Hebr1

Prológ, 1,1-4

Vznešenosť vteleného Božieho Syna. - 1Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. 2V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril aj svet. (*) ("Dedič všetkého" – Boží Syn, ktorý ako Boh je od večnosti pánom všetkého, je aj ako človek ustanovený za dediča a pána všetkého. V ňom sa definitívne splnili prisľúbenia dané praotcom. On je potomkom patriarchov (Gn 15, 3–4; Sir 44, 21; Rim 4, 13) a Dávida (Ž 2, 8); jemu bolo prisľúbené univerzálne kráľovstvo (porov. Dan 2, 44; 7, 14).) 3On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a udržuje všetko svojím mocným slovom. Preto keď vykonal očistenie od hriechov, zasadol po pravici velebnosti na výsostiach; (*) ("Zasadol po pravici" – dostal ako človek účasť na Božej moci a vonkajšej sláve Božej veleby a tým aj oslavu svojej ľudskej prirodzenosti (porov. Sk 7, 55).) 4a stal sa o toľko vyšším od anjelov, o koľko vznešenejšie meno zdedil než oni. (*) ("Vznešenejšie meno zdedil" – "Meno" určuje hodnosť osoby a jej postavenie vzhľadom na iných. Aby vynikla hodnosť osoby Ježiša Krista, svätopisec ho porovnáva s anjelmi, ktorí sa v tom čase pokladali za najmocnejšie bytosti vzhľadom na spásu ľudí.)

I. Kristus je väčší ako anjeli, 1,5 - 2,18

Dôkazy z Písma. - 5Veď kedy komu z anjelov povedal:

"Ty si môj syn,
ja som ťa dnes splodil"

a opäť: "Ja budem jeho otcom a on bude mojím synom"? (*) (Ž 2, 7; 2 Sam 7, 14. – "Dnes", t. j. od večnosti; u Boha niet nijakej minulosti ani budúcnosti, ale stále trvanie, ustavičná prítomnosť. Splodil ho duchovne, tým, že sám seba od večnosti čo najdokonalejšie poznáva a tomu poznaniu dáva výraz – je ním Božie Slovo.)

6A znova, keď uvádza prvorodeného na svet, hovorí:

"Nech sa mu klaňajú všetci Boží anjeli."

(*) (Ž 97, 7.)

7Anjelom zasa hovorí:

"On robí svojich anjelov vetrami
a svojich služobníkov ohnivými plameňmi."

(*) (Ž 104, 4. Slová sú zo žalmu podľa gréckeho alexandrijského prekladu nazývaného Septuaginta, s čím sa zrovnáva i Vulgáta. Nimi svätopisec upozorňuje, že anjeli, čiže posli, sú služobní duchovia, ktorých Boh používa na svoju službu a ktorí rýchle ako vietor a so zápalom ako oheň konajú a oznamujú Božiu vôľu.)

8Ale Synovi:

"Tvoj trón, Bože, je na veky vekov
a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti.

9

Miloval si spravodlivosť a nenávidel si neprávosť;
preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal
olejom plesania viac ako tvojich druhov."

(*) (Ž 45, 7–8.)

10A:

"Ty, Pane, si na počiatku stvoril zem,
aj nebesia sú dielom tvojich rúk.

11

Ony sa pominú, ale ty zostaneš
a všetci sťa odev zostarnú,

12

zvinieš ich ako plášť,
ako odev a zmenia sa.
Ale ty si vždy ten istý a tvoje roky sa nepominú."

(*) (Ž 101, 26–28.)

13A kedy ktorému z anjelov povedal:

"Seď po mojej pravici,
kým nepoložím tvojich nepriateľov
za podnožku tvojim nohám"?

14Či nie sú všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, čo majú dostať do dedičstva spásu? (*) (Podľa autora slávou anjelov je, že s láskou pomáhajú ľuďom na ceste spásy, a tak spolupracujú na rozvoji Božieho kráľovstva.)

Kontext   Úvod   Dozadu (Flm 25)   Dopredu (Hebr 2)

Obsah