skoro neviazanej samopaše. Gréci slávili do roka 5 rozličných sviatkov; bolo by otázkou, prečo by si boli Židia volili len jediný radostný deň od pohanov, a nie aj niektorý iný?) 18Ale Židia, ktorí zabíjali v meste Súzy na trinásty deň, zabíjali aj na štrnásty deň, a tak až na pätnásty deň prestali zabíjať. Preto ten deň ustanovili za sviatočný, aby hodovali a radovali sa. 19Kým Židia, ktorí bývali v neohradených mestečkách a po dedinách, ustanovili si štrnásty deň mesiaca adar na hodovanie a zábavu, aby v ten deň plesali a navzájom si posielali podiely z hodových pokrmov.

Ustanovenie výročnej slávnosti Purim. - 20Mardochej toto všetko opísal a takto zostavený spis zaslal Židom, ktorí bývali po všetkých kráľovských krajinách, tak tým, čo bývali nablízku, ako aj tým, čo boli ďaleko, 21aby štrnásty a pätnásty deň mesiaca adar zaradili medzi sviatky a aby tie (dni) oslávili každý rok so sviatočnou okázalosťou. 22Lebo v tie dni sa Židia vypomstili na svojich nepriateľoch a ich žiaľ a zármutok sa im obrátili na veselosť a radosť. (Písal im), aby tie dni boli (chvíľou) hodovania a radosti, pričom si majú navzájom posielať isté podiely z pokrmov a mali poskytnúť dar aj chudobným. 23Tak Židia prijali za sviatočný zvyk všetko, čo toho dňa začali konať a čo im Mardochej svojím listom rozkázal robiť. 24Lebo Amadatov syn Aman, pôvodom z Agaga, nepriateľ a neprajník Židov, mal zlý úmysel proti nim, chcel ich dať zabiť a vyhubiť: vrhol pur, čo v našom jazyku znamená lós. 25No Ester predstúpila pred kráľa a požiadala ho, aby kráľovským rozhodnutím zmaril jeho úsilia, a (dosiahla), že nešťastie, ktoré zamýšľal proti Židom, padlo späť na jeho hlavu. A tak nakoniec aj jeho, aj jeho synov obesili na šibenicu. 26A od toho času menujú tie dni Purim, čiže dni lósom (určené), lebo pur znamená: Lós bol hodený do osudia. - A všetko, ako sa stalo, tvorí obsah tohoto listu, to jest tohoto knižného zvitku: 27čo mali totiž vytrpieť, ale čo sa potom zmenilo, a preto Židia zaviazali seba i svojich potomkov a všetkých, ktorí sa budú chcieť pridať k ich náboženstvu, aby sa nikomu nedovolilo prežívať tieto dni bez sviatočnej okázalosti, ako (o tých dňoch) svedčí tento spis a ako to žiadajú pevne stanovené sviatočné dni v rokoch nepretržite nasledujúce po sebe. 28To sú dni, ktoré nikdy nezruší zabudnutie, ale sláviť ich budú všetky pokolenia vo všetkých krajinách po celom svete: nebude mesta, kde by dni Purim, čiže dni lósov, neslávili Židia a ich potomstvo. 29Kráľovná Ester, Abihailova dcéra, a Žid Mardochej napísali aj druhý list, aby so všetkým dôrazom potvrdili sviatočnú (povahu) tohoto dňa pre budúce časy. (*) (Prvý spis odporúčal Židom sláviť sviatok Purim. Napísal ho Mardochej (verš 20). Druhý spis dala napísať Ester. Pravdepodobne zopakoval všetko, čo bol napísal Mardochej o celej udalosti. "A Žid Mardochej" je asi neskoršie vsunutá poznámka.) 30A rozposlali ho všetkým Židom, ktorí prebývali v stodvadsiatich siedmich krajinách kráľa Asuera, (pričom im priali), aby boli zdraví a aby prijali pravdu, 31aby zachovávali Dni lósov a na svoj čas ich s radosťou slávili tak, ako to ustanovili Mardochej a Ester. A oni sa zaviazali, že ich budú zachovávať sami aj ich potomstvo pôstmi, nárekom a vôbec tak, ako Dni lósov zachovávať treba, 32teda so všetkým, ako je to zhrnuté v rozprave tohoto spisu, ktorý má meno po Ester. (*) (Sviatok, ktorý slávili v dobe machabejskej dňa 17. adara, volali dňom Mardochejovým (2 Mach 15,37). Neskorší Židia konali 13. adara pôst, 14. adara zasa radostné hodovanie. V priestupnom roku (keď mal rok 13 mesiacov) slávili v 12. mesiaci malý Purim a v 13. mesiaci veľký Purim. Nijaké bohoslužby ani zvláštne obety vtedy nekonali. Neskoršie počali sa schádzať v synagóge navečer 13. adara a prečítali tam knihu Ester.)

