Čujte, nebesá, počúvaj, zem,
lebo Pán hovorí:
"Synov som vychoval a vyvýšil,
oni sa mi však spreneverili.

Vôl si pozná gazdu
a osol jasle svojho pána;
Izrael nepozná,
môj ľud nepochopí."

Beda hriešnemu národu,
ľudu s ťažkou vinou,
plemenu zločincov,
synom skazeným.
Opustili Pána,
zhrdli Svätým Izraela,
odcudzili sa.

Kde vás ešte udrieť, keď sa ďalej búrite:
celá hlava je nezdravá a celé srdce choré.

Od päty po temä nič na ňom celého:
puchlina a jazva a rana čerstvá,
nevytlačená, neobviazaná
a nezmäkčená olejom.

Vaša krajina je púšťou,
vaše mestá vypálené ohňom.
Vaša pôda? - pred očami
vám ju zožierajú cudzinci,
je púšťou, skazená od cudzincov.

Dcéra Sion zostala
ako búdka vo vinici,
sťa kolibka na uhorkovisku,
ako obliehané mesto.

Keby nám Pán zástupov
nebol ponechal zvyšok,
boli by sme ako Sodoma,
Gomore by sme sa podobali.

Čujte slovo Pánovo,
kniežatá sodomské,
počúvaj zákon nášho Boha,
ľud gomorský!

"Načo mi množstvo vašich obetí? -
hovorí Pán.
Nasýtený som zápalmi baranov
a tukom kŕmnych teliec;
v krvi býčkov, baránkov a capov
nemám zaľúbenie.

Keď prichádzate vidieť moju tvár,
ktože to žiada od vás
rozšliapavať mi nádvoria?

Neprinášajte viac márnu obetu,
ona je mi dymom ošklivým.
Novmesiac a sobota a slávne zhromaždenia?
Neznesiem hriech a slávnosť!

Vaše novmesiace a sviatky
nenávidí moja duša,
stali sa mi bremenom,
zunoval som znášať ich.

Aj keď rozprestierate dlane,
odvrátim oči od vás;
a keď aj hromadíte modlitby,
ja ich nevyslyším,
veď vaše ruky sú plné krvi.

Obmyte, očistite sa,
odstráňte mi spred očí
zlobu svojich skutkov,
prestaňte robiť zlo!

Učte sa robiť dobro,
domáhajte sa práva,
pomôžte utláčanému,
vymôžte právo sirote,
obhajujte vdovu!

Poďte, pravoťme sa! - hovorí Pán.
Ak budú vaše hriechy sťa šarlát,
budú obielené ako sneh,
ak sa budú červenať sťa purpur,
budú ako vlna (biele).

Ak budete povoľní a budete poslúchať,
dobro zeme budete požívať.

Ak sa však zdráhate a protivíte,
meč vás pohltí,
lebo hovorili ústa Pánove."

Ako sa len stalo neviestkou
mesto verné,
plné spravodlivosti, pravda v ňom bývala,
teraz však vrahovia!

Tvoje striebro ostalo troskou,
tvoje víno je skazené vodou.

Tvoje kniežatá - hľa, vzbúrenci
a spoločníci zlodejov,
každý má rád dary,
ženie sa za odmenami,
sirote k právu nepomôžu
a žaloba vdovy k nim nedôjde.

Preto hovorí Pán, Jahve zástupov,
Mocný Izraela:
"Beda, ukojím sa nad svojimi protivníkmi
a pomstím sa na svojich nepriateľoch.

Obrátim na teba svoju ruku,
vylúčim sťa lúhom tvoju trosku
a odstránim všetko tvoje olovo.

Potom ti vrátim sudcov ako sprvoti
a tvojich poradcov ako voľakedy.
Vtedy sa budeš zvať mestom spravodlivých,
verným mestom.

Sion bude vykúpený súdom
a jeho obrátení spravodlivosťou.

Záhuba hriešnikom a zločincom tiež!
Čo opustia Boha, tí zahynú.

Budete sa pýriť pre terebinty,
ktoré ste ľúbili,
a hanbiť sa pre záhrady,
na ktorých ste lipli!

Lebo budete sťa terebinta, ktorej lístie padá,
a ako záhrada, ktorá nemá vody.

Mocnár bude pazderím a jeho dielo iskrou,
oboje bude spolu horieť a nezahasí ich nik."

Na konci dní
bude upevnený vrch Pánovho domu
na temene hôr
a vyčnievať bude nad pahorky;
i budú sa naň hrnúť všetky národy.

Prídu mnohé kmene a povedia:
"Hor’ sa, vystúpme na vrch Pánov,
do domu Jakubovho Boha,
nech nás poučí o svojich cestách
a budeme kráčať jeho chodníkmi."
Lebo zo Siona vyjde náuka
a Pánovo slovo z Jeruzalema.

Rozsudzovať bude medzi národmi
a naprávať početné kmene,
takže si z mečov ukujú radlá,
zo svojich kopijí viničné nože.
Národ proti národu nezdvihne meč
a nebudú sa viac priúčať boju.

Hor’ sa, dom Jakubov,
kráčajme vo svetle Pánovom!

Veru, zavrhol si svoj ľud, dom Jakubov,
lebo žijú podľa príkladu susedov:
majú veštcov ako Filištínci
a s potomkami cudzincov sa spolčujú.

Jeho krajina je plná striebra a zlata
a niet konca jeho pokladom.
Jeho krajina je plná koní
a niet konca jeho povozom.

Jeho krajina je preplnená modlami,
klaňajú sa dielu svojich rúk,
ktoré urobili ich prsty:

a kloní sa človek, korí sa každý.
Nie, neodpusť im to!

Zájdi do skaly, schovaj sa do prachu
od strachu pred Pánom
a pred velebou jeho slávy.

Pyšné oči človeka sa sklopia
a pokorí sa hrdosť ľudí;
len Pán sám bude povýšený v ten deň.

Lebo deň Pána zástupov bude
nad všetkým pyšným a vyvýšeným
a nad všetkým hrdým; i bude to znížené.

Nad všetkými cédrami Libanonu,
vysokými a hrdými,
nad všetkými dubmi Bášanu,

nad všetkými vysokými horami,
nad všetkými hrdými kopcami,

nad každou vysokou vežou,
nad každým hradným múrom,

nad každou taršišskou loďou
a nad každou pôvabnou krásou.

Pokorená bude pýcha človeka
a znížená bude povýšenosť ľudí.
Len Pán bude povýšený v ten deň,

modly však úplne zmiznú.

Vojdú do skalných jaskýň
a do priekop zeme
od strachu pred Pánom
a pred velebou jeho slávy,
až povstane podesiť zem.

V ten deň zahodí človek
svojich strieborných bôžikov
a svojich zlatých bôžikov
- ktorých si urobil na poklonu -
krtom a netopierom,

aby zaliezol do trhlín skál
a do jaskýň brál
od strachu pred Pánom
a pred velebou jeho slávy,
až povstane podesiť zem.

Upusťte teda od človeka,
ktorého dych je v jeho nose.
Za čože ho teda pokladať?

Lebo, hľa, Pán, Jahve zástupov,
odstráni z Jeruzalema a z Júdska
všetku silu a oporu,
všetku oporu chleba a všetku oporu vody,

hrdinu i bojovníka, sudcu i proroka,
čarodeja i starca,

päťdesiatnika i vznešeného muža,
poradcu, obratného umelca a znalca vo veštení.

Chlapcov im dám za kniežatá
a samopaš zavládne nad nimi.

Ľudia sa budú vzájomne trýzniť,
každý svojho priateľa,
chlapec sa vrhne na starca
a podliak na vznešeného.

Keď jeden chytí druhého v otcovom dome:
"Máš rúcho, buď nám kniežaťom
a táto zrúcanina nech ti je poddaná!" -

odvetí v ten deň:
"Nie som ránhojič,
veď v mojom dome niet chleba a niet šiat,
nerobte ma kniežaťom ľudu!"

