Druhá cesta Jakubových synov do Egypta. - 1Ale hlad ťažko doliehal na krajinu. 2Keď už strovili všetko obilie, čo priniesli z Egypta, otec im povedal: "Choďte a kúpte nám zasa trochu potravy!" 3Júda mu však odvetil: "Ten človek nám dôrazne prikázal: »Neukazujte sa predo mnou, iba ak bude váš brat s vami!« 4Ak pošleš s nami aj nášho brata, tak sa vyberieme nakúpiť pre teba živobytia. 5Ak ho však s nami nepošleš, nepôjdeme dolu, lebo ten muž nám prikázal: »Neukazujte sa predo mnou, iba ak bude váš brat s vami!«" 6Vtedy Izrael povedal: "Prečo ste len priviedli na mňa nešťastie a prezradili ste, že máte ešte brata?" 7Oni odvetili: "Ten muž sa veľmi zaujímal o nás a o našu rodinu. Vypytoval sa: »Žije ešte váš otec? Máte ešte brata?« My sme mu odpovedali na jeho otázky. Mohli sme my vedieť, že nám povie: »Priveďte svojho brata sem!«?" 8Tu povedal Júda svojmu otcovi Izraelovi: "Pošli chlapca so mnou! Tak sa vyberieme a pôjdeme, aby sme ostali nažive a aby sme nepomreli aj my, aj ty, aj naše deti. 9Ja sa zaň zaručujem. Odo mňa ho požaduj! Ak by som ti ho nepriviedol späť a nepostavím ti ho zasa pred oči, celý svoj život budem vinný pred tebou. 10Lebo keby sme neboli toľko otáľali, boli by sme sa už dva razy vrátili."

11Vtedy im povedal otec Izrael: "Keď je to už raz tak, nuž urobte toto: Vezmite do vriec niečo z najlepších plodín krajiny a zaneste to ako dar tomu mužovi; niečo balzamu, medu, mastixovej živice a ladanumu, pistácie a mandlí! (*) (Pozri poznámku k 37,25. Med bol vývozným článkom Palestíny (Ez 27,17).) 12Vezmite so sebou tiež dvojnásobnú čiastku peňazí, lebo tie peniaze, čo ste našli na vrchu vo vašich vreciach, musíte zaniesť späť. Možno je to nejaký omyl. 13Zoberte so sebou aj svojho brata! A už choďte, vráťte sa k tomu mužovi! 14Všemohúci Boh nech vám dá milosrdenstvo u toho muža a nech dá odísť aj vášmu bratovi, čo zostal, aj Benjamínovi! A ja, ako som bol bez detí, tak bez detí aj ostanem!"

15Potom mužovia zobrali dary, vzali aj dvojnásobok peňazí a Benjamína, vydali sa na cestu do Egypta a dostavili sa pred Jozefa. 16Keď Jozef videl s nimi Benjamína, povedal správcovi domu: "Zaveď týchto mužov do domu, daj zabiť nejaké dobytča a daj to pripraviť, lebo títo mužovia budú obedovať so mnou!" 17Ten človek urobil, ako rozkázal Jozef, a mužov zaviedol do Jozefovho domu. 18Ale muži sa preľakli, keď ich voviedli do Jozefovho domu, a vraveli si: "To bude pre peniaze, čo sa minulý raz našli v našich vreciach, že nás vedú dnu, aby nás obžalovali a usvedčili a potom uvrhli nás i naše osly do otroctva." 19I pristúpili k správcovi Jozefovho domu, prihovorili sa mu pri vchode do domu 20a vraveli mu: "Prosíme, pane! My sme sem raz prišli nakúpiť potravy. 21Keď sme prišli do nocľahárne, otvorili sme svoje vrecia a v každom vreci navrchu ležali i každého jedného peniaze, naše peniaze, ako sme ich vyplatili! Teraz ich prinášame späť. 22Doniesli sme však aj iné peniaze, aby sme nakúpili potravín. My vôbec nevieme, kto nám naše peniaze vložil do našich vriec." 23On im odvetil: "Uspokojte sa a nebojte sa. Váš Boh a Boh vášho otca vám tajne dal tie poklady do vašich vriec. Ja som vaše peniaze dostal." Potom k nim vyviedol Simeona. 24A tento človek zaviedol mužov do Jozefovho domu, dal im vody, aby si umyli nohy, a dal tiež krmu ich oslom. 25Kým však neprišiel napoludnie Jozef, oni vykladali dary, lebo počuli, že tu budú jesť.

26Keď Jozef vošiel do domu, odovzdali mu dary, ktoré mali so sebou v dome, a poklonili sa pred ním až po zem. 27Jozef sa ich vypytoval, ako sa majú, a vravel: "Má sa dobre váš staručký otec, o ktorom ste mi rozprávali? Žije ešte?" 28Oni odpovedali: "Tvoj sluha, náš otec, ešte žije." Pritom sa mu hlboko poklonili. 29Keď zdvihol oči, zbadal svojho brata Benjamína, syna svojej matky, a povedal: "To je ten váš najmladší brat, o ktorom ste mi rozprávali?" A riekol: "Nech sa nad tebou zmiluje Boh, syn môj!" 30Nato sa Jozef rýchlo vytratil, lebo ho veľmi dojala prítomnosť jeho brata a žiadalo sa mu vyplakať. I vošiel do odľahlej komnaty a tam plakal. 31Potom si umyl tvár a opäť vyšiel von a s premáhaním povedal: "Prineste jedlo!" 32I doniesli jemu aj im osobitne a Egypťanom, čo s nimi jedli, tiež osobitne. Egypťania totiž nesmeli jesť spolu s Hebrejmi, lebo Egypťania to pokladali za ohavnosť. 33Oni však sedeli naproti nemu, a od najstaršieho po najmladšieho, celkom podľa veku. Takže sa nad tým títo mužovia veľmi divili. 34A on im dal nosiť z jedál, ktoré boli pred ním. Toho však, čo priniesli Benjamínovi, bolo päť ráz toľko ako toho, čo prinášali ostatným. A pili s ním, až mali dobrú náladu.