Vysoká pocta Mardochejova. - 1Nato kráľ Asuer uvalil daň na celú krajinu a na všetky morské ostrovy. 2V knihách Médov a Peržanov je zapísaná moc a vláda, hodnosť a vznešenosť, akými (poctami) povýšil Mardocheja 3a ako sa Mardochej, človek židovského pôvodu, stal druhým po kráľovi Asuerovi. U Židov bol velebený a stal sa obľúbeným u ľudu svojich bratov, lebo vyhľadával, čo bolo dobré pre národ, a hovoril o tom, čo slúžilo blahu jeho rodu.

(Čo je v hebrejskej osnove, to som s plnou vernosťou preložil. Avšak to, čo odteraz nasleduje, našiel som napísané vo všeobecne známom vydaní, ako je to podané rečou a písmenami Grékov: Túto kapitolu uvádzali kedysi na konci Knihy, čo som podľa svojho zvyku na počiatku obelosom, to jest ražňom, poznačil. - Poznámka sv. Hieronyma.)

4Mardochej hovoril: "Tie veci sa stali Božím (riadením). 5Pamätám sa na sen, ktorý som mal. (Boh) mi dal poznať tie veci a ani najmenšia vec z toho nezostala nesplnená. 6Malý prameň, ktorý sa rozrástol na rieku a zmenil sa na svetlo (veľké ako) slnko; a (rieka) sa veľmi rozvodnila: znamenala Ester, ktorú si kráľ vzal za manželku a sám si prial, aby bola kráľovnou. 7Tí dvaja draci, to som ja a Aman. 8Národy, ktoré sa zhromaždili, to sú tí, čo pracovali na tom, aby vytreli meno Židov. 9Môj národ, čiže Izrael, volal (o pomoc) k Pánovi a Pán zachránil svoj ľud a vyslobodil nás zo všetkého nebezpečenstva a robil veľké divy a zázraky medzi národmi, 10a tak ustanovil, aby boli dva lósy: jeden za Boží národ a druhý pre všetky národy. 11A tieto dva lósy padli na deň, ktorý Boh už od dávneho času určil pre všetky národy. 12Pán si spomenul na svoj ľud a bolo mu ľúto svojho dedičstva. 13Nech sa tieto dni slávia v mesiaci adar, a to na štrnásty a pätnásty deň tohto mesiaca so všetkou horlivosťou a radosťou celého národa v jedinom zbore zhromaždenom pre všetky budúce pokolenia izraelského ľudu."

1V štvrtom roku kraľovania Ptolomeja a Kleopatry Dozitej, ktorý sa vydával za kňaza a muža z pokolenia Léviho, a jeho syn Ptolomej priniesli tento list Purim, ktorý podľa ich tvrdenia preložil Ptolomejov syn Lyzimach v Jeruzaleme.

(Tento odsek bol na čele [spisu] podľa všeobecného vydania. Niet ho však ani v hebrejskom, ani u iného prekladateľa.) (*) ("List Purim" je asi najstarší názov Knihy Ester. Menuje sa "listom", lebo jej prameňom je "list", t. j. spis Mardochejov (9,20 a 9,29). Egyptskí Židia nevedeli hebrejsky, a preto potrebovali grécky preklad tejto knihy. To sa stalo asi r. 178 pr. Kr.)