Veru, Jeruzalem sa rúca, Júdsko padá,
lebo ich jazyk a ich skutky sú proti Pánovi,
navzdory očiam jeho velebnosti.

Výzor ich tváre svedčí proti nim,
svoj hriech hlásajú ako Sodoma, neskrývajú ho;
beda ich duši! Veď sebe robia zlo!

Povedzte spravodlivému, že dobre mu,
že bude jesť ovocie svojich skutkov.

Beda bezbožnému, zle mu!
Podľa skutkov jeho rúk sa mu stane.

Dozorcami môjho ľudu sú deti
a ženy nad ním panujú.
Ľud môj, tvoji vodcovia sú zvodcovia
a cestu, ktorou kráčaš, ničia!

Pán povstal, aby sa pravotil,
stojí, aby súdil kmene.

Pán vstúpi do súdu
so staršími svojho ľudu, i s jeho kniežatami:
"Veď vy ste spásli vinicu,
máte v dome korisť od bedára!

Čo chcete? Drvíte môj ľud
a rozomieľate tváre bedárov" -
hovorí Pán, Jahve zástupov.

Pán hovorí:
"Pretože sa dcéry Siona vyvyšujú,
vykračujú s napnutým krkom,
očami šibú sem a tam,
chodia krokom trasľavým
a hrkajú retiazkami nôh:

prašivým spraví Pán temä dcér Siona
a Jahve ich sluchy obnaží.

V ten deň Pán odstráni ozdobu:
obruče nôh, slniečka a mesiačky,

perly, náramky a závoje,

turbany, hrkálky, pásy,
voňavky a amulety,

prstene a nosné obrúčky,

rúcha, plášte, šatky a kapsičky,

zrkadlá a pláštiky, čiapočky a halienky.

V ten deň bude miesto vône zápach
a miesto pása povraz,
miesto vlnivého účesu plešina,
miesto plášťa vrecovina,
vypálený znak namiesto krásy.

Tvoji mužovia padnú mečom
a tvoji hrdinovia vo vojne.

Budú kvíliť a smútiť jej brány
a spustnutá bude sedieť na zemi."

Sedem žien sa chopí jedného muža v ten deň a povedia:
"Svoj chlieb budeme jesť a svoje rúcho obliekať,
len tvojím menom nech sa zveme: odstráň našu potupu!"

V ten deň bude Pánov Výhonok na okrasu a slávu
a Plod zeme na velebu a ozdobu
zachráneným Izraela.

A ten, kto zostane na Sione
a kto zvýši v Jeruzaleme,
svätým sa bude nazývať,
každý zapísaný v Jeruzaleme pre život,

až zmyje Pán škvrnu dcér Siona
a od Jeruzalema odstráni jeho krv
duchom súdu a duchom zápalu.

A Pán stvorí nad každým miestom vrchu Sion,
i tam, kde ho vzývajú,
oblak vo dne a dym
a žiaru plamenného ohňa v noci,
áno, nad celou slávou bude stan.

A bude strechou tienistou
vo dne pred horúčavou
a úkrytom a útočišťom
pred víchricou a pred dažďom.

Zaspievam svojmu miláčikovi
pieseň svojho priateľa o jeho vinici.
Vinicu mal miláčik môj
na úrodnom úbočí.

Okopal ju, skálie z nej vyzbieral,
viničom ju vysadil,
postavil uprostred nej vežu
a lisom ju vystrojil.
Potom čakal, že urodí hrozno,
urodila však plánky.

A teraz, občania Jeruzalema
a mužovia Júdska,
súďte medzi mnou a mojou vinicou!

Čo som ešte mal urobiť svojej vinici
a neurobil som jej?
Prečo, kým čakal som hrozno,
urodila len plánky?

Teraz však nechže vám ukážem,
čo urobím ja svojej vinici:
pováľam jej plot a stane sa pastvou,
zrúcam jej ohradu a bude pošliapaná.

Obrátim ju na púšť,
nebude strihaná a nebude kopaná,
takže vzrastie tŕnie a bodľač;
ba aj oblakom prikážem,
aby ju neskropili dažďom.

Bo vinicou Pána zástupov je dom Izraela
a júdski mužovia jeho sadom rozkošným.
On čakal na právo - a hľa, bezprávie,
na spravodlivosť - a hľa, kvílenie.

Beda tým, čo hromadia dom na dom
a pole pripájajú k poľu,
takže nieto viac miesta
a uprostred krajiny ste sami ubytovaní.

Počujem, Pane zástupov:
"Ver, že množstvo domov bude pustatinou,
vo veľkých a krásnych nebude nik bývať."

Áno, desať jutár vinice urodí jeden bat
a chomer siatia efu urodí.

Beda tým, čo zavčas rána
pachtia po nápoji
a do neskorého večera
ich rozpaľuje víno!

Čo majú citaru a harfu,
bubon, flautu a víno na hodoch,
na dielo Pána však nehľadia
a prácu jeho rúk nevidia.

Zato bude zajatý môj ľud pre nevedomosť,
jeho slávni umrú hladom
a jeho zástup zoschne od smädu.

Preto podsvetie roztvorí svoj pažerák,
rozškľabí svoje ústa bezodné
a zostúpi jeho sláva i jeho zástup
i jeho hluční a tí, čo v ňom plesajú.

I skloní sa človek a pokorí sa každý
a oči pyšných sa sklopia.

Povýšený bude v súde Pán zástupov
a svätý Boh v pravde ukáže sa svätým.

Baránky sa tam budú pásť ako na svojej pastve
a púšte boháčov cudzinci vyjedia.

Beda tým, čo priťahujú vinu neprávosťou
a pokutu vozovými povrazmi!

Čo hovoria: "Nech sa náhli,
nech urýchli svoje dielo,
nechže uvidíme!
Nech sa priblíži a príde
rozhodnutie Svätého Izraelovho,
nech ho spoznáme!"

Beda hrdinom - v pití vína
a silákom - v miešaní liehovín,

ktorí za úplatok oslobodia zločinca
a odnímu právo od spravodlivých!

Preto ako plevu zožiera jazyk ohňa
a seno scvŕka sa v plameni,
bude ich koreň hnilobou
a ich kvet odletí ako prach,
lebo odmietli náuku Pána zástupov
a výroku Svätého Izraelovho sa rúhali.

Preto sa rozpálil Pánov hnev proti jeho ľudu,
vystrel proti nemu svoju ruku
a strestal ho, až sa triasli hory.
Ich mŕtvoly boli sťa blato po uliciach.
Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev
a jeho ruka je ešte vystretá.

I zdvihne znak národu zďaleka
a zapíska mu až do končín zeme
a hľa, príde náhle, honosne!

Niet v ňom znaveného ani omdleného,
nespí, ani nedrieme,
pás jeho bedier sa nerozopne,
ani remeň na obuvi neroztrhne.

Jeho šípy sú ostré,
všetky kuše napnuté,
kopytá jeho koní sú ako kremeň
a jeho kolesá ako víchrica.

Rev má ako levica,
reve ako levíčatá,
ručí a uchytí korisť,
odnesie a nik mu ju nevytrhne.

V ten deň bude hučať nad ním
ako hukot mora.
Pozrie sa na zem a hľa, hustá tma
a svetlo sa zotmie v jej mrákote!

Prahy dverí sa chveli od hlasu volajúceho a dom sa naplnil dymom.

Tu som povedal:

Potom som počul hlas Pána, ktorý hovoril:
"Koho mám poslať, kto nám pôjde?"
I povedal som: "Hľa, tu som, pošli mňa!"

Riekol:
"Choď a povedz tomu ľudu:
Čujteže, čujte, no nerozumejte,
viďteže, viďte, no nepoznávajte!

Sprav bezcitným srdce tohto ľudu,
jeho uši zaťaž a oči mu zastri,
aby očami nevidel a ušami nepočul,
aby mu srdce nepochopilo
a neobrátil sa a neuzdravil."

