Izákovo narodenie. - 1A Pán navštívil Sáru, ako prisľúbil, a Pán vyplnil Sáre, čo predpovedal. 2Sára teda počala a porodila Abrahámovi syna vo svojej starobe, a to v čase, ktorý jej predpovedal Boh. 3Abrahám nazval svojho syna, ktorý sa mu narodil, čo mu porodila Sára, Izákom. (*) (Izák-jischaq – ,smial sa', pomenovanie Izáka je pripomienkou na Sárin smiech (18,12).) 4Abrahám obrezal svojho syna Izáka, keď mal osem dní, ako to prikázal Pán. 5Abrahám mal sto rokov, keď sa mu narodil jeho syn Izák. 6Vtedy povedala Sára: "Radostný smiech mi spôsobil Boh. Každý, kto o tom počuje, bude sa mi smiať." (*) (Opäť slovná hračka s menom Izák (ako 17,17 a 18,12–15).) 7A znova povedala: "Kto by bol povedal Abrahámovi, že Sára bude ešte dojčiť deti? A predsa som porodila v jeho vysokom veku." 8A chlapec rástol a bol odstavený. V deň, keď Izáka odstavili, urobil Abrahám veľkú hostinu. (*) (Čas dojčenia trval dva-tri roky (2 Krn 31,16; 2 Mach 7,27). Na východe sa aj dnes odstavenie dieťaťa oslavuje hostinou.)

Abrahám odvrhuje Agar. - 9Sára videla, že syn Egypťanky Agar, ktorého porodila Abrahámovi, posmieva sa jej vlastnému synovi Izákovi. (*) (Posmieval sa – doslovne hral sa, teda robil žarty: nová narážka na Izákovo meno (17,17).) 10Tu povedala Abrahámovi: "Vyžeň túto slúžku i jej syna, lebo syn tejto slúžky nesmie dediť s mojím synom Izákom!" 11Ale táto reč sa veľmi dotkla Abraháma, veď šlo o jeho syna. 12Boh mu však povedal: "Netráp sa nad chlapcom a nad svojou slúžkou! Počúvni Sáru vo všetkom, čo ti hovorí, lebo podľa Izáka sa bude volať tvoje potomstvo! 13Ale aj zo syna slúžky urobím veľký národ, lebo on je tiež tvojím potomkom." 14Abrahám teda vstal včasráno, vzal chlieb a mech s vodou a dal to Agar, vyložil jej to na chrbát, a poslal ju aj s chlapcom preč. Ona šla a zablúdila na púšti Bersabe. (*) (Keď sa zákonitej manželke narodili deti, mohol muž podľa obyčají starého Orientu otrokyňu a jej deti obdariť a poslať ich z domu preč. Otrokyňu však pri tom musel prepustiť na slobodu. Agar sa dáva na cestu do svojej vlasti, do Egypta, ale na ceste zablúdi a anjel Boží ju nachodí pri Bersabe, ktorá je na juhozápad od Mŕtveho mora.) 15Keď sa voda z mecha minula, uložila chlapca pod jeden z kríkov, 16poodišla a sadla si obďaleč, tak vo vzdialenosti dostrelu kuše, lebo si vravela: "Nemôžem sa pozerať na smrť dieťaťa." Tak sedela obďaleč a nahlas plakala.

17Boh však vypočul chlapcov hlas a Boží anjel takto zavolal z neba na Agar: "Čo ti je, Agar? Neboj sa! Veď Boh počul chlapcov hlas odtiaľ, kde je. (*) (Narážka na meno Izmael (pozri 16,11).) 18Vstaň, vezmi chlapca a drž ho pevne za ruku, lebo z neho urobím veľký národ!" 19Tu jej Boh otvoril oči a ona zbadala studňu s vodou. I šla, naplnila mech vodou a napojila chlapca. 20A Boh bol s chlapcom. Keď vyrástol, býval na púšti a stal sa z neho veľký kušostrelec. 21Býval na púšti Fáran a jeho matka mu vzala ženu z egyptskej krajiny. (*) (Púšť Fáran je severnou časťou Sinajského polostrova.)

Abrahámova zmluva s Abimelechom. - 22V tom čase Abimelech a veliteľ jeho vojska Pichol povedali Abrahámovi: "Boh je s tebou vo všetkom, čo robíš. 23Preto mi teraz a na tomto mieste pred Bohom prisahaj, že sa nezachováš neverne ani proti mne, ani proti môjmu potomstvu! Ako som ti preukázal priateľstvo ja, tak (ho) preukazuj aj ty mne a celej krajine, v ktorej si bol hosťom." 24Abrahám povedal: "Áno, budem prisahať!" 25Potom Abrahám dohováral Abimelechovi pre studňu, ktorej sa zmocnili Abimelechovi sluhovia. 26Abimelech však odvetil: "Ja neviem, kto to urobil. Ty si o tom nič nevravel a ani dodnes som o tom nič nepočul." 27Potom vzal Abrahám ovce a junce a dal ich Abimelechovi a obaja uzavreli zmluvu. 28Sedem jahníc však oddelil osobitne. 29I opýtal sa ho Abimelech: "Čo má znamenať tých sedem, osobitne oddelených jahníc?" 30On odpovedal: "Týchto sedem jahníc musíš vziať odo mňa, aby mi to bolo svedectvom, že som ja vykopal túto studňu." 31Preto sa tá studňa volá Bersabe, lebo tam obaja prisahali. (*) (Bersabe, hebr. Be ,er-šába', čo značí jednak ,studňa prísahy', jednak ,studňa siedmich'.) 32Takto uzavreli zmluvu pri Bersabe. Potom sa Abimelech a veliteľ vojska Pichol pobrali a vrátili sa do filištínskej krajiny. 33Abrahám však zasadil pri Bersabe tamarišku a vzýval tam meno Pána, večného Boha. 34A Abrahám býval dlhší čas ako cudzinec vo filištínskej krajine.