2V druhom roku kraľovania veľkokráľa Artaxerxa, v prvý deň mesiaca nisan mal Mardochej, syn Jaira, syna Kisovho syna Semeja z Benjamínovho pokolenia, sen. 3Bol to Žid, ktorý býval v meste Súzy, vznešený muž a na kráľovskom dvore bol medzi prvými. 4Patril do počtu tých zajatcov, ktorých spolu s júdskym kráľom Jechoniášom odviedol z Jeruzalema babylonský kráľ Nabuchodonozor. 5A mal takýto sen: Bolo počuť hlasy, hrmot, hromobitie, (rachot) zemetrasenia a zmätok na (celej) zemi. 6A hľa, (ukázali) sa dva veľké draky, pripravené bojovať proti sebe. 7Na ich vresk nastala vzbura medzi všetkými národmi a bojovali proti národu spravodlivých. 8Bol to deň tmy a nebezpečenstva, súženia a úzkosti a na zemi nastal hrozný strach. 9V národe spravodlivých nastal zmätok z obavy pred nebezpečenstvom a pripravovali sa na smrť. 10Volali k Bohu a ako kričali, malý prameň sa rozrástol na mohutnú rieku, ktorá sa rozvodnila pre množstvo vôd. 11Vzišlo svetlo a slnko a upokoreným sa dostalo povýšenia, takže pohltili v hodnosti postavených. 12Keď to Mardochej (vo sne) videl, vstal zo svojho lôžka a rozmýšľal, čo mu chce Boh oznámiť. Ustavične v duchu na to myslel a rád by sa bol dozvedel, aký význam má jeho sen. (*) (Táto stať stojí v gréckej Biblii na čele Knihy, lebo tvorí jej začiatok.)

Mardochej príde na stopu sprisahania. - 1V tom čase sa (Mardochej) zdržiaval na nádvorí paláca spolu s Bagatom a Tarom, kráľovskými komorníkmi, ktorí konali službu pri bráne paláca. 2Keď si všímal ich úmysly a hlbšie nahliadol do toho, čím sa v mysli zapodievali, zbadal, že zamýšľajú vystrieť ruku na kráľa Artaxerxa. A preto podal o tom kráľovi správu. (*) (Meno Artaxerxes je tu položené miesto Xerxes (Asuerosa). Porov. 1,1.) 3Po zavedení vyšetrovania sa obidvaja priznali a kráľ rozkázal odviesť ich na smrť 4Ale kráľ dával zapisovať do letopisov všetko, čo sa (pamätného) prihodilo. Aj Mardochej opísal túto udalosť v pamätnom spise. 5A kráľ mu rozkazom dovolil zdržovať sa v nádvorí paláca a za oznámenie mu (kázal) dať odmenu. (*) (Mardochej dostal už od kráľa za odmenu nejaký dar a tiež aj menší úrad. Ale to bolo všetko málo za jeho zásluhu, takže v letopise nebola o tom ani zmienka. – Podľa gréckeho textu Mardochej nedostal nijaký dar od kráľa, ale v tej veci bol odkázaný na Amana. Dvaja popravení spiklenci boli asi prívržencami Amanovými, a tak sa Mardochej zle zapísal u Amana, keď odhalil ich spiknutie.) 6Namyslenec Amadatov syn Aman bol najvplyvnejším mužom u kráľa. On chcel uškodiť Mardochejovi a jeho národu pre tých dvoch kráľovských komorníkov, čo boli popravení.

(Až potiaľ siaha úvod. - Čo odteraz nasleduje, bolo na tom mieste v knihe, kde je napísané: 3,13 a aby si rozobrali ich majetky. Tak sme to našli jedine vo všeobecnom vydaní [gréckom]. Odpis listu takto zneje:)

Prvý Xerxesov list neprajný Židom. - 1"Artaxerxes, veľký kráľ od Indie až po Etiópiu, stodvadsiatim siedmim čelným správcom krajín a vojvodcom, ktorí sú podriadení jeho vláde, pozdrav! 2Hoci vládnem nad mnohými národmi a podrobil som svojej moci celý svet, nijako nechcem zneužívať svoju veľkú moc, ale milosrdne a vľúdne chcem spravovať svojich poddaných, aby svoj život prežívali bez všetkého strachu v tichosti a požívali pokoj, ktorý si prajú všetci smrteľníci. 3Keď som sa pýtal svojich poradcov, ako by sa to dalo uskutočniť, muž, ktorý múdrosťou a vernosťou vyniká nad ostatných a zaujíma druhé miesto po samom kráľovi, menom Aman, (*) (Aman sám písal prvý výnos o vyvraždení Židov, a preto je pochopiteľné, že sa v ňom až nad mieru honosí a pripisuje si zásluhy, na ktorých nemal veľkú účasť.) 4mi oznámil, že po celom okruhu zeme (žije) roztrúsený nepriateľský ľud, ktorý sa drží iných zákonov a počína si proti zvykom všetkých ostatných národov, opovrhuje kráľovskými nariadeniami a svojou odlišnou povahou ruší svornú (jednotu) všetkých národov. 5Keď sme sa o tom dozvedeli a zároveň aj videli, že sa jeden národ v rozpore s celým ľudským pokolením drží prevrátených zákonov a počína si opačne, ako my rozkazujeme, a tým ruší pokoj a svornosť nám podrobených krajín, 6rozkázali sme, aby všetkých, ktorých označí Aman - predstavený nad všetkými krajinami, druhý po kráľovi, ktorého si vážime ako otca -, ich protivníci od koreňa vyničili, teda aj ich ženy a deti, pričom sa nik nemá zmilovať nad nimi na štrnásty deň dvanásteho mesiaca adar tohto roku, 7aby títo bezbožní ľudia v jediný deň zostúpili do podsvetia, a tým navrátili našej ríši pokoj, ktorý porušili."