I vravel som: "Dokedy, Pane?"
Riekol:
"Kým nespustnú mestá, nebudú bez občanov
a domy bez ľudí,
kým nebude zem vyplienená v púšť.

Pán oddiali ľudí,
takže bude veľká opustenosť v krajine.

A ak v nej ostane ešte desiaty diel,
bude znova ničený ako terebinta a dub,
z ktorého pri stínaní ostane iba kmeň.
Jeho kmeň je svätým semenom."

Preto, že sa Aram a Efraim a Romeliášov syn
uzniesli proti tebe, hovoriac:

»Tiahnime do Júdska a podesme ho,
strhnime ho k sebe
a ustanovme v ňom za kráľa Tábelovho syna!«

Toto hovorí Pán, Jahve:
»Nestane sa tak a nebude tak,

lebo hlavou Aramu je Damask
a hlavou Damasku Rasin.
O šesťdesiatpäť rokov
bude Efraim zlomený, nebude národom.

Hlavou Efraimu je Samária
a hlavou Samárie Romeliášov syn.
Ak neuveríte,
veru neobstojíte.«"

V ten deň
Pán zapíska muche,
ktorá je v končinách riek Egypta,
a včele, ktorá je v krajine Asýr.

I prídu a usadia sa všetci
v jarkoch dolín a v trhlinách skál
a v každom tŕní a v každej škáre.

V ten deň pán oholí britvou
najatou spoza rieky - kráľom asýrskym -
hlavu a vlásky nôh,
ba aj bradu odstráni.

Ak si v ten deň
prichová niekto kravičku a dve ovečky,

pretože dajú množstvo mlieka, bude jesť mlieko,
áno, mlieko a med bude jesť
každý, kto ostane v krajine.

V ten deň každé miesto,
kde je tisíc vínnych kmeňov za tisíc strieborných,
bude tŕním a bodľačím;

pôjdu ta so šípmi a kušou,
lebo tŕním a bodľačím bude celá zem.

A na kopce, čo sa okopávajú motykou,
nevkročíš zo strachu pred tŕním a bodľačím
a budú pastvou býkov a šliapaniskom oviec.

"Pretože tento ľud zavrhol
vody Siloe, ktoré tečú tíško,
a potešil tým Rasina
a Romeliášovho syna:

preto, hľa, privedie na nich (Pán)
silné a hojné vody Rieky:
- asýrskeho kráľa a všetko jeho vojsko -
i vystúpi nad všetky svoje riečištia
a prerazí všetky svoje brehy.

Potečie v Júdsku, rozvodní sa a rozprúdi,
bude siahať až k hrdlu,
takže svojimi rozpätými krídlami
zaplní šírku tvojej krajiny, ó, Emanuel!"

(Len) zúrte, národy, a skazíte sa,
čujte, všetky diaľavy zeme;
(len) zbrojte a zničíte sa,
(len) zbrojte a zničíte sa!

Kujte plán - a stroskotá;
hovorte reči - a neobstoja,
pretože s nami je Boh.

Lebo takto mi hovoril Pán
mocným zásahom a upravoval ma,
aby som nešiel cestou tohto ľudu. Riekol:

"Nezvite sprisahaním všetko,
čo tento ľud volá sprisahaním,
a čoho sa on bojí, nebojte sa
a nestrachujte sa!

Pána zástupov, toho majte za Svätého!
On je vašou bázňou a on vaším strachom.

A bude svätyňou a skalou úrazu,
kameňom pádu obom domom Izraela,
sieťou a osídlom obyvateľom Jeruzalema.

I potknú sa oň mnohí,
padnú a rozbijú sa;
zachytia sa a budú ulovení."

Ľud, čo kráča vo tmách,
uzrie veľké svetlo,
nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti,
zažiari svetlo.

Rozmnožil si plesanie, zväčšil si radosť;
budú sa tešiť pred tebou, ako sa tešia pri žatve,
tak, ako plesajú, keď si delia korisť.

Veď jeho ťažké jarmo
a prút jeho pleca
a palicu jeho pohoniča
lámeš ako v dňoch Madiánu.

Lebo každá hrmotná obuv
a každý šat zmáčaný v krvi
bude spálený, bude ohňu pokrmom.

Lebo chlapček sa nám narodil,
daný nám je syn,
na jeho pleci bude kniežatstvo
a bude nazvaný:
zázračný Radca, mocný Boh,
večný Otec, Knieža pokoja.

Jeho vláda bude veľká
a pokoj bude bez konca
na Dávidovom tróne
a nad jeho kráľovstvom,
aby ho upevnil a posilnil
právom a spravodlivosťou
odteraz až naveky.
Horlivosť Pána zástupov to urobí.

Pán poslal slovo proti Jakubovi,
aby dopadlo na Izrael.

A skúsi to celý národ,
Efraim aj občania Samárie,
čo v namyslenosti a pýche srdca vravia:

"Tehly sa zrútili - budeme stavať kvádrami,
sykomory sú vyťaté - nahradíme ich cédrami."

A pán povýšil nad neho Rasinových nepriateľov
a popudil jeho odporcov.

Aramejčanov od východu a Filištíncov od západu,
i hltať budú Izrael plnými ústami.
Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev
a jeho ruka je ešte vystretá.

Ale ľud sa neobrátil k tomu, čo ho bil,
a nehľadali Pána zástupov,

nuž odtne Pán hlavu i chvost,
palmovú ratolesť i trsť v jediný deň.

Starec a hodnostár sú hlava,
prorok však, ktorý učí lož, je chvost.

Vodcovia ľudu (Izraela) sú zvodcami,
tí však, ktorých vedú, sú zvedení.

Preto z jeho junače nemá Pán radosti
a nad jeho sirotami a vdovami sa nezľutuje,
veď sú to všetko bezbožníci a zločinci
a každé ústa hovoria hanebnosť!
Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev
a jeho ruka je ešte vystretá.

Veď neprávosť horela sťa oheň,
čo tŕnie a bodľač stravuje,
potom zapaľuje lesné húštiny,
že ich zahaľujú stĺpy dymu.

Hnevom Pána zástupov je zapálená krajina
a ľud (Izraela) je ako pokrm ohňa:
nik sa nezmiluje nad vlastným bratom.

Zožiera napravo a hladuje,
zjedá naľavo a nenasýti sa;
každý zjedá mäso vlastného ramena.

Manesses Efraima a Efraim Manassesa
a obaja spolu sú proti Júdovi.
Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev
a jeho ruka je ešte vystretá.

Beda tým, čo uzákoňujú zlé zákony,
a pisárom, ktorí spisujú útlak,

aby drobných ľudí odtisli od práva
a biednych môjho ľudu odviedli od pravdy,
aby vdovy boli ich korisťou
a aby ozbíjali siroty.

Čo však spravíte v deň navštívenia,
keď nešťastie príde zďaleka?
Ku komu sa budete utiekať o pomoc
a kde zanecháte svoje bohatstvo?

Dostanete sa len medzi zajatcov
a medzi pozabíjaných padnete.
Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev
a jeho ruka je ešte vystretá.

Beda Asýrsku, je prútom môjho hnevu
a palicou v ich rukách je moja prchkosť.

K rúhavému národu ho posielam,
proti ľudu môjho hnevu dávam rozkaz,
aby koristil korisť a zbíjal zboj
a aby ho rozšliapal ako blato ulíc.

Ale on tak nezmýšľa
a jeho srdce tak nemieni,
lež v mysli má vyničiť
a vyhubiť nemálo národov.

Veď hovorí:
"Či nie sú moje kniežatá všetky kráľmi?

Či nie je Kalano ako Karkemis?
Či nie je Emat ako Arpad?
Či nie je Samária ako Damask?

Ako zasiahla moja ruka kráľovstvá bôžikov -
a modiel mali veru viac než Jeruzalem (a Samária).

Či tak, ako som urobil Samárii a jej bôžikom,
neurobím tiež Jeruzalemu a jeho modlám?"

