Vznešenosť vteleného Božieho Syna. - 1Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. 2V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril aj svet. (*) ("Dedič všetkého" – Boží Syn, ktorý ako Boh je od večnosti pánom všetkého, je aj ako človek ustanovený za dediča a pána všetkého. V ňom sa definitívne splnili prisľúbenia dané praotcom. On je potomkom patriarchov (Gn 15, 3–4; Sir 44, 21; Rim 4, 13) a Dávida (Ž 2, 8); jemu bolo prisľúbené univerzálne kráľovstvo (porov. Dan 2, 44; 7, 14).) 3On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a udržuje všetko svojím mocným slovom. Preto keď vykonal očistenie od hriechov, zasadol po pravici velebnosti na výsostiach; (*) ("Zasadol po pravici" – dostal ako človek účasť na Božej moci a vonkajšej sláve Božej veleby a tým aj oslavu svojej ľudskej prirodzenosti (porov. Sk 7, 55).) 4a stal sa o toľko vyšším od anjelov, o koľko vznešenejšie meno zdedil než oni. (*) (V rytmickom úvode, ktorý v pôvodine tvorí jedinú vetu, svätopisec oznamuje ústrednú tému listu: Chce dokázať, že osoba Božieho Syna a jeho vykupiteľské dielo je cieľom a korunou Starého zákona, ktorý je len prípravou na Nový zákon a jeho slabým obrazom. Tam Boh zvestoval ľuďom svoje zjavenie nepriamo, prostredníctvom prorokov, tu však priamo, skrze svojho Syna, ktorý je s ním tej istej podstaty – prirodzenosti (= obraz jeho podstaty) a ktorý je stvoriteľom, udržiavateľom a zvrchovaným pánom (= dedičom) vesmíru. Porov. 2 Kor 4, 4; Kol 1, 15 n.; Jn 14, 9.)
Dôkazy z Písma. - 5Veď kedy komu z anjelov povedal:
"Ty si môj syn,
ja som ťa dnes splodil"
a opäť: "Ja budem jeho otcom a on bude mojím synom"? (*) (Ž 2, 7; 2 Sam 7, 14. – "Dnes", t. j. od večnosti; u Boha niet nijakej minulosti ani budúcnosti, ale stále trvanie, ustavičná prítomnosť. Splodil ho duchovne, tým, že sám seba od večnosti čo najdokonalejšie poznáva a tomu poznaniu dáva výraz – je ním Božie Slovo.)
6A znova, keď uvádza prvorodeného na svet, hovorí:
7Anjelom zasa hovorí:
"On robí svojich anjelov vetrami
a svojich služobníkov ohnivými plameňmi."
8Ale Synovi:
"Tvoj trón, Bože, je na veky vekov
a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti.
Miloval si spravodlivosť a nenávidel si neprávosť;
preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal
olejom plesania viac ako tvojich druhov."
10A:
"Ty, Pane, si na počiatku stvoril zem,
aj nebesia sú dielom tvojich rúk.
Ony sa pominú, ale ty zostaneš
a všetci sťa odev zostarnú,
zvinieš ich ako plášť,
ako odev a zmenia sa.
Ale ty si vždy ten istý a tvoje roky sa nepominú."
13A kedy ktorému z anjelov povedal:
"Seď po mojej pravici,
kým nepoložím tvojich nepriateľov
za podnožku tvojim nohám"?
14Či nie sú všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, čo majú dostať do dedičstva spásu? (*) (Svätopisec viacerými starozákonnými výrokmi dokazuje, že prisľúbený Mesiáš nie je jednoduchý človek, lebo je vznešenejší od všetkých anjelov. Je Božím Synom (Ž 2, 7) a anjeli sa mu musia klaňať ako svojmu zvrchovanému Pánovi (Ž 97, 8). Má účasť na kráľovskej moci Boha Otca (Ž 45, 5 n.). On je večný, nemeniaci sa a všemohúci Pán vesmíru (Ž 102, 26–28). Boh mu ako rovnému dáva podiel na svojej moci a podrobuje mu všetkých nepriateľov (Ž 110, 1).)