(Až potiaľ [siaha] odpis listu. Čo nasleduje, našiel som vpísané na tom mieste, kde čítame [4,17]: "Tak Mardochej odišiel a urobil všetko, čo mu prikázala Ester…" Tieto slová nie sú v hebrejskej osnove ani u iného prekladateľa.) (*) (Verše sú dodatkom ku 3,12–14.)

Modlitba Mardocheja. (Patrí k 4,17). - 8Mardochej sa rozpamätal na všetky Pánove diela a začal sa modliť k Pánovi: (*) ("Všetky Pánove diela": modlitba Mardochejova pripomína aspoň tie najhlavnejšie Božie činy, ako je: stvorenie sveta (10), vyslobodenie ľudu z Egypta (16) a vyvolenie Izraela za Boží národ (15).) 9"Pane, Pán a všemohúci Kráľ, tvojej moci podlieha všetko a niet toho, kto by mohol odolať tvojej vôli, ak si zaumieniš zachrániť Izrael. 10Ty si stvoril nebo i zem a všetko, čo zahrnuje obvod neba. 11Ty si Pánom nad všetkými a niet toho, kto by odolal tvojej velebnosti. 12Ty poznáš všetko, a tak vieš, že som to neurobil z pýchy, ani aby som potupil iných, ani z ctibažnosti, keď som odoprel klaňať sa pyšnému Amanovi. 13Lebo s radosťou by som pobozkal aj šľapaje jeho nôh, aby som zachránil Izrael. 14Ale bál som sa mu klaňať, aby som tak nepreniesol úctu, ktorá patrí iba môjmu Bohu, na človeka, a tak som sa nechcel klaňať nikomu inému okrem svojho Boha. 15A teraz, Pane, Kráľu, Abrahámov Bože, zmiluj sa nad svojím ľudom, lebo naši nepriatelia nás chcú zničiť a chcú úplne vyhubiť tvoje dedičstvo. (*) (Izrael je veľmi často uvádzaný ako dedičný podiel Boží (Dt 32,9; 2 Kr 21,14; Ž 74,2 a veľmi často v Knihe Sirachovcovej).) 16Nepohŕdaj svojím dedičným podielom, ktorý si si vykúpil z Egypta. 17Vypočuj moju prosbu! Buď milostivý svojmu dedičstvu a podielu! Obráť náš zármutok na radosť, aby sme ostali nažive a zvelebovali tvoje meno, Pane; nedovoľ umlčať ústa, ktoré ti spievajú na chválu." 18A celý Izrael v podobnom duchu a modlitbe volal k Pánovi, lebo im hrozila istá smrť.

Esterina modlitba. - 1Aj kráľovná Ester sa utiekala k Pánovi v obave pred nebezpečenstvom, ktoré im hrozilo. 2Odložila kráľovské rúcho, obliekla si odev primeraný plaču a žiaľ a namiesto voňaviek si hojne posypala hlavu popolom a telo si skrušila pôstmi. A všetky miesta, kde sa predtým obvykle radovala, napĺňala svojimi vytrhanými vlasmi.