Keď Pán doplní celé svoje dielo
na vrchu Sion a v Jeruzaleme,
navštívim pyšný výplod srdca asýrskeho kráľa
a nadutú hrdosť jeho očí.

Lebo hovorí: "Silou svojej ruky som to urobil
a svojou múdrosťou, lebo som rozumný;
odstránil som hranice národov,
ich poklady som ukoristil
a sťa obor som zvrhol tých, čo sedeli na tróne.

Moja ruka našla ako hniezdo
bohatstvo národov
a ako sa zhrabujú opustené vajcia,
zhrabol som ja celú krajinu
a nebolo, kto by krídlom strepotal
a ústa otvoril a spišťal."

Či sa môže vypínať sekera nad toho, čo ňou hýbe?
Či sa môže vyvyšovať píla nad toho, kto ju ťahá?
Akoby prút hýbal tými, čo ho dvíhajú,
akoby palica dvíhala toho, ktorý nie je drevom.

Preto pošle Pán, Vládca zástupov,
na jeho silákov suchoty
a pod jeho pýchou bude pražiť ako požiar oheň.

Svetlo Izraela bude ohňom,
a jeho Svätý plameňom.
I bude horieť a strávi
jeho tŕnie a bodľač v jeden deň.

Nádheru jeho lesa a hája
znivočí od vrcholu až po koreň,
že bude, ako kto hynie horúčkou.

Zvyšok stromov jeho lesa bude maličký,
že to chlapček spočíta.

V ten deň sa zvyšok Izraela
a zachránení Jakubovho domu
nebudú viac opierať o toho, kto ich bije,
lež úprimne sa budú opierať
na Pána, Svätého Izraela.

Zvyšok sa obráti, zvyšok Jakubov
k mocnému Bohu.

Lebo čo by bolo tvojho ľudu, Izrael,
ako piesku mora,
len zvyšok z neho sa obráti.
Záhuba ustanovená - prevláda spravodlivosť!

Lebo záhubu, a to neodvratnú,
vykoná Vládca, Pán zástupov,
prostred celej zeme.

Preto takto vraví Vládca, Pán zástupov:
"Neboj sa, ľud môj, čo bývaš na Sione,
Asýra, ktorý ťa bije prútom
a dvíha na teba svoju palicu
ako Egypt.

Veď už len krátku chvíľku
a prestane zloba
a môj hnev bude ničiť ich."

Pán zástupov zdvihne nad nimi svoj bič,
ako keď bil Madiánčana na skale Oreb,
a svoju palicu pozdvihne nad more ako proti Egyptu.

V ten deň
spadne jeho bremä z tvojho pleca
a jeho jarmo z tvojej šije:
jarmo sa zláme od tučnoty.

Ide na Ajat, tiahne cez Magron,
v Machmase si necháva batožinu,

prechádza priechodom:
"Geba nám bude nocľahom."
Trasie sa Ráma,
Šaulova Gabaa uteká.

Kvíľ hlasito, dcéra Galima,
počúvajže, Laisa, úbohý Anatot.

Uteká Medemena,
obyvatelia Gebimu bežia.

Ešte dnes má zastať v Nobe,
zamáva rukou nad vrchom dcéry Siona,
nad pahorkom Jeruzalema.

Hľa, Vládca, Pán zástupov,
poobtína vetvy náporom;
čo vysoko vzrástlo, bude sťaté,
čo je vznešené, klesne.

Obkliesnená bude húšť lesa železom
a Libanon padne s velikášmi.

Z pňa Jesseho vypučí ratolesť
a z jeho koreňov výhonok vykvitne.

A spočinie na ňom duch Pánov:
duch múdrosti a rozumu,
duch rady a sily,
duch poznania a bohabojnosti;

a naplní ho bázeň pred Pánom.
Nie podľa zdania očí bude súdiť,
ani podľa počutia karhať,

ale v pravde bude súdiť maličkých
a rozhodovať priamosťou v prospech krotkých zeme.
I porazí zem prútom svojich úst
a dychom svojich perí usmrtí zlosyna.

Pravda bude pásom jeho bedier
a vernosť opaskom jeho drieku.

Vtedy bude vlk bývať s baránkom
a leopard spočívať s kozliatkom;
i teliatko a lev a kŕmny vôl budú spolu
a drobný chlapček ich bude zavracať.

Krava i medveď budú sa pásť,
ich mláďatá budú ležať spolu
a lev bude ako vôl žrať slamu.

Nemluvňa sa bude hrať nad dierou hada,
do jamy vretenice siahne rukou odkojenča.

Nebudú zle robiť a nebudú škodiť
na celom mojom svätom vrchu;
lebo zem bude plná poznania Pána,
ako vody pokrývajú more.

V ten deň
bude koreň Jesseho stáť ako zástava národov,
budú ho vyhľadávať kmene
a jeho príbytok bude slávny.

V ten deň
Pán zase zdvihne ruku,
aby získal zvyšok ľudu,
ušetrený Asýrskom, Egyptom,
Patrosom, Kušom, Elamom,
Sineárom, Ematom a ostrovmi mora.

Zdvihne zástavu k národom,
zhromaždí vysťahovalcov Izraela
a Júdových roztratených pozbiera
zo štyroch strán sveta.

Zmizne žiarlivosť Efraima
a nepriatelia Júdu budú vyhubení.
Efraim nebude žiarliť na Júdu
a Júda nebude utláčať Efraima.

Lež zaletia na svah Filištíncov k západu
a spolu olúpia synov Východu.
Edom a Moab bude ziskom ich rúk
a synovia Amona budú ich poslúchať.

Pán vysuší jazyk Egyptského mora
svojím dychom horúcim
a vztiahne ruku nad Rieku,
rozbije ju na sedem potokov
a umožní ju prekročiť v obuvi.

I bude mať cestu zvyšok ľudu,
čo bude ušetrený Asýrskom,
ako ju mal Izrael v deň,
keď vychádzal z egyptskej krajiny.

V ten deň povieš:
"Chválim ťa, Pane, že si sa hneval na mňa,
ale tvoj hnev sa odvrátil a potešil si ma.

Hľa, Boh mojej spásy, dúfam a nebojím sa,
veď moja sila a môj chválospev je Pán,
on sa mi stal spásou."

I budete čerpať vodu s radosťou
z prameňov spásy

a poviete v ten deň:
"Oslavujte Pána, vzývajte jeho meno,
oznámte jeho skutky národom,
rozhlasujte, že je slávne jeho meno.

Ospevujte Pána, veď veľkolepo konal,
nech je to známe po celej zemi.

Plesaj a jasaj obyvateľka Siona,
lebo veľkým uprostred teba je Svätý Izraela!"

Výrok nad Babylonom, ktorý videl Izaiáš, syn Amosov.

Na holom vrchu zdvihnite zástavu,
volajte im hlasno, kývajte rukou,
nech vojdú do brán kniežat!

Ja som dal rozkaz svojim zasvätencom,
zavolal som (pre svoj hnev) svojich hrdinov,
tých, čo hrdo jasajú pre moju slávu.

Čuj! Hluk na vrchoch, ako množstva ľudí.
Čuj! Lomoz kráľovstiev zhromaždených národov.
To Pán vojsk prehliada bojovné vojsko.

Idú z ďalekej krajiny,
od končín nebies:
Pán a nástroje jeho hnevu,
aby zničili celú zem.

Kvíľte, lebo blízko je deň Pána,
príde ako pohroma od Všemohúceho.

Preto sklesnú všetky ruky
a každé ľudské srdce ochabne.

I podesia sa, kŕče a bôle dostanú,
budú sa zvíjať ako rodička,
s hrôzou budú hľadieť jeden na druhého:
tvár im bude horieť plameňom.

Hľa, ide deň Pána ukrutný,
rozhnevaný a rozpálený,
aby urobil zo zeme púšť
a jej hriešnikov z nej vyhubil!

