Flp2

Výzva na svornosť a pokoru. - 1Ak teda jestvuje nejaké potešenie v Kristovi, ak jestvuje nejaká útecha z lásky, nejaké spoločenstvo ducha, nejaké srdce a zľutovanie, 2dovŕšte moju radosť: zmýšľajte rovnako, rovnako milujte, buďte jedna duša a jedna myseľ! 3Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. 4Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.

Kristus, príklad pokory. - 5Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš:

6

On, hoci má božskú prirodzenosť,
nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom,

(*) (Význam verša je ten, že Kristus pred vtelením jestvoval ako Boh. Grécky výraz "morphé" (podoba) tu podľa cirkevných otcov označuje prirodzenosť Boha. Tejto svojej rovnosti s Bohom sa Kristus nepridŕžal nasilu, ako niečoho, čo mu nepatrí, ako lúpeže, koristi (gr. harpagmós).) 7

ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu,
stal sa podobný ľuďom
a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka.

(*) ("Zriekol sa" (gr. ekénosen) znamená doslova "vyprázdnil". Pravda, to neznamená, že by Kristus prestal byť Bohom. Nevyužil v svoj osobný prospech práva a privilégiá, ktoré vyplývali z božskej hodnosti. Pavol tu pravdepodobne myslí na Pánovho služobníka opísaného v Iz 52, 13–53, 12.) 8

Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť,
až na smrť na kríži.

9

Preto ho Boh nad všetko povýšil
a dal mu meno,
ktoré je nad každé iné meno,

(*) ("Dal mu meno", čiže najvyššiu hodnosť a moc. Pavol tu myslí na meno Pán (v. 11).) 10

aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno
v nebi, na zemi i v podsvetí

11

a aby každý jazyk vyznával:
"Ježiš Kristus je Pán!"
na slávu Boha Otca.

(*) (Ide o jeden z najkrajších hymnov Nového zákona na tajomstvo Krista ako Božieho Syna vteleného a osláveného.)

Výzva na svätosť. - 12A preto, moji milovaní, ako ste vždy poslúchli, a nielen v mojej prítomnosti, ale oveľa viac teraz v mojej neprítomnosti, s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse. 13Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete, aj konáte, čo sa jemu páči. 14Všetko robte bez šomrania a pochybovania, 15aby ste boli bezúhonní a úprimní, Božie deti bez hany uprostred zvrhlého a skazeného pokolenia, medzi ktorým svietite ako svetlá na svete 16tým, že sa držíte slova života na moju slávu v Kristov deň, že som nebežal nadarmo a nenamáhal sa zbytočne. 17A keby som mal aj svoju krv vyliať na obetu a svätú službu vašej viery, radujem sa a radujem sa s vami všetkými. (*) (Pavol je ochotný obetovať aj svoj vlastný život, vyliať svoju krv za kresťanov vo Filipách; veď aj ich život podľa viery je obetou.) 18Takisto sa aj vy radujte a radujte sa so mnou!

Poslanie Timoteja a Epafrodita. - 19Mám nádej v Pánu Ježišovi, že k vám čoskoro pošlem Timoteja, aby som mal aj ja pokojnú myseľ, keď sa dozviem, čo je s vami. 20Veď nemám nikoho, kto by tak zmýšľal a tak úprimne sa o vás staral, 21lebo všetci hľadajú vlastné záujmy, a nie záujmy Ježiša Krista. 22Ale o ňom viete, ako sa osvedčil, veď ako syn otcovi slúžil so mnou evanjeliu. 23Dúfam teda, že ho pošlem, len čo uvidím, čo bude so mnou. 24A pevne dúfam v Pánovi, že aj ja sám čoskoro prídem.

25Ale pokladal som za potrebné poslať k vám Epafrodita, môjho brata, spolupracovníka a spolubojovníka a vášho vyslanca a služobníka v mojich potrebách, (*) (Epafrodita, Pavlovho spolupracovníka, poznáme iba z tohto listu. Pravdepodobne bol predstaveným cirkvi vo Filipách.) 26veď túžil po vás všetkých a znepokojoval sa, že ste sa dopočuli, že ochorel. 27A naozaj bol chorý až na smrť, ale Boh sa nad ním zmiloval, a nielen nad ním, ale aj nado mnou, aby som nemal zármutok na zármutok. 28Preto som ho čím prv poslal, aby ste sa znova radovali, keď ho uvidíte, a ja aby som mal menej zármutku. 29Prijmite ho teda v Pánovi s veľkou radosťou a takýchto si vážte! 30Veď on sa pre Kristovo dielo priblížil až k smrti a svoj život vystavil nebezpečenstvu, aby doplnil to, čo chýbalo vašej službe voči mne.

Kontext   Úvod   Dozadu (Flp 1)   Dopredu (Flp 3)

Obsah