Hab1

Žaloba na hriešnikov

1

Výrok, ktorý dostal vo videní prorok Habakuk.

(*) (O Habakukovi pozri úvod. K slovu "Výrok" pozri pozn. k Iz 13,1.)
2

Dokedy mám volať, Pane, a nevyslyšíš?
Kričím k tebe: "Násilie!", a nezachraňuješ?

3

Prečo mi dáš vidieť hriech
a pozeráš na nešťastie?
Útlak a násilie je predo mnou,
rodí sa spor a vzniká zvada.

4

Preto sa ochromuje zákon
a nikdy neprerazí právo,
lebo bezbožník obchádza spravodlivého;
preto vychádza pokrivené právo.

(*) (Z verša 5 vidno, že sa prorok žaluje na násilnosti svojho národa.)

Trestajúci nepriateľ

5

"Pozrite medzi národy a viďte
a zhrozíte sa úžasne,
lebo vo vašich dňoch vykonám čin,
že neuveríte, keď vám ho rozpovedia.

(*) (Rozumej: Boh má poruke množstvo národov, ktoré by mohol poslať proti svojmu bezbožné- mu národu. Stať veršov 5–11 je Pánova odpoveď na prorokove žaloby.) 6

Lebo, hľa, ja vzbudím Chaldejcov,
hrozný a obratný národ,
ktorý sa rozíde po šírej zemi,
aby dobyl obydlia, ktoré nie sú jeho.

7

Úžasný je a strašný,
jeho právo a pýcha vychádza od neho.

(*) (Nikoho nestrpí nad sebou a neuznáva cudzie právo.) 8

Ľahšie než leopardy sú jeho kone,
rýchlejšie ako vlky za večera;
jeho jazdci sa ženú,
jeho jazdci prichádzajú zďaleka,
letia sťa orol, keď sa vrhá na korisť.

9

Každý kráča za násilím,
všetky ich tváre sú východný vietor,
nakopia zajatcov ako piesku.

(*) (Ako východný vietor (samum) ženie pred sebou hŕby piesku z púšte, tak ženú Chaldejci zajatcov.) 10

Posmech si robí z kráľov,
kniežatá sú mu na výsmech,
vysmieva sa každej pevnosti,
nakopí piesku a zaujme ju.

(*) ("Nakopí piesku" rozumej: postaví val okolo obliehaného mesta.)
11

Nato mu nadmieru ožije duch,
prehreší sa, svoju silu pokladá za boha."

(*) (Tento verš je neistý. Jeho pravdepodobný zmysel je, že Chaldejci, zvedení svojimi úspechmi, budú ich pokladať za dielo svojej sily a neuvážia si, že sú len nástrojom Pána.)

Prorokova horlivosť

12

Či nie si ty, Pane, od pradávna?
Môj Bože, môj Svätý, nezomrieme!
Pane, pre súd si ho ustanovil;
Skala, pre karhanie si ho postavil.

13

Máš čisté oči, nechceš vidieť zlo
a nemôžeš hľadieť na nešťastie.
Prečo hľadíš mlčky na protivníkov,
keď zločinci hlcú lepších od seba?

(*) (Božími hrozbami prestrašený prorok vyslovuje nádej, že národ nezahynie. Boh nepošle Chaldejcov, aby vyhubili, ale aby len pokarhali Izraelitov. Preto prosí Pána, aby netrpel, ako nepriateľ ničí aj nevinných. "Skala" je tu oslovenie Boha, ktorý sa v Písme často volá Skalou, Pevnosťou.) 14

Ľudí robíš podobnými rybám v mori,
plazom, ktoré nemajú vládcu.

(*) (Boh dovolí, aby si Chaldejci bez ťažkosti podmanili cudzie národy.) 15

Všetkých vylovil svojou udicou,
povyťahoval svojou sieťou
a pozbieral ich do svojho čereňa,
preto sa raduje a plesá.

16

Za to obetuje svojej sieti,
prináša kadidlo svojmu čereňu,
veď ich pomocou má tučný podiel
a mastný pokrm.

(*) (Vyslovuje sa podobná myšlienka ako vo verši 11. Chaldejci budú za bohov pokladať svoje nástroje, pomocou ktorých sa im podarilo zmocniť sa cudzích národov.) 17

Či má preto vyprázdňovať svoju sieť
a ustavične bez milosti zabíjať národy?

Kontext   Úvod   Dozadu (Nah 3)   Dopredu (Hab 2)

Obsah