Veď hviezdy nebies a ich súhvezdia
nezaskvejú sa svojím leskom,
slnko sa zatmie, len čo vyjde,
a mesiac sa nerozžiari svetlom.

Strescem zločin na svete
a na zločincoch ich vinu
a spravím koniec nadutosti pyšných
a hrdosť násilníkov pokorím.

Mužov spravím vzácnejšími než zlato
a ľudí nad zlato ofírske.

Preto otrasiem nebesami
a zem sa vyšinie zo svojho miesta
pre rozhorčenosť Pána zástupov
v ten deň, keď vzplanie jeho hnev.

Vtedy ako splašená gazela
a ako ovce, ktoré nik nestráži,
obráti sa každý k vlastnému národu
a každý pobeží do svojej krajiny.

Každý dopadnutý bude prebodnutý
a každý dochytený padne mečom.

Pred ich očami rozdrvia im deti,
vyplienia im domy a sprznia im ženy.

Hľa, ja vzbudím proti nim Médov,
ktorí si nevážia striebra
a v zlate nemajú záľubu.

Ich kuše rozdrvia mladíkov
a neušetria plod života,
nad synčekmi sa nezľutuje ich oko.

A Babylon, ozdoba kráľovstiev,
pyšná okrasa Chaldejcov,
bude, ako keď Boh rozvrátil
Sodomu a Gomoru.

Neobývaný bude naveky,
neosídlený na všetky pokolenia;
Arab si tam nepostaví stan
a pastieri tam nebudú košiariť.

Ale bude tam sídliť zver púšte,
sovy naplnia ich domy,
budú tam bývať pštrosy
a capy tam budú poskakovať.

Hyeny budú skučať v jeho kaštieľoch
a šakaly v palácoch rozkoše.

Pán zlámal prút pohanov,
palicu vladárov,

čo zlostne bila ľudstvo
údermi neprestajnými,
podmaňovala v hneve národy
sužovaním neľútostným.

Oddychuje, odpočíva celá zem,
prepukáva jasotom.

Aj cyprusy a cédre Libanonu sa ti tešia:
"Odkedy ležíš, nevystúpi rubač k nám."

Podsvetie zdola sa pre teba rozruší
v ústrety tvojmu príchodu;
vzbudzuje pre teba tiene,
všetkých mocnárov zeme
vyzdvihuje z ich trónov,
všetkých kráľov národov.

Títo všetci sa ozvú,
prehovoria k tebe:
"I ty si omdlel ako my,
nám si sa stal rovným?

Do pekla je zvrhnutá tvoja sláva,
zunenie tvojich hárf.
Pod tebou je rozostretá chrobač
a červy sú tvojou prikrývkou."

Ako si padla z neba,
žiarivá zornička!
Zrazený si k zemi,
čo si vládol nad národmi.

Veď v srdci si si hovoril:
"Do nebies vystúpim,
až nad Božie hviezdy
vyvýšim svoj trón,
sídliť chcem na vrchu zhromaždenia,
na stráňach severu.

Vystúpim do výšin oblakov,
prirovnám sa Najvyššiemu."

Lenže do podsvetia si zvrhnutý,
na stráne priepasti.

Čo ťa uzrú, obzrú si ťa,
hútať budú o tebe:
"Či toto je muž, čo rozbúril zem,
zatriasol ríšami,

čo svet obrátil na pustatinu,
jeho mestá zrúcal
a jeho väzňom nepootváral dom väznenia?"

Králi národov všetci spočívajú v sláve,
každý vo svojom dome.

Ty však si vyhodený bez hrobu
ako odporná vetva
- pokrytý zabitými,
ktorých meč prebodal -

19fako pošliapaná mŕtvola.

19eK tým, čo zostúpia do kamenných hrobov,

nepridružíš sa pri pohrebe,
lebo si zničil vlastnú krajinu,
svoj vlastný ľud vyvraždil.
Nikdy nik nespomenie
semeno zločincov.

Postavte popravisko jeho synom
pre zločin ich otcov,
aby nepovstali a nepodmanili si zem
a nezaplnili svet mestami.

Takto prisahal Pán zástupov:
"Veru, ako som zamýšľal, tak bude
a ako som ustanovil, tak sa stane,

že zlomím Asýrsko vo svojej krajine
a na svojich vrchoch ho pošliapem,
takže sa vzdiali od nich jeho jarmo
a stratí sa z ich ramien jeho bremeno."

To je ustanovenie, ustanovené nad celou zemou,
a to je ruka, vystretá nad všetky národy.

Veď Pán zástupov rozhodol, ktože to zlomí?
Jeho ruka je vystretá, ktože ju odstráni?

V roku smrti kráľa Achaza odznel tento výrok:

"Neteš sa ty, Filištínsko celé,
že prút toho, čo ťa bil, je zlomený,
bo z koreňa hada vyjde vretenica
a jej plodom bude okrídlený drak.

I budú sa pásť prvorodení biednych
a chudobní budú sídliť v bezpečí,
tvoj koreň však hladom usmrtím
a tvojich pozostalých zabijem.

Kvíľ, brána, plač, mesto,
des sa, Filištínsko celé,
lebo od severu prichádza dym
a nik neodchádza od svojich čiat."

A čo sa odpovie poslom pohanov?
Že Pán založil Sion
a na ňom sa ukryjú biedni jeho ľudu.

Výrok nad Moabom.
Áno, za noci bol zničený, Ar Moab zhynul;
áno, za noci bol zničený, Kír Moab zhynul.

Idú do domu, Dibon vystupuje na výšiny plakať,
na Nebu a na Medabe kvíli Moab:
na každej hlave plešina, každá brada oholená,

na jeho cestách obliekajú sa do vrecovín,
na jeho strechách a uliciach
všetko kvíli, rozplakáva sa.

Hesebon a Eleále volá,
až k Jase počuť ich hlas,
preto sa chvejú bedrá Moabu,
jeho duša sa chveje.

Moje srdce volá pre Moab.
Jeho ubehlíci sú až v Segore,
v Eglat - Šelišija.
Áno, na výstupy Luitu vystupujú v plači,
áno, na ceste k Horonaimu stupňujú krik pre skazu.

Áno, vody Nimrimu sa na púšť obrátia,
áno, vyschla tráva, zhynula byľ,
niet viacej zelene.

Preto svoje zvyšky a svoje zásoby
nesú k potoku Vŕb.

Áno, krik obkľučuje hranice Moabu,
až po Eglaim jeho kvílenie
a po Beer-Elim jeho kvílenie.

Áno, vody Dimonu sú plné krvi,
lebo na Dimon uložím ďalšie:
na zachránených Moabu leva
i na tých, čo ostanú v krajine.

Pošlite baránka vládcovi zeme
zo Sely púšťou k vrchu dcéry Siona.

Ako odplašené vtáča, rozohnané hniezdo,
budú dcéry Moabu pri brodoch Arnona.

"Daj radu, učiň rozhodnutie;
premeň na noc svoj tieň v pravé poludnie,
schovaj ubehlíkov, nevyjavuj rozplašených!

Nech u teba bývajú ubehlíci Moabu,
buď im útočišťom pred ničiteľom!"
Veď zmizol násilník, prestalo ničenie,
zhynuli z krajiny tí, čo ju gniavili!

Milostivo bude postavený trón
a na ňom bude verne sedieť v stánku Dávidovom
sudca, čo hľadá právo a domáha sa pravdy.

Počuli sme o pýche Moabu, pýche veľkej,
a o jeho nadutosti, hrdosti a prchkosti,
o jeho nezmyselných rečiach.

Preto jajkať bude Moab k Moabovi,
všetko to bude jajkať.
Za hroznovými koláčmi Kír-Charošetu
budú vzdychať celkom zničení.

Lebo sú zvädnuté polia Hesebonu,
vinicu Sabamy rozšliapali páni národov;
jej ratolesti siahajú až k Jazeru,
zatárali sa na púšť,
jej výhonky sa rozvetvovali,
presahovali more.