3A modlila sa k Pánovi, Izraelovmu Bohu: "Môj Pane, ktorý si naším jediným kráľom, pomáhaj mne opustenej, ktorá nemá okrem teba nijakého iného pomocníka. 4Nebezpečenstvo mi už zasahuje ruky. 5Počula som od svojho otca, že ty, Pane, si si vyvolil Izrael spomedzi všetkých národov a našich otcov zasa zo všetkých ich dávnych predkov, aby sa stali tvojím večným dedičstvom. A splnil si všetko, čo si im prisľúbil. (*) ("Otcovia" sú patriarchovia, menovite Abrahám, Izák a Jakub.) 6Zhrešili sme pred tebou, a preto si nás vydal napospas našim nepriateľom. 7Lebo sme uctievali ich bohov. Spravodlivý si, Pane. 8A teraz im nestačí, že nás utláčajú najkrutejším zotročovaním, ale svojim modlám pripisujú to, že ich ruky sú také mocné, 9a chcú zmeniť aj tvoje sľuby a vykoreniť tvoje dedičstvo, chcú zavrieť ústa tým, ktorí chvália teba, a vydusiť slávu tvojho chrámu a oltára, 10aby (tým väčšmi) otvorili ústa pohanom, chválili silu svojich modiel a zvelebovali svojho kráľa-človeka naveky. 11Neprepúšťaj, Pane, svoju berlu takým, čo nie sú ničím, aby sa nemohli smiať z našej záhuby, ale obráť ich úmysel, ktorý majú proti nám, a znič toho, ktorý začal proti nám zúriť. 12Pamätaj na nás, Pane, a ukáž sa nám vtedy, keď sme sužovaní. Vlej mi dôveru, Pane, Kráľ (všetkých) ostatných bohov a akejkoľvek mocnosti. 13Vlož mi do úst dobre upravenú reč, keď budem stáť pred levom, a nalaď jeho srdce, aby znenávidel nášho protivníka, žeby zahynul sám aj všetci, ktorí s ním súhlasia. (*) (Kráľ Asuer je prirovnaný k levovi pre jeho veľkú moc a spolu aj pre krutosť.) 14Nás však vysloboď svojou mocou a pomáhaj mne, ktorá nemá iného pomocníka okrem teba, Pane, ktorý máš vedomosť o všetkom, 15a tak vieš, ako nenávidím slávu bezbožníkov a oškliví sa mi lôžko ľudí bez obriezky aj každého cudzinca. (*) ("Sláva bezbožníkov" je prepych kráľovského dvora, na ktorom musí žiť. "Ľudia bez obriezky, cudzinci" je opovržlivý názov pohanov, a tak aj samého kráľa, ktorému musí slúžiť.) 16Je ti známe, na čo som donútená, (vieš), že mám v ošklivosti odznaky svojej vznešenosti a slávy, ktoré nosím na hlave v dňoch, keď sa musím ukazovať (pred kráľom); že to mám v ošklivosti ako handru ženy v jej mesačnej chvíli a že ich nenosím v dňoch, keď mi je dobre. 17(Vieš), že som nejedla pri Amanovom stole, ani s kráľom hodovať nemala som záľubu, ani som nepila z obetného vína, (*) (Judita nejedla zo stola Holofernesovho, ale uspokojila sa so skromným jedlom, ktoré si z Betulie so sebou priniesla (Jdt 12,2). Tak robí aj Ester; kráľovské jedlo ju neuspokojuje.) 18a že tvoja služobnica nepoznala radosť, odkedy ju sem priviedli až doteraz; okrem toho, že sa radujem z teba, Pane, Abrahámov Bože. 19Bože, ktorý si mocnejší nad všetkých, vypočuj volanie tých, ktorí nemajú nijakej inej nádeje, a vytrhni nás z rúk zlostníkov; vysloboď ma z mojej úzkosti."

Ester na Mardochejov rozkaz predstúpi pred kráľa. (Patrí k 4,8). -

(Aj toto som našiel ako dodatok vo všeobecnom vydaní.)

1Rozkázal jej (bezpochyby to bol Mardochej), aby predstúpila pred kráľa a prosila za ľud a za svoju vlasť. (*) (Za svoju vlasť: za Palestínu, ktorá patrila pod perzskú nadvládu, a tak mohlo aj tejto krajine hroziť veľké nebezpečenstvo od ostatných obyvateľov ríše.) 2(Povedal:) "Spomeň si na dni, keď si bola malá, ako som ťa svojou rukou kŕmil; lebo Aman, druhý muž po kráľovi, podal návrh proti nám, aby nás vyhubil. 3Preto vzývaj Pána a prihovor sa za nás u kráľa a zachráň nás od smrti!"

