Jakub u Labana. - 1Potom sa Jakub vydal na cestu a šiel do krajiny synov Východu. 2I zadíval sa (raz) a hľa, na poli studňa a pri nej ležali tri kŕdle oviec, lebo z tejto studne napájavali stáda. Lenže kameň na otvore studne bol veľký 3a len keď ta zohnali všetky stáda, odvaľovali kameň z otvoru studne a tak napájali ovce. Potom dávali kameň opäť na svoje miesto na otvor studne. 4Jakub sa ich opýtal: "Bratia moji, odkiaľ ste?" Oni odvetili: "My sme z Haranu." 5Nato im povedal: "Poznáte Nachorovho syna Labana?" Oni odpovedali: "Poznáme." 6A keď sa ich pýtal: "Vodí sa mu dobre?", oni odvetili: "Dobre. Hľa, práve prichádza jeho dcéra Ráchel s ovcami." 7On im povedal: "Veď je ešte deň dosť dlhý a ešte nie je čas zohnať dobytok dovedna. Napojte ovce a nechajte sa im ešte popásť!" 8Oni však povedali: "To nemôžeme, kým nebudú zohnaté dovedna všetky stáda. Až potom sa odvaľuje kameň z otvoru studne a napájame stáda." 9Kým on s nimi rozprával, došla Ráchel s ovcami svojho otca. Ona ich totiž pásla. (*) (Labanovi synovia sú ešte mladí, preto je- ho ovce pasie dcéra Ráchel (30,35). Ráchel značí ,ovca'.) 10Keď Jakub videl Ráchel, dcéru brata svojej matky Labana, a ovce brata svojej matky Labana, pristúpil a odvalil kameň z otvoru studne a napojil ovce matkinho brata Labana. 11Potom Jakub pobozkal Ráchel a začal hlasno plakať. 12A Jakub rozprával Ráchel, že je príbuzným jej otca a že je Rebekiným synom. Tu ona utekala a oznámila to svojmu otcovi. 13Keď Laban počul zvesť o Jakubovi, synovi svojej sestry, ponáhľal sa mu naproti, pobozkal ho a voviedol ho do svojho domu. A on vyrozprával Labanovi všetko, čo sa prihodilo. (*) (Rozprával o príčine svojej cesty, o roztržke s Ezauom.) 14Tu mu povedal Laban: "Ty si naozaj moja kosť a moje mäso!" A ostal uňho na mesiac. (*) (Pozri pozn. k 2,23.)

