Úvod a vďakyvzdanie. - 1Pavol a Timotej, služobníci Krista Ježiša, všetkým svätým v Kristovi Ježišovi, čo sú vo Filipách, aj biskupom a diakonom: (*) (Timotej je Pavlov žiak a spolupracovník, adresát dvoch listov. Výraz "biskupi" (epískopoi) v tom čase označoval predstavených miestnej cirkvi. Z toho vidieť, že vo Filipách už bola cirkevná hierarchia (porov. Sk 20, 28; 6, 6).) 2Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista. 3Vzdávam vďaky svojmu Bohu zakaždým, keď si na vás spomeniem; 4vždy, v každej svojej modlitbe, keď s radosťou prosím za vás všetkých, 5za vašu účasť na evanjeliu od prvého dňa až doteraz. (*) (Kresťanské spoločenstvo vo Filipách prirástlo Pavlovi k srdcu. Prijal od nich aj materiálnu pomoc. Celý list dýcha vrúcnym osobným vzťahom. "Od prvého dňa", čo sa stali kresťanmi.) 6A som si istý, že ten, čo začal vo vás dobré dielo, aj ho dokončí až do dňa Krista Ježiša. (*) (Deň Krista Ježiša je deň jeho slávneho príchodu na konci vekov, ktorý dáva kresťanskému životu tón radostného očakávania.) 7A právom si to myslím o vás všetkých, veď vás v srdci nosím, lebo vy všetci máte účasť na mojej milosti tak v mojich okovách, ako aj pri obrane a utvrdzovaní evanjelia. 8Boh mi je svedok, ako po vás všetkých túžim srdcom Krista Ježiša. 9A modlím sa za to, aby vaša láska čoraz viac rástla v pravom poznaní a vo všestrannom chápaní, 10aby ste vedeli rozoznať, čo je lepšie, a aby ste boli čistí a bez hany pre Kristov deň, 11plní ovocia spravodlivosti, ktoré je skrze Ježiša Krista na Božiu slávu a chválu.

Pavlovo väznenie je na osoh evanjeliu. - 12Bratia, chcem, aby ste vedeli, že to, čo sa deje okolo mňa, obrátilo sa skôr na osoh evanjeliu: 13moje okovy sa stali známymi v Kristovi v celom pretóriu a medzi všetkými ostatnými (*) ("Pretórium" je miesto, kde sa zdržiavali prétoriáni, cisárova osobná stráž. Ak Pavol písal z Efezu, potom ide o úradníkov miestodržiteľovej rezidencie.) 14a mnohí z bratov v Pánovi, posmelení mojimi okovami, oveľa odvážnejšie, bez strachu hlásajú slovo. 15Pravda, niektorí hlásajú Krista aj zo závisti a nevraživosti, no niektorí aj z oddanosti; 16títo z lásky, lebo vedia, že som tu na obranu evanjelia, 17tamtí zasa ohlasujú Krista z nevraživosti, nie úprimne, a myslia si, že spôsobia súženie mojim okovám. 18Čo na tom?! Len nech sa akýmkoľvek spôsobom, či už pod dajakou zámienkou, alebo úprimne zvestuje Kristus. A ja sa tomu teším a budem sa tešiť, 19lebo viem, že mi to bude slúžiť na spásu pre vašu modlitbu a pomoc Ducha Ježiša Krista. 20Ako túžobne očakávam a dúfam, že nebudem v ničom zahanbený, pevne dúfam, že ako vždy, tak aj teraz, bude oslávený Kristus v mojom tele, či už životom alebo smrťou.

21Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk. 22Ale ak žiť v tele znamená pre mňa plodnú prácu, neviem, čo si vyvoliť. 23Oboje na mňa dolieha: túžim zomrieť a byť s Kristom, a to by bolo oveľa lepšie, (*) (Pavol tu myslí na smrť a definitívne spojenie s Kristom.) 24ale zostať v tele je zasa potrebnejšie pre vás. 25A s istotou viem, že zostanem a budem s vami všetkými na váš osoh a radosť z viery, 26aby ste sa mnou mohli ešte viac chváliť v Ježišovi Kristovi, keď zasa k vám prídem.

Výzva na vytrvalosť. - 27Len žite tak, aby to zodpovedalo Kristovmu evanjeliu, aby som - či už prídem a uvidím vás, alebo budem vzdialený - počul o vás, že pevne stojíte v jednom Duchu a svorne bojujete za vieru evanjelia (*) ("Žite" – doslovne "správajte sa ako občania". Kresťan je občan nebeského kráľovstva (Ef 2, 19), ktorého Pánom je Ježiš Kristus, Spasiteľ (Flp 3, 20) a jeho ústavou je evanjelium.) 28a v ničom sa nedáte zastrašiť protivníkmi, čo je pre nich znamením zatratenia, ale pre vás spásy, a to od Boha. 29Veď vy ste dostali milosť nielen v Krista veriť, ale aj trpieť pre neho 30tým, že vediete ten istý zápas, ktorý ste videli na mne a teraz o mne počúvate. (*) (Porov. Sk 16, 19–24.)