(Aj toto je podobne pridané:)

Ester predstúpi pred kráľa. (Patrí k 5,1). - 4Na tretí deň odložila všedný odev a obliekla si nádherné (rúcho). 5A keď sa už skvela vo svojom kráľovskom rúchu a vzývala Boha, ktorý všetko spravuje a chráni, vzala si dve služobnice. 6O jednu sa opierala akoby z rozmaru, 7kým druhá služobnica išla za svojou paňou a dvíhala jej rúcho, ktoré jej siahalo až po zem. 8Po tvári sa jej rozlievala ružová farba a svojimi milými, žiariacimi očami zakrývala smutného ducha, ktorý bol skľúčený od veľkého strachu. 9Podľa poriadku prešla všetkými dverami a zastala pred kráľom, ktorý práve sedel na tróne svojej kráľovskej (hodnosti), odetý kráľovským rúchom a skvel sa zlatom a drahokamami. Ale pohľad mal hrozivý. 10Keď zdvihol tvár, blčiacimi očami prezrádzal rozhnevanú myseľ. Kráľovná sa zrútila, jej farba sa zmenila na bledosť a svoju omdletú hlavu oprela o služobnicu. 11Tu zmenil Boh kráľovho ducha na prívetivosť, takže rýchlo a s obavou zoskočil z trónu, vzal ju do náručia, až prišla zasa k sebe a upokojoval ju láskavými slovami: 12"Čo sa ti stalo, Ester? Ja som tvoj brat, neboj sa! (*) ("Tvoj brat": znamená všetky širšie stupne príbuzenské a priateľské. Manžel menuje manželku sestrou a žena zasa manžela menuje bratom. Tu hovorí kráľ podobne. Prís 7,4; Pies 4,9 a v Knihe Tobiáš.) 13Neumrieš, lebo tento zákon neustanovili pre teba, ale pre všetkých ostatných. 14Pristúp teda bližšie a dotkni sa berly!" 15A keďže ani tak neprehovorila, vzal zlatú berlu a vložil jej ju na šiju. Potom ju pobozkal a spýtal sa jej: "Prečo mi neodpovedáš?" 16Vtedy mu povedala: "Videla som ťa, môj pane, ako Božieho anjela a zmiatlo sa mi srdce od strachu pred tvojou slávou. (*) ("Boží anjel" svojím zjavom – keďže ide o nadprirodzenú bytosť – môže usmrtiť človeka (Gn 33,10; 1 Sam 29,9; 2 Sam 14,17.20; 19,28).) 17Lebo si hoden veľkého obdivu, môj pane, a tvoja tvár je plná pôvabu." 18A kým hovorila, opäť sa zrútila a zostala skoro bez života. 19Kráľa to rozrušovalo. No všetci jeho služobníci ju povzbudzovali.

Druhý Xerxesov list prajný Židom. (Patrí k 8,12). -

(Odpis listu kráľa Xerxesa, ktorý v prospech Židov zaslal všetkým krajinám svojho kráľovstva; ani toto nenachádzam v hebrejskej osnove.)

