Hab2

Pánova odpoveď na žaloby

1

Postavím sa na svoju stráž,
umiestnim sa na hradbe
a budem sliediť, aby som zbadal,
čo bude ku mne hovoriť
a čo odpovie na moju ponosu.

 (*) (Prorok – ako strážca (porov. Ez 33,1) na strážnej hradbe – bude čakať Pánovu odpoveď.) 2

Pán mi odpovedal:
"Napíš videnie,
a to jasne na tabuľu,
aby sa dalo plynule čítať.

 (*) (Proroctvo o zániku Chaldejcov a o oslobodení národa sa určite splní, no len v neskoršom čase, preto ho treba napísať, aby sa po splnení vedelo, že to bolo naozaj proroctvo, porov. Iz 8,1; 30,8; Dan 8,26.) 3

Lebo videnie je ešte na určený čas,
no náhli sa ku koncu a nesklame;
ak sa oddiali, čakaj naň,
veď určite príde a nezmešká.

 4

Hľa, nadúva sa, v kom nie je duša priama,
spravodlivý však bude žiť pre svoju vernosť."

 (*) (Spravodliví musia veriť, že záchrana príde, lebo to povedal Pán. Len vierou si zabezpečia skutočný pokojný život. Pyšným nevercom, naopak, hrozí zánik. Záhuba hrozí aj nenásytným Chaldejcom. Pochodia ako človek, ktorý nemierne pije víno; skôr-neskôr sa zrúti na zem.) 5

A ako je víno klamlivé,
nebude mať slávu muž nadutý,
ktorý si otvára hrtan ako podsvetie,
je ako smrť, nezasýti sa,
zhrabal k sebe všetky národy
a zhromaždil k sebe všetky kmene.
6

Či títo všetci nespravia porekadlo o ňom,
posmešnú hádanku, a nepovedia:
"Beda tomu, kto hromadí, čo nie je jeho. Dokedy ešte?
A hromadí proti sebe mračno hliny."?

 (*) (Výraz "mračno hliny" je veľmi neistý. Treba ho rozumieť azda o nespravodlivo nadobudnutom bohatstve, ktoré je bezcenné a bude majiteľovi na záhubu.) 7

Či nepovstanú náhle, čo zahryznú do teba,
a nezobudia sa, čo tebou otrasú?
Potom im budeš korisťou.

 8

Preto, že si vyplienil mnohé národy,
vyplienia ťa všetky ostatné kmene,
pre ľudskú krv, pre násilnosť na zemi,
na meste a všetkých jeho občanoch.

 (*) ("Mestom" sa označujú všetky mestá, na ktorých Chaldejci páchali násilie.)
9

Beda tomu, kto hromadí korisť
na nešťastie svojho domu,
chce si položiť hniezdo do výšav,
aby unikol ruke nešťastia.

 10

Odhodlal si sa, na hanbu svojho domu,
povytínať mnohé národy
a tvoja duša hreší.

 11

Veď kameň z múru bude kričať
a hrada z väzby mu odpovie:

 (*) (Darmo sa Chaldejci usilujú z nahrabaného bohatstva stavať nedobytné pevnosti, ešte aj kamene a hrady takýchto stavieb ich budú obviňovať z násilia.)
12

Beda tomu, kto krvou stavia mesto
a upevňuje osadu zločinom!

 13

Hľa, či to nie je od Pána zástupov,
že kmene robia pre oheň
a národy sa ustávajú pre nič?

 14

Lebo zem bude plná
poznania Pánovej slávy
ako vody, ktoré pokrývajú more.

 (*) (Kto stavia z nespravodlivo nadobudnutého majetku, stavia z krvi a zločinu. Ľudské diela sú však pominuteľné, len Pánova sláva je večná, pretrvá všetko.)
15

Beda tomu, kto napája svojho blížneho,
primiešava mu svoju zlosť a opíja ho,
aby videl jeho nahotu.

 (*) (Chaldejci napájali iných utrpením, musia aj oni piť z Pánovho kalicha, porov. pozn. k Nah 3,11. Je veľká potupa, keď sa niekto v opilosti nahý váľa na zemi.) 16

Sýtil si sa viac hanbou než cťou,
nuž pi aj ty a ukáž svoju neobrezanosť:
obráti sa k tebe kalich Pánovej pravice
a potupa k tvojej cti.

 17

Lebo násilie Libanonu ťa pokryje
a trápenie zvierat ťa podesí
pre ľudskú krv, pre násilie na zemi,
na meste a všetkých jeho obyvateľoch.

 (*) (Aj za násilie, páchané na nerozumnom tvorstve, dostanú svoj trest; porov. Iz 14,8. – Pre koniec verša pozri verš 8.)
18

Čo pomôže socha, že ju urobil rezbár,
liatina a lživý učiteľ,
že jej dôveroval tvorca, čo ju spravil,
keď robil nemých bôžikov?

 19

Beda tomu, kto vraví drevu: "Zobuď sa!",
"Vstaň!" nemému kameňu;
či to on počuje?
Hľa, je obtiahnutý zlatom a striebrom,
ale života nijakého v ňom niet.

 20

Pán však je vo svojom svätom chráme,
nech pred ním zamĺkne celá zem!

 (*) (Chaldejci sa darmo spoliehajú na svoje modly. – "Lživý učiteľ" je modla, ľudia si myslia o nej, že je boh, vnuká im teda klamné presvedčenie.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Hab 1)   Dopredu (Hab 3)

Obsah