Preto plačom Jazerčanov oplakávam vinicu Sabamy,
zalievam ťa slzami, Hesebon a Eleále,
veď do tvojho vinobrania a do tvojej žatvy
vpadávalo ujúkanie.

Zmizla radosť a plesanie zo záhrad
a vo viniciach nejasajú, nevýskajú,
víno v lisoch nešliape šliapač,
urobil som koniec ujúkaniu.

Preto moje vnútro zuní pre Moaba ako citara
a moje útroby pre Kír Cháreš.

Až sa zjaví Moab
a namáhať sa bude na výšinách
a vojde sa modliť do svojej svätyne,
nič nezmôže.

Výrok nad Damaskom:
"Hľa, Damask prestane byť mestom,
bude iba hŕbou zrúcanín.

Opustené budú mestá Aroeru,
budú patriť stádam,
tam budú ležať a nik ich neodstraší.

Zhynie bašta Efraimu
a kráľovstvo Damasku,
so zvyškami Aramu bude
ako so slávou synov Izraela" -
hovorí Pán zástupov.

"V ten deň zdrobnie Jakubova sláva
a tučnosť jeho tela schradne.

A obíde, ako keď žnec zachytáva steblá
a jeho rameno obžína klasy
v údolí Refaim.

Zostanú z neho paberky,
ako keď ráňajú olivy,
dve-tri bobuľky na samom vrcholci,
štyri-päť na konárikoch stromu" -
hovorí Pán, Boh Izraela.

"V ten deň vzhliadne človek na svojho Tvorcu
a jeho oči pozrú na Svätého Izraelovho.

Nebude hľadieť na oltáre,
na dielo svojich rúk,
a nebude pozerať na to,
čo vytvorili jeho prsty,
na ašery a slnečné stĺpy.

V ten deň budú jeho opevnené mestá
ako zboreniská Hevejcov a Amorejčanov,
ktoré opustili pred synmi Izraela,
a bude pustatinou.

Veď si zabudol na Boha, svoju spásu,
a na svoju pevnú Skalu si si nespomenul,
preto len saď rozkošné sady
a cudzím viničom ich vysádzaj!

V deň, keď zasadíš, ohraď
a do rána priveď svoje semeno k rozkvetu:
unikne žatva v deň choroby
a nezhojiteľnej bolesti."

Beda, hukot mnohých národov,
hučia ako hukot morí!
Burácanie národov,
burácajú ako burácanie ohromných vôd.

Zástupy burácajú ako burácanie mnohých vôd,
ale zahriakne ich a ujdú ďaleko;
budú hnané ako pleva vetrom
a ako krútňava povíchricou.

Za večera, hľa, zdesenie,
pred ránom ho už niet!
To je údel tých, čo nás olupujú,
a osud tých, čo nás vykorisťujú.

Beda, zem zuniacich krídel,
čo je za riekami Etiópie,

čo posiela poslov po mori,
po vode na papyrusových člnkoch!
Choďte, rýchli posli,
k národu urastenému a lesklému,
k ľudu strašnému na ďaleko-široko,
k národu silnému a drviacemu,
ktorému rieky prerývajú krajinu.

Všetci občania sveta a obyvatelia zeme,
hľaďte, až sa zdvihne zástava na vrchoch,
až zazneje trúba, čujte!

Lebo takto hovorí Pán ku mne:
"Spokojne budem hľadieť na svojom mieste
ako žiarna horúčava za jasna
a ako oblak rosy v úpale žatvy."

Lebo pred oberačkou, keď kvitnutiu je koniec
a hroznom polozrelým bude jeho kvet,
poobrezáva výhonky nožmi
a vetvy odstráni, obstrihá.

Všetci budú ponechaní vtáctvu hôr
a zveri zeme,
vtáctvo tam bude letovať
a všetka zver zeme tam prezimuje.

V tom čase prinesie dar Pánovi zástupov
národ urastený a lesklý,
ľud strašný na široko-ďaleko,
národ silný a drviaci,
ktorému rieky prerývajú krajinu,
na miesto mena Pána zástupov, na vrch Sion.

Výrok nad Egyptom:
Hľa, Pán sa nesie na ľahkom oblaku
a ide do Egypta!
I trasú sa pred ním bôžikovia Egypta
a Egyptu sa v hrudi roztápa srdce.

"I popudím Egypt proti Egyptu,
že bude bojovať brat proti bratovi,
priateľ proti priateľovi,
mesto proti mestu,
kráľovstvo proti kráľovstvu.

Egyptu unikne duch z útrob
a pomätiem ich rozvahu,
že sa budú vyzvedať u bôžikov,
čarodejníkov, duchov a veštcov.

Vydám Egypt do rúk krutých pánov,
tvrdý kráľ bude vládnuť nad nimi" -
hovorí Pán, Jahve zástupov.

Vysušia sa vody z mora
a rieka úplne vyschne.

Páchnuť bude z riečišť,
spľasnú a vyschnú rieky Egypta,
zvädne trsť a šašina.

Plešiny sú pri Níle, pri brehu Nílu,
veď všetko siatie Nílu
uschne, zvädne, zmizne.

Kvíliť budú rybári,
žialiť všetci, čo hádžu udicu do Nílu,
a tí, čo rozprestierajú sieť na vode, sklesnú.

Zahanbia sa tí, čo spracúvajú ľan,
tí, čo češú a pradú biele nite.

Jeho robotníci budú pošliapaní,
všetci nádenníci zarmútení v duši.

Veru bláznivé sú kniežatá Tanisu,
múdri radcovia faraóna sú hlúpou radou.
Ako môžete vravieť faraónovi:
"Syn mudrcov som, syn dávnych kráľov?"

Kdeže sú tvoji mudrci?
Nechže ti oznámia a zvestujú,
čo ustanovil Pán zástupov proti Egyptu.

Osprosteli kniežatá Tanisu,
pomýlené sú kniežatá Memfisu,
zavádzajú Egypt vládcovia jeho kmeňov.

Pán vmiešal do jeho útrob ducha závratu,
do bludu uvedú Egypt vo všetkom jeho konaní,
ako blúdi opilec v tom, čo sám vydávil.

A Egypt nebude mať diela,
ktoré by previedla hlava a chvost,
palmová ratolesť a trsť.

Výrok nad morskou púšťou:
Ako víchrice, ktoré tiahnu juhom,
tak príde z púšte, z hroznej krajiny.

Bolo mi zjavené kruté videnie:
Lupič lúpi, ničiteľ ničí.
"Hor’ sa, Elam! Zvieraj, Méd!
Všetkej ich kviľbe koniec urobím."

Preto sú moje bedrá plné hrôzy,
schvátili ma bôle sťa bôle rodičky,
zronený som, keď to čujem,
zmätený som, keď to vidím.

Trepoce mi srdce, zdesili ma hrôzy,
súmrak mi moju túžbu urobil postrachom.

Prestrú stôl, postavia hliadku,
jedia a pijú.
"Hore, kniežatá, mažte štít!"

Lebo takto mi hovoril Pán:
"Choď, postav hliadku! Čo uzrie, nech oznámi!

Ak uvidí jazdcov, dvojice koní,
jazdcov na osloch, jazdcov na ťavách,
nech sleduje pozorne, veľmi pozorne!"

I zvolal: "Vidím.
Na hliadke, Pane, stojím vo dne stále,
na svojej stráži ja stojím celú noc.

Hľa, idú jazdci, dvojice koní."
I ozve sa a hovorí:
"Padol, padol Babylon,
všetky sošky jeho bohov
roztrieskal na zemi."

Môj rozmlátený, môj rozdrvený ľud,
čo som počul od Pána zástupov,
Boha Izraela,
to som vám oznámil.

Výrok nad Dumou (Edomskom):
Volá ku mne zo Seiru:
"Strážca, ako je s nocou?
Strážca, čo s nocou?"

