Svornosť, radosť, pokoj. - 1A preto, bratia moji milovaní a vytúžení, moja radosť a moja koruna, takto pevne stojte v Pánovi, milovaní! (*) ("Moja koruna" – doslova "môj veniec" – symbol slávy a odmeny.)
2Evodiu prosím, aj Syntychu prosím, aby rovnako zmýšľali v Pánovi. (*) (Obe sú ženské mená. Nič bližšie o nich nevieme. Pavol ich vyzýval, aby žili vo svornosti, ako to naznačuje aj význam ich gréckych mien.) 3Aj teba, verný spolupracovník, prosím, pomáhaj im, veď ony sa so mnou borili za evanjelium spolu s Klementom a s ostatnými mojimi spolupracovníkmi, ktorých mená sú v knihe života. (*) ("Spolupracovník" (gr. sýzygos), čo niektorí považujú za vlastné meno Syzygos. – Klement – podľa niektorých ide o Klementa I., rímskeho pápeža. Výraz "kniha života" je častý biblický obraz (Ex 32, 32 n.; Ž 69, 29; Dan 12, 1; Zjv 3, 5) a znamená prijatie do Božej priazne, milosti.)
4Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa! 5Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko. (*) (Pán je blízko, pretože isto príde.) 6O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu. 7A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.
8Napokon, bratia, myslite na všetko, čo je pravdivé, čo je cudné, čo je spravodlivé, čo je mravne čisté, čo je milé a čo má dobrú povesť, čo je čnostné a chválitebné! 9Robte to, čo ste sa naučili, prijali, počuli a videli na mne! A Boh pokoja bude s vami.
Vďaka za prijaté dary. - 10Veľmi som sa zaradoval v Pánovi, že už raz predsa len rozkvitla vaša náklonnosť voči mne; pravda, aj predtým ste na mňa mysleli, ale nemali ste príležitosť. 11Nehovorím to preto, že by som mal nedostatok. Naučil som sa vystačiť s tým, čo mám. (*) (Pavol sa usiloval vyžiť z toho, čo mal. Materiálnu podporu prijal jedine od Filipanov, ktorých mal osobitne rád.) 12Viem žiť skromne a viem aj oplývať. Všade a všetko som sa už naučil: byť sýty aj hladovať, mať hojnosť i núdzu trieť. (*) ("Naučil" – doslovne: stal som sa zasväteným, čo znamená: Naučil som sa to, čo všetci nepoznajú.) 13Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.
14A predsa ste dobre urobili, že ste mi prejavili účasť v mojom súžení. 15Veď aj vy, Filipania, viete, že keď som začal hlásať evanjelium po svojom odchode z Macedónska, ani jedna cirkev nemala účasť na mojich výdavkoch a príjmoch, iba vy sami. (*) (Porov. Sk 17, 1–10. Pavol tu používa výrazy zo života obchodníkov, aby zdôraznil výmenu duchovných a hmotných dobier medzi ním a Filipanmi.) 16Veď aj do Solúna ste mi raz aj druhý raz poslali, čo som potreboval. 17Nie že by som túžil po daroch, ale túžim po ovocí, ktoré sa rozmnoží vo váš prospech. 18Dostal som všetko a mám hojnosť. Som zahrnutý darmi, čo ste poslali po Epafroditovi; sú ľúbeznou vôňou, príjemnou obetou, milou Bohu. 19Môj Boh splní každú vašu túžbu podľa svojho bohatstva v sláve v Kristovi Ježišovi. 20A Bohu a nášmu Otcovi sláva na veky vekov. Amen.
Záverečné pozdravy. - 21Pozdravte každého svätého v Kristovi Ježišovi. Pozdravujú vás bratia, čo sú so mnou. (*) ("Svätí" sú kresťania zasvätení Bohu a Kristovi životom svätosti.) 22Pozdravujú vás všetci svätí, najmä tí, čo sú z cisárovho domu. (*) (Výraz "z cisárovho domu" tu môže znamenať aj zamestnancov v dome miestodržiteľa, ktorý bol v každom väčšom meste, pravda, ak list Pavol napísal v Efeze.)
23Milosť Pána Ježiša Krista nech je s vaším duchom. Amen.