15Potom Laban hovoril Jakubovi: "Ty si môj príbuzný. Vari mi budeš zadarmo slúžiť? Povedz mi, aká má byť tvoja odmena?" 16Laban mal dve dcéry: staršia sa volala Lia a mladšia Ráchel. 17Lia mala oči bez lesku, Ráchel však bola krásna i postavou i tvárou. (*) (Lia-Lé 'ah ,ustatá, pomalá'.) 18Jakub sa zamiloval do Ráchel a povedal: "Za tvoju mladšiu dcéru ti budem slúžiť sedem rokov." (*) (V starých časoch u rozličných národov dcéra bola považovaná za majetok. Budúci ženích si ju takrečeno kupoval. Keď nemal peniaze, ponúkol svoju službu ako protihodnotu. Tu si ju chcel vyslúžiť. Takýto zvyk ešte trvá u Arabov.) 19Laban odvetil: "Radšej ju dám tebe ako cudziemu mužovi. Ostaň pri mne!" 20Tak Jakub slúžil za Ráchel sedem rokov a videlo sa mu to len niekoľko dní. Tak ju mal rád. 21Potom povedal Jakub Labanovi: "Daj mi teraz moju ženu, lebo môj čas je už tu. Nech k nej vojdem." 22Vtedy Laban pozval všetkých ľudí z miesta a pripravil hostinu. 23Večer však zobral svoju dcéru Liu a voviedol ju k Jakubovi a on s ňou obcoval. 24Laban dal svoju slúžku Zelfu svojej dcére Lii za slúžku. 25Ale ráno videl, že to bola Lia, a povedal Labanovi: "Prečo si mi to urobil?! Neslúžil som ti za Ráchel?! Prečo si ma podviedol?" (*) (Labanov podvod a Jakubov omyl podporil aj zvyk, že snúbenica si pred snúbencom zahaľovala tvár až do svadobnej noci, porov. 24,65.) 26Laban mu odpovedal: "V našom kraji sa nerobí tak, aby sa mladšia vydala pred staršou. 27Dokonči tento (svadobný) týždeň a potom ti dám aj tú za službu, ktorú mi budeš robiť ešte ďalších sedem rokov." 28A Jakub to urobil, dokončil (svadobný) týždeň a on mu dal svoju dcéru Ráchel za ženu. (*) (Mnohoženstvo u patriarchov Pán trpel, ale mnohoženstvo ani vtedy nemalo byť. Dve sestry dať jednému mužovi za ženy zákon Hamurapiho (starobabylonský) dovoľoval, no Mojžiš tento zvyk celkom zakáže (Lv 18,18). Predtým však tento zákon nezaväzoval.) 29Laban dal svoju slúžku Balu svojej dcére Ráchel za slúžku. 30A on obcoval aj s Ráchel, lebo Ráchel mal radšej ako Liu, a slúžil uňho ešte ďalších sedem rokov. 31Keď však Pán videl, že Lia je odstrčená, otvoril jej život, kým Ráchel bola neplodná. 32Lia počala a porodila syna a nazvala ho Rubenom, vraviac: "Pán zhliadol na moje poníženie, teraz ma môj muž bude už ľúbiť." 33A opäť počala a porodila syna a povedala: "Pán počul, že som odstrčená, a tak mi dal aj tohto." A nazvala ho Simeonom. 34Opäť počala a porodila syna a hovorila: "Teraz už môj muž prilipne ku mne, keď som mu porodila troch synov." Preto ho nazvala Lévi. 35A počala ešte raz a porodila syna a povedala: "Teraz velebím Pána!" Preto ho nazvala Júda. Potom prestala rodiť. (*) (Jakub dostal Liu za ženu proti svojej vôli. Bolo preto prirodzené, že väčšiu pozornosť venoval Ráchel. Lia sa cítila odstrčenou a k tomu pristúpila ešte aj žiarlivosť na mladšiu sestru. Lia sa trápila a trpela. Tu prichádza na pomoc Pán. Požehnáva Liu jedno za druhým štyrmi synmi. A to bolo pre ňu, východnianku, veľkým vyznačením. Ráchel zatiaľ ostáva neplodnou. Mená synov Liiných označujú okolnosti, za akých sa narodili. Ruben, dosl. ,Hľaďte, syn!'. Doplniť si treba: ,Hľaďte, syn, čo mi dal Pán! Hľaďte, Pán je so mnou, a keď som darovala syna svojmu mužovi, teraz ma bude ľúbiť aspoň kvôli nemu!' Simeon, od slovesa šáma, teda ,vyslyšanie'. Boh ju vypočul a pomocou synov získa si Lia priazeň mužovu. Lévi, od láváh, pripojiť sa, primknúť, teda ,pripojenie, primknutie'. Júda, od slovesa jádáh ,chváliť, sláviť', teda ,chválený, oslávený'. To jest: Nech je Pán chválený za požehnanie!)

1Keď Ráchel videla, že ona nerodí Jakubovi, žiarlila na svoju sestru a hovorila Jakubovi: "Daj mi deti! Ak nie, tak zomriem!" (*) (Ráchel sa rozhoduje pre podobný skutok ako kedysi Sára (16,2). Dáva svojmu mužovi za vedľajšiu ženu svoju slúžku Balu.) 2Jakub sa namrzel na Ráchel a povedal jej: "Vari som ja na mieste Boha, ktorý ti odoprel plod života?" 3Ona mu však povedala: "Hľa, tu je moja slúžka, Bala. Obcuj s ňou, nech porodí na mojich kolenách a nech mám aspoň od nej synov!" (*) (Nech porodí na mojich kolenách, to značí, že keď Ráchel vezme narodené dieťa na kolená, uzná ho za svoje. Pozri pozn. k 16,1–7.) 4A dala mu svoju slúžku Balu za ženu a Jakub s ňou obcoval. 5Bala potom počala a porodila Jakubovi syna. 6Tu Ráchel povedala: "Boh mi prisúdil spravodlivo. Aj môj hlas vypočul, keď mi dal syna." Preto ho nazvala menom Dan. (*) (Ráchel považuje svoju sestru Liu za nepriateľku, pretože tým, že Lia darovala Jakubovi už štyroch synov, robila si akoby väčší nárok na Jakuba. Teraz, keď konečne aj ona má syna, hoci nevlastného, hovorí, že Boh jej prisúdil spravodlivo, odňal od nej hanbu, ktorú vždy cítili bezdetné. Dan značí sudcu, teda Pán rozhodol v prospech Ráchelin.) 7A Ráchelina slúžka Bala počala ešte raz a porodila Jakubovi druhého syna. 8Vtedy povedala Ráchel: "Boží zápas som vybojovala so svojou sestrou a zvíťazila som!" Preto ho nazvala Neftali. (*) (Neftali, doslovne ,môj boj', t. j. Ráchel zvíťazila nad svojou sestrou. Obidve prostredníctvom detí bojovali o muža. Ráchel si myslí, že teraz sa Jakub nebude starať o Liu, keď ona už má dvoch synov a keď Lia prestala rodiť.)

