Hebr11

Príklady viery v Starom zákone. - 1Viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme. 2Ňou si predkovia získali dobré svedectvo.

3Vierou chápeme, že Božie slovo stvárnilo svety tak, že z neviditeľného povstalo viditeľné. (*) (Prvé tri verše obsahujú zásadu, ktorá sa potom aplikuje na udalosti uvedené v ďalších veršoch.) 4Vierou priniesol Ábel Bohu lepšiu obetu ako Kain a ňou si získal svedectvo, že je spravodlivý, lebo Boh vydal svedectvo o jeho daroch; a ňou ešte aj ako mŕtvy hovorí. (*) (Porov. Gn 4, 4.)

5Vierou bol Henoch prenesený, aby neuzrel smrť; nenašli ho, lebo Boh ho preniesol. Ešte pred prenesením si získal svedectvo, že sa páči Bohu. (*) (Porov. Gn 5, 21–24.) 6Bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu. Lebo kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je a že odmieňa tých, čo ho hľadajú.

7S vierou prijal Noe pokyn o tom, čo ešte nebolo vidieť, a s bázňou postavil koráb na záchranu svojej rodiny; ňou odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti, ktorá je z viery. (*) (Porov. Gn 6, 8–22; 7, 1.) 8S vierou poslúchol Abrahám, keď bol povolaný, aby šiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo; išiel a ani nevedel, kam ide. (*) (Porov. Gn 12, 1–4.)

9S vierou sa usadil v zasľúbenej zemi ako v cudzej a býval v stanoch s Izákom a Jakubom, spoludedičmi toho istého prisľúbenia. 10Lebo čakal na mesto s pevnými základmi, ktorého staviteľom a tvorcom je Boh. (*) (Porov. Zjv 21, 10–22.)

11Vierou aj neplodná Sára dostala napriek pokročilému veku silu počať potomka, lebo verila, že je verný ten, ktorý dal prisľúbenie. (*) (Porov. Gn 17, 17; 18, 10–15; 21, 1–7.) 12Preto aj z jedného, a to odumretého, vzišlo ich také množstvo, ako je hviezd na nebi a piesku na brehu mora, a ten sa nedá spočítať. (*) (Porov. Gn 15, 5; 22, 17.)

13Všetci títo umierali vo viere, aj keď nedosiahli to, čo bolo prisľúbené, ale z diaľky to videli a pozdravovali; a vyznávali, že sú na zemi iba cudzincami a pútnikmi. 14A keď takto hovoria, naznačujú, že hľadajú vlasť. 15Veď keby boli mali na mysli tú, z ktorej vyšli, mali dosť času vrátiť sa. 16Ale oni túžia po lepšej, to jest po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil miesto.

17S vierou obetoval Abrahám Izáka, keď bol skúšaný, a jednorodeného obetoval ten, ktorý dostal prisľúbenia (*) (Porov. Gn 22, 1–4.) 18a ktorému bolo povedané: "Po Izákovi sa bude volať tvoje potomstvo." (*) (Porov. Gn 21, 12.) 19Usudzoval totiž, že Boh má moc aj z mŕtvych vzkriesiť. Preto ho dostal naspäť aj ako predobraz.

20S vierou požehnal Izák Jakuba a Ezaua vzhľadom na budúcnosť. (*) (Porov. Gn 27, 27–40.) 21S vierou požehnal umierajúci Jakub jednotlivo Jozefových synov a poklonil sa opretý o vrchol svojej palice. (*) (Autor tu cituje Gn 47, 31 podľa gréckeho prekladu, ktorý je približný.) 22S vierou hovoril umierajúci Jozef o odchode synov Izraela a dal pokyny ohľadne svojich kostí. 23S vierou ukrývali rodičia Mojžiša tri mesiace po jeho narodení, lebo videli, že dieťa je pôvabné, a nebáli sa kráľovho rozkazu. (*) (Porov. Ex 2, 2; 1, 22.)

24Keď Mojžiš dospel, s vierou odoprel volať sa synom faraónovej dcéry. (*) (Porov. Ex 2, 11.) 25Volil radšej trpieť s Božím ľudom, než mať chvíľkový pôžitok z hriechu, 26a za väčšie bohatstvo pokladal Kristovo pohanenie ako poklady Egypta; hľadel totiž na odmenu. (*) ("Kristovo" doslova "Pomazaného" (gr. Christós = Pomazaný). Porov. Ž 89, 51–52. V celej tejto kapitole sa implicitne myslí na Krista. No jeho meno sa spomína až v súvise s Mojžišom, ktorý bol osloboditeľom a prostredníkom svojho ľudu. Tým, že Mojžiš dobrovoľne podstúpil utrpenie a skúšky spojené s úlohou osloboditeľa, vzal na seba "Kristovo pohanenie" čiže poníženie.)

27S vierou opustil Egypt a nezľakol sa kráľovho hnevu; vydržal, akoby videl neviditeľného. (*) (Porov. Ex 2, 15.) 28S vierou slávil Veľkú noc a kropenie krvou, aby sa zhubca nedotkol prvorodených. (*) (Porov. Ex 12, 11. 22–23.) 29S vierou prešli Červeným morom ako po suchej zemi, kým Egypťania, čo sa o to pokúsili, boli pohltení. (*) (Porov. Ex 14, 22. 27–28.) 30Pre vieru padli múry Jericha, keď ich obchádzali sedem dní. (*) (Porov. Joz 6, 20.) 31Pre vieru nezahynula neviestka Rachab s neveriacimi, lebo v pokoji prijala vyzvedačov. (*) (Porov. Joz 2, 1–21; 6, 17. 22–25.)

32A čo mám ešte povedať? Veď by mi nestačil čas, keby som mal rozprávať o Gedeonovi, Barakovi, Samsonovi, Jeftem, Dávidovi, Samuelovi a o prorokoch, 33ktorí vierou dobývali kráľovstvá, vykonávali spravodlivosť, získali prisľúbenia, levom zapchávali tlamy, 34uhášali silu ohňa, unikali ostriu meča, z nevládnych sa stávali mocnými, mužneli v boji, na útek zaháňali cudzie šíky; (*) (Letmý pohľad na obdobie Sudcov. Porov. Sdc 14, 6; 1 Sam 17, 34 n. 2 Sam 23, 20; Dan 6, 23; 3, 49.) 35ženy dostali svojich mŕtvych vzkriesených. Iní boli mučení, ale neprijali oslobodenie, aby dosiahli lepšie, vzkriesenie. (*) (Porov. 1 Kr 17, 23; 2 Kr 4, 36; 2 Mach 6, 18 – 7, 42.) 36Iní zasa zakúsili výsmech a bičovanie, ba aj okovy a väzenie; 37kameňovali ich, rozpiľovali ich, umierali pod mečom; túlali sa v ovčích a kozích kožiach, núdzni, utláčaní a sužovaní. 38Oni, ktorých svet nebol hoden, blúdili po púšti a po horách, po jaskyniach a zemských roklinách.

39A títo všetci, hoci sa vo viere osvedčili, nedosiahli prisľúbenie, 40lebo Boh prichystal pre nás niečo lepšie, aby nedosiahli dokonalosť bez nás.

Kontext   Úvod   Dozadu (Hebr 10)   Dopredu (Hebr 12)

Obsah