1"Artaxerxes, veľký kráľ od Indie až po Etiópiu, vojvodcom a čelným správcom stodvadsiatich siedmich krajín, ktorí sú podriadení našej vláde, zasiela pozdrav! 2Mnohí zneužili dobrotu kniežat a svoju hodnosť, ktorú im udelili, na pýchu. 3A usilujú sa nielen utláčať kráľovských poddaných, ale (akoby nevládali) uniesť získanú slávu, pripravujú úklady aj tým, ktorí im ju dali. 4A nie sú spokojní ani s tým, že sú nevďační za dobrotu a že urážajú práva im prejavenej priazne, ale domnievajú sa, že môžu uniknúť súdu Boha, ktorý svojím pohľadom všetko sleduje. 5A vo svojej šialenosti zašli tak ďaleko, že tých, čo si verne plnia zverené úradné povinnosti a robia všetko tak, aby si zaslúžili chválu od všetkých, usilujú sa falošným podrývaním priviesť k pádu, 6keď nič zlého netušiace uši kniežat, ktoré aj iných hodnotia podľa vlastnej povahy, klamú prehnaným podvodom. (*) (Objasňuje a vyhovára rozpor, ktorý by mohli spozorovať medzi prvým a druhým ustanovením o vyvraždení Židov. Nezrovnalosť kráľovských rozkazov by znižovala ich vážnosť.) 7Túto vec dokazujú aj dejiny z dávnej minulosti, a potom aj to, čo sa denne stáva, ako kazia niektorí ľudia svojím zlým našepkávaním (dobré) úmysly kráľov. 8Preto sa patrí postarať sa o blahobyt všetkých krajín. 9Nesmiete sa nazdávať, že by to pochádzalo z našej ľahkomyseľnosti, keď vám rozkazujeme veci, ktoré akoby si navzájom odporovali, ale vynášame rozhodnutia, ako to vyžaduje povaha a potreba jednotlivých čias a ako to vyžaduje osoh verejnosti. 10Aby ste zjavnejšie porozumeli tomu, čo hovoríme, (uvediem:) Amadatov syn Aman, svojím zmýšľaním a rodom Macedónčan, teda ďaleký perzskej krvi, ktorý našu dobrotu poškvrnil svojou krutosťou, (hoci) sme sa ho ujali, aj keď bol cudzincom, (*) (Aman bol z Médie (3,1), a tak nebol skutočným Macedónčanom, preto treba výraz "Macedónčan" brať v zmysle cudzinec. Možno, že pôvodne bolo písané "Méd", z čoho chybou pisára vzniklo "Macedónčan".) 11a hoci od nás skúsil na sebe toľkú dobrotu, že sme ho nazývali otcom a všetci sa mu klaňali ako druhému mužovi po kráľovi. 12On sa však vyvyšoval do takej pyšnej nadutosti, že zamýšľal zbaviť nás kráľovstva i života. 13Lebo od nás neslýchanými úkladmi vyžiadal smrť pre Mardocheja, ktorého vernosti a dobrote možno pripísať, že žijeme, aj pre našu kráľovskú manželku Ester s celým jej národom. (*) (Xerxes zostal nažive tým, že Mardochej odkryl spiknutie pripravované proti kráľovi (12,1–6).) 14Tak si myslel, že po ich vyvraždení, keď budeme ponechaní na seba, môže robiť úklady aj nám, a tak preniesť kráľovstvo Peržanov do rúk Macedónčanov. 15No my sme nenašli na Židoch, ktorých najnešľachetnejší človek medzi smrteľníkmi určil na smrť, vôbec nijakú vinu, ale naopak (zistili sme), že sa držia spravodlivých zákonov 16a že sú synmi najvyššieho a najväčšieho, vždy živého Boha, ktorého dobrotivosť odovzdala našim otcom i nám kráľovstvo, ktoré až podnes ochraňuje. 17Preto vedzte, že listy, ktoré poslal v našom mene, týmto zrušujeme. (*) (V akom zmysle sú kráľovské výnosy nezrušiteľné, porov. 8, 8. Perzskí úradníci museli si počínať rozvážne, lebo boli prísne zodpovední za svoje počínanie. Kto sa previnil, ťažko pykal za vinu, obvykle svojím životom, ako sa to stalo aj Amanovi.) 18Pre tento svoj zločin visí pred bránami tohoto mesta, to jest Súz, aj muž, ktorý robil tieto úklady, aj jeho príbuzenstvo na šibeniciach. Ale to nie my, ako skôr Boh mu odplatil, čo si zaslúžil. 19Tento náš výnos, ktorý vám teraz zasielame, vyhláste po všetkých mestách (a vedzte), že Židom sme dali dovolenie držať sa svojich zákonov. (*) ("Držať sa svojich zákonov" je narážka na židovskú samosprávu v náboženských veciach.) 20Máte im pomáhať, aby tých, čo sa ich chystali zabíjať, mohli pozabíjať na trinásty deň dvanásteho mesiaca, ktorý sa menuje adar; 21lebo tento deň zármutku a žiaľu obrátil im všemohúci Boh na radosť. 22Preto aj vy prijmite tento deň medzi ostatné sviatočné dni! Oslávte ho so všetkou radosťou, aby aj v budúcnosti vedeli, 23že všetci, ktorí verne slúžia Peržanom, dostanú zaslúženú odmenu; ako zasa tí, ktorí stroja úklady svojmu kráľovi, pre svoj zločin zahynú. 24Každá krajina a mesto, ktoré by sa nechcelo zúčastniť na tejto sviatočnej oslave, nech zahynú mečom a ohňom a nech sú tak vyhubené, aby sa nielen ľuďom, ale aj zverom stali neprístupnými naveky na výstrahu pred opovrhovaním a neposlušnosťou."