9Keď však Lia videla, že prestala rodiť, aj ona vzala svoju slúžku Zelfu a dala ju Jakubovi za ženu. 10A Liina slúžka Zelfa porodila Jakubovi syna. 11Vtedy Lia povedala: "Šťastlivo!" A nazvala ho Gadom. (*) (Gad ,šťastie' alebo ,prinášajúci šťastie'. Narodením tohto syna dostáva sa Lii šťastia, pretože sa obávala, že Ráchel ju celkom zatlačí do úzadia. Aser ,blažený', lebo toľko synov – to už bolo naozaj veľké požehnanie pre semitskú ženu.) 12Keď Zelfa, Liina slúžka, porodila Jakubovi druhého syna, 13povedala Lia: "To je pre mňa blaženosť! Blahoslaviť ma budú dcéry." I nazvala ho Aserom.

14Keď raz Ruben vyšiel v čase pšeničnej žatvy von, našiel na poli láskavec a priniesol ho svojej matke Lii. Vtedy Ráchel povedala Lii: "Daj aj mne z láskavcových plodov tvojho syna!" 15Ona jej odvetila: "Nie ti je dosť, že si mi odobrala muža, chcela by si mi vziať aj láskavec môjho syna?" Ráchel odpovedala: "Nech teda tejto noci spí s tebou, to bude za láskavec tvojho syna." 16Keď sa večer Jakub vracal z poľa, išla mu Lia v ústrety a povedala: "Ku mne musíš prísť, lebo som za teba zaplatila plnú cenu láskavcami svojho syna!" I spal tej noci pri nej. 17A Pán vypočul Liu, počala a porodila Jakubovi ešte piateho syna. 18Vtedy Lia povedala: "Pán mi dal zaslúženú odmenu, lebo som dala svoju slúžku svojmu mužovi." I nazvala ho menom Isachar. 19Lia však počala ešte raz a porodila Jakubovi i šiesteho syna. 20A Lia povedala: "Boh ma obdaril pekným darom. Môj muž bude bývať teraz už u mňa, veď som mu porodila šesť synov." A nazvala ho Zabulonom. 21Potom porodila dcéru, ktorú nazvala Dinou. (*) (Plody láskavca (Mandragore vernalis) sú žlté a sladké. Táto rastlina sa v Palestíne často vyskytuje. Plody dozrievajú v máji–júni, teda ku koncu palestínskej žatvy. Hebrejsky sa volá dúdaim. Podľa ľudového názoru plody tejto rastliny získavali lásku mužovu a pri neplodnosti mali prinášať šťastie pre rodičov, čiže dietky. Keď Ruben našiel láskavec, Lia videla v tom dobré znamenie pre seba. Ale aj Ráchel chcela mať z plodov "zázračnej" rastliny. Lia jej ich prepustila pod podmienkou, že Ráchel sa zriekne na jednu noc Jakuba. To je znakom, že Lia bola opäť zanedbávaná. Isachar – jéšsákhár – ,získaný za odmenu', za cenu. Lia považuje tohto syna ako odmenu od Pána. Ale ani po narodení Isacharovom veci sa neobrátili v prospech Lie. Pre vplyv Ráchelin totiž Jakub jej nevenoval veľa pozornosti. Prezrádza to meno šiesteho vlastného syna Liinho. Dala mu meno Zabulon, mysliac si, že aspoň po príchode tohto syna Jakub bude u nej bývať. Zabulon značí ,príbytok', ale aj ,obyvateľ'. U bohatých beduínov každá žena mala svoj vlastný stan. Lia dúfala, že napokon si úplne nakloní muža. Dina je odvodená od Dan, teda ,prisúdená' alebo ,tá, čo dosiahla (Lia) svoje právo'. Jakub mal isto viac dcér (46,7), ich mená sa však neuvádzajú. O Dine je už tu zmienka, lebo bude o nej i ďalej reč (34).)