Strážca povedal:
"Príde ráno, ale aj noc.
Ak sa dozvedáte, dozvedajte sa,
vráťte sa znovu!"

Výrok nad Arábiou:
V kružine púšte nocujte,
karavány dedanské!

V ústrety smädnému doneste vodu,
obyvatelia krajiny Tema,
choďte ubehlíkom naproti s chlebom!

Lebo ušli pred mečom,
pred vytaseným mečom
a pred natiahnutou kušou,
pred ťažkým bojom.

Lebo takto hovorí Pán ku mne:
"Ešte za rok, ako rok žoldniera,
a zahynie všetka sláva Kedaru,

zvyšok z počtu lukov
hrdinských synov Kedaru bude malý,"
lebo to riekol Pán, Boh Izraela.

Výrok nad Údolím videnia:
Čože ti je, že si celé vystúpilo na strechy,

plné kriku, mesto hučiace, mesto jasajúce?
Tvoji zomrelí nepomreli mečom.

Všetci tvoji vodcovia razom utiekli
ukrutne spútaní,
všetci tvoji hrdinovia sú razom spútaní,
utiekli ďaleko.

Preto hovorím: "Odvráťte sa odo mňa!
Horko zaplačem.
Nesnažte sa potešiť ma
nad skazou dcéry môjho ľudu!"

Lebo deň poplachu a šliapania a búrenia
drží Pán, Jahve zástupov.
V Údolí videnia podkopávajú múr
a krik je proti hore.

Elam zdvihol tulec;
na vozoch ľudia, jazdci,
a Qír obnažil štít.

Tvoje krásne údolia sú plné vozov
a jazdci sa pevne postavili k bráne.

Odňal závoj Júdovi;
v ten deň si hľadel
na zbrojnicu Lesného domu.

Vidíte, že má Dávidovo mesto mnoho trhlín,
zhromažďujete vodu do Dolného rybníka,

sčitujete domy Jeruzalema,
rúcate domy na opevnenie múrov

a robíte struhu medzi dvoma múrmi
vodám starého rybníka.
Nepozriete však na toho, ktorý to urobil,
a toho, čo oddávna to spravil, nevidíte.

A pán, Jahve zástupov, zvolá v ten deň:
"Plačte a nariekajte,
ohoľte sa a opášte sa vrecovinou!"

Ale, hľa, plesanie a radosť,
zabíjajú statok a režú ovce,
jedia mäso a pijú víno:
"Jedzme a pime, veď zajtra umrieme!"

I zaznelo mi v ušiach, Pane zástupov:
"Veru vám nebude odpustený tento hriech,
pokiaľ neumriete" - hovorí Pán, Jahve zástupov.

Toto hovorí Pán, Jahve zástupov:
"Choďže k tomu úradníkovi,
k Sobnovi, správcovi domu:

»Čože tu máš a kohože tu máš,
že si si tu vytesal hrob?«
Vysoko vytesal svoj hrob,
v skale si vydlabal príbytok.

Hľa, Pán ťa rozmachom odvrhne, silák,
a pevne ťa zohne,

silno ťa zakotúľa, ako sa kotúľa lopta
do šírošírej krajiny.
Tam zomrieš a tam budú tvoje skvostné vozy,
ty hanba domu tvojho pána!

Odstránim ťa z tvojho miesta
a zvrhnem ťa z tvojho postavenia.

V ten deň zavolám svojho služobníka
Eliakima, syna Helkiáša,

a oblečiem ho do tvojho rúcha,
opášem ho tvojím pásom
a dám mu do rúk tvoju moc.
I bude otcom obyvateľom Jeruzalema
a Júdovmu domu.

Dám mu na plece kľúč Dávidovho domu,
keď otvorí, nikto nezavrie,
a keď zavrie, nikto neotvorí.

Osadím ho ako kôl na pevnom mieste,
že bude slávnym trónom domu svojho otca.

Bude na ňom visieť všetka sláva domu jeho otca:
konáre a ratolesti, všetky malé nádoby,
od hrnčekov až po krčahy.

V ten deň - hovorí Pán zástupov -
vykýve sa kôl, osadený na pevnom mieste,
vyvalí sa a padne,
i rozdrúzga sa ťarcha, čo bude na ňom,
lebo to vyriekol Pán."

Výrok nad Týrom:
Kvíľte, lode taršišské,
veď je zničený, prístrešia niet!
Pri príchode z krajiny Cetim
im to bolo zvestované.

Zamĺkli obyvatelia pobrežia,
sidonskí kupci, čo plavia sa morom.

Naplnilo ťa - cez veľké vody -
zrno Šichoru.
Žatva Nílu je ich zárobkom
a stal sa tržiskom národov.

Hanbi sa, Sidon, veď hovorí more,
morská pevnosť takto:
Neúpel si a neporodil si,
synov si nevychoval
a nevypestoval si panny.

Keď bude chýr o tom v Egypte,
zažalostia pre správu o Týre.

Choďte do Taršišu,
kvíľte, obyvatelia pobrežia!

Či toto je vaše jasajúce (mesto),
ktoré má pôvod odpradávna
a ktoré viedli jeho nohy
sídliť naďaleko?

Kto takto rozhodol
o Týre, čo korunúval,
ktorého kupci boli kniežatami,
jeho obchodníci vznešenými krajiny?

Pán zástupov rozhodol tak,
aby potupil pýchu všetkej slávy,
aby pohanil všetkých vznešených krajiny.

Prekroč svoju krajinu sťa rieka,
dcéra Taršišu, pása už niet!

Vystrel svoju ruku nad more,
zatriasol dŕžavami.
Pán dal rozkaz proti Kanaánu,
aby boli zničené jeho pevnosti.

I riekol: "Neplesaj už viac,
znásilnená panna, dcéra Sidonu!
Vstaň, preplav sa do Cetim,
ani tam nebudeš mať pokoja."

Hľa, krajina Chaldejcov - to tento národ,
nie Asýr to bol, čo pripravil ju pre zver -
postavil si veže a zrúcal jej paláce,
urobil z nej zborenisko.

Kvíľte, lode taršišské,
veď je zničené vaše útočište!

Vezmi citaru, obchádzaj mesto,
neviestka zabudnutá,
pekne hraj, veľa spievaj,
aby si spomenuli na teba.

Hľa, Pán pustoší zem a nivočí ju,
rozvracia jej tvárnosť
a rozprašuje jej obyvateľov.

I bude ako ľudu, tak kňazom,
ako sluhovi, tak jeho pánovi,
ako slúžke, tak jej panej,
ako predavačom, tak kupcom,
ako tomu, čo požičiava, tak tomu, čo si požičiava,
ako dlžníkovi, tak veriteľovi.

Pustá, spustnutá je zem,
vyplienená a vylúpená,
lebo Pán hovoril toto slovo.

Trúchli, uvädá zem,
zoschýna, uvädá svet,
zoschýna výsosť so zemou.

A zem je sprznená od obyvateľov,
veď prekročili zákony, zmenili právo,
zrušili zmluvu večitú.

Preto kliatba zožiera zem
a pykajú tí, čo na nej bývajú,
preto horia obyvatelia zeme
a ľudí ostalo len máličko.

Smúti mušt, zoschýna vinič,
vzdychajú všetci, čo sa v srdci tešili.

Zmizla radosť bubnov,
prestal krik plesajúcich,
zmizla radosť citary.

Pri speve nepijú víno,
zhorkol nápoj pri pití.

Zbúrané je ničomné mesto,
zavretý každý dom, nevkročíš doň.

Kviľba je po uliciach pre víno,
zapadla každá radosť,
odišla potecha zo zeme.

V meste zostala spustlosť,
na márnosť je rozbitá brána.

Veď, tak bude vprostred zeme,
uprostred národov
ako ráňanie olív,
ako paberkovanie, keď skončila oberačka.

Tí pozdvihujú svoj hlas, zaplesajú,
nad slávou Pánovou zajasá more.

Preto oslavujte Pána na morských ostrovoch,
meno Pána, Boha Izraela.

Od končín zeme počuli sme spevy:
"Sláva Spravodlivému!"
Ale povedal som:
"Schradnem, schradnem, beda mi!"
Vzbúrenci sa búria,
áno, do vzbury sa ženú vzbúrenci.

Strach a jama a osídlo
pre teba, čo obývaš zem:

a kto unikne hlasu hrôzy, padne do jamy,
kto vystúpi z jamy, chytí sa do osídla.
Lebo sa roztvoria prietoky z výsosti
a zatrasú sa základy zeme.

Veľmi sa rozpuká zem,
na kusy sa dotrhá zem,
hrozne sa bude triasť zem.

Tackať sa bude zem, tackať sťa opilec,
zakolíše sa ako koliba;
i zaľahne na ňu jej hriech
a padne, že viac nevstane.

V ten deň Pán navštívi
vojsko výšav na výsosti
a kráľov zeme na zemi,

zhrabaní budú, ako sa zhrabujú zajatci, do jamy
a zavretí budú do väzenia,
po mnohých dňoch budú navštívení.

I sčervenie mesiac a zahanbí sa slnko,
veď Pán zástupov kraľuje
na vrchu Sion a v Jeruzaleme
a pred svojimi staršími má slávu.

Pane, Bohom si mi, zvelebujem ťa, chválim tvoje meno,
veď si zázračne uskutočnil
dávne ustanovenia s pevnou vernosťou!

Veď si mi z mesta spravil zrúcaninu,
z opevneného mesta zborenisko,
paláce cudzích nie sú mestom,
nikdy nebudú postavené.

Preto ťa velebí silný ľud,
mestá mocných národov sa ťa boja.

Veď si bol pevnosťou slabému,
pevnosťou biednemu v jeho úzkosti,
úkrytom pred búrkou, tôňou pred úpalom,
lebo dych tyranov - ako búrka múru.

Ako úpal na púšti
udusil si hluk cudzincov,
ako úpal v tôni mraku
stlmil si pieseň tyranov.

Pán zástupov pripravil
na tomto vrchu všetkým národom
hostinu hojnú, hostinu s vínom,
hojnosť vyberanú, víno najjemnejšie.

A zničí na tomto vrchu
závoj, rozvinutý nad celým ľudstvom,
a prikrývku, čo zakrýva všetky národy.

Zničí smrť navždy
a Pán, Jahve, zotrie
slzu z každej tváre
a hanbu svojho ľudu
odstráni z celej zeme,
lebo Pán hovoril.

A v ten deň povedia: "Hľa, toto je náš Boh,
v neho sme dúfali, že nás spasí!
On je Pán, v neho sme dúfali,
jasajme a radujme sa z jeho spásy!

Lebo Pánova ruka spočinie na tomto vrchu."
Potom bude Moab zmlátený na mieste,
ako je zmlátená slama v hnojnici.

A ak si v nej roztiahne ruky,
ako rozťahuje plavec pri plávaní,
zrazí jeho pýchu aj obratnosť jeho rúk.

Zrúti tvoje vysoké opevnené múry,
zvalí, strhne k zemi, do prachu.

V ten deň sa bude v júdskej krajine spievať táto pieseň:
"Máme pevné mesto,
spásu položil,
múry a hradby.

Otvorte brány
a vstúpi spravodlivý ľud,
ktorý zachová vernosť.

Má myseľ pevnú,
zachoval si mu mier,
mier, veď dúfa v teba.

Dúfajte v Pána na veky večné,
lebo Pán, Jahve, je večnou skalou.

Preto znížil obyvateľov výšin,
mesto vyvýšené;
zrútil ho, zrútil až k zemi,
zrazil ho až do prachu.

Rozšliapala ho noha,
nohy biednych, kroky slabých.

Cesta spravodlivého je rovná,
cestu spravodlivého na rovno upravíš."

Áno, cestu tvojich súdov, Pane, sme čakali,
tvoje meno a tvoja sláva je túžbou duše.

Svojou dušou dychtím po tebe v noci,
áno, môj duch ťa vrúcne hľadá ráno,
lebo podľa tvojich súdov na zemi
učia sa obyvatelia sveta spravodlivosti.

Dostane zlosyn milosť? Nenaučí sa pravde,
v zemi spravodlivých hreší
a nevidí velebnosť Pána.

Pane, tvoja ruka je zdvihnutá, a nevidia;
s hanbou uvidia horlivosť o ľud,
tvojich nepriateľov strávi oheň.

Pane, daruješ nám pokoj,
veď aj všetky naše diela si ty urobil!

Pane, Bože náš, vládli nad nami páni okrem teba,
len ty si nám umožnil chváliť tvoje meno.

Mŕtvi neožijú, tiene nepovstanú,
preto si ich strestal a vyhubil,
zničil si všetku ich pamiatku.

Zveľadil si národ, Pane,
zveľadil si národ, seba oslávil,
rozšíril si všetky hranice krajiny.

Pane, v tiesni ťa hľadali.
Šeptom vylievali prosby,
keď ich karhal.

Ako ťarchavá žena, keď sa blíži k pôrodu,
zvíja sa a volá v bolestiach,
tak sme boli my, Pane, pred tebou.

Počali sme, zvíjali sme sa
a akoby sme boli porodili vietor,
spásu sme nepriviedli krajine
a nezrodili sa obyvatelia zeme.

Tvoji mŕtvi ožijú!
Vstanú moje mŕtvoly!
Vzbuďte sa a plesajte,
ktorí bývate v prachu!
Veď tvoja rosa je rosou svetla
a zem porodí tiene.

Choď, ľud môj, vstúp do svojich izieb
a zapri dvere za sebou,
schovaj sa trocha, nakrátko,
kým neprejde hnev.

Bo, hľa, vychádza Pán zo svojho príbytku,
aby trestal hriech na obyvateľoch zeme.
Zem odhalí svoju krv
a neukryje viac svojich zabitých.

V ten deň Pán potresce
svojím tvrdým, veľkým a silným mečom
Leviatana, rezkého hada,
a zabije draka, ktorý je v mori.

V ten deň
bude vinica vínorodá, ospevujte ju!

Ja, Pán, ju strážim,
každú chvíľu ju polievam;
aby ju nepoškodili,
v noci i vo dne ju chránim.

Hnev neprechovávam.
Keby bolo tŕnie a bodľačie,
bojovne by som zakročil
a spálil by som ho zaraz,

alebo nech sa chopí mojej ochrany,
uzavrie mier so mnou,
mier uzavrie so mnou.

V budúcnosti Jakub zakorení,
kvitnúť bude a pučať Izrael
a naplní tvár zeme úrodou.

Či ho šľahal, ako šľahal jeho šľahačov?
Či ho zabíjal, ako zabíjal jeho zabíjačov?

Zamietnutím(?), zavrhnutím ho súdil,
zmietol svojím ostrým víchrom v deň východného vetra.

Nuž takto bude uzmierený hriech Jakubov
a všetkým ovocím je: odstráni svoj hriech,
keď urobí všetky oltárne kamene
podobnými rozdrvenému vápencu.
Nevstanú viac ašery a chamány.

Lebo pevné mesto je osamelé,
príbytok zavrhnutý, opustený ako púšť,
bude sa tam pásť a odpočívať teľa
a znivočí jeho vetvičky.

Keď uschnú jeho konáriky, zlámu sa,
prídu ženy a zapália ich.
Lebo je to ľud nechápavý,
preto sa nezmiluje nad ním jeho Stvoriteľ
a jeho Tvorca ho neomilostí.

V ten deň
bude Pán vyklepávať klasy
od Eufratu až po Egyptský potok
a vy, synovia Izraela, budete pozbieraní
jeden po druhom.

V ten deň
zazvučí veľká trúba
i prídu, čo boli stratení v asýrskej krajine
a rozptýlení v krajine egyptskej,
a klaňať sa budú Pánovi
na