22Boh si však spomenul aj na Ráchel. Boh ju vypočul a otvoril jej lono. (*) (Ráchel dosiaľ nemala svojho vlastného syna. Aj ju Pán vypočul a odňal od nej hanbu neplodnosti. Svojmu prvorodenému dáva meno Jozef, čo môže byť od slova ,asaf' ,odňal' alebo od ,jásaf' ,rozmnožiť, pridať'. Oba významy sú teda zahrnuté v mene Jozef: odňal jej Pán bezdetnosť a samotným menom svojho syna prosí, aby jej dal ešte ďalšieho syna: ,pridaj mi – jósef – ešte syna'.) 23Počala a porodila syna, a vtedy povedala: "Pán odňal moju potupu!" 24I nazvala ho Jozefom, hovoriac: "Pane, pridaj mi aj druhého syna!"

25Keď Ráchel porodila Jozefa, Jakub povedal Labanovi: "Prepusť ma a ja pôjdem na svoje miesto a do svojej krajiny. 26Daj mi moje ženy a deti, za ktoré som ti slúžil, aby som mohol odísť. Veď ty sám vieš, akú službu som ti preukázal!" 27Laban mu odpovedal: "Kiežby som našiel milosť v tvojich očiach! Zistil som, že kvôli tebe ma Pán požehnával." 28Povedal mu tiež: "Urči si odmenu, ktorá ti patrí odo mňa, a ja ti ju dám." 29A on mu odvetil: "Ty sám vieš, ako som ti slúžil a čo sa stalo z tvojho stáda v mojich rukách. 30Lebo málo bolo toho, čo si mal pred tým, ako som prišiel k tebe. Ale zveľadilo sa to. Pán ťa žehnal pri každom mojom kroku. Lenže, kedy sa postarám ja o svoju rodinu?" 31A on sa opýtal: "Čo ti mám dať?" Jakub odvetil: "Nemáš mi čo dávať! Ak pristaneš na túto vec, budem ďalej pásť a strážiť tvoje ovce: 32Dnes obídem všetky tvoje stáda a oddelím v nich všetky bodkasté a strakaté zvieratá. A všetko, čo je čierne medzi ovcami a strakaté a bodkasté medzi kozami, to bude moja odmena. 33A odzajtra bude moja spravodlivosť odpovedať za mňa tak, že keď prídeš pozrieť moju odmenu, všetko, čo medzi kozami nebude strakaté a bodkasté a čierne medzi ovcami, nech je, ako keby som to ukradol." 34Laban odvetil: "Dobre! Nech je tak, ako si hovoril!" (*) (Jakub navrhuje pre seba za odmenu naoko dosť málo. Lakomý Laban pristáva na jeho podmienku. V Sýrii sú ovce zväčša biele a len málo je čiernych alebo strakatých. Kozy sú zasa čierne a len zriedkakedy bodkasté a strakaté. Jakub chce mať za odmenu to, čo nabudúce uliahne sa bodkasté a strakaté. Teda žiada si len zriedkavé; normálne zafarbené zvieratá ostanú Labanovi. Ktože by nepristal na takú podmienku? Pre majiteľa bola veľmi výhodná.)

35I odlúčil (Laban) v ten deň všetky pruhované a strakaté capy a všetky bodkasté a strakaté kozy, všetko, čo malo niečo biele, a všetko, čo bolo medzi baranmi čierne, a zveril to do rúk svojim synom. 36Potom ustálil vzdialenosť trojdňovej cesty medzi sebou a Jakubom, ktorý pásol ostatné Labanovo stádo.

37Jakub si nabral čerstvých storaxových, mandľovníkových a platanových prútov a povylupoval na nich biele pásy tak, že odkryl to, čo bolo na prútoch biele. 38Potom nakládol povylupovaných prútov do žľabov na vodu, kde prichádzali stáda piť, lebo sa behávali, keď prichádzali piť. 39Ovce sa nabehali pred prútmi a doniesli pruhované, bodkasté a strakaté jahňatá. 40Jahňatá Jakub oddeľoval a svoju pozornosť venoval, aby stádo z Labanovho stáda bolo pruhované a čierne. Tak získaval čriedy pre seba a nemiešal ich s Labanovým stádom. 41A Jakub kládol prúty do žľabov ovciam pred oči, keď sa behali silnejšie ovce, aby sa nabehali pri prútoch. 42Keď však boli ovce slabšie, nekládol ich. A tak slabšie pripadli Labanovi, silnejšie Jakubovi. 43Takto sa stal nesmierne bohatým človekom, mal množstvo stád, slúžok a sluhov, tiav a oslov. (*) (Lakomý Laban oddelil strakaté a bodkasté kusy od ostatných čried a dal ich do opatery svojim synom, aby takto zamedzil Jakubovi všetku možnosť získať ovce a kozy z párenia strakatých zvierat. Jakub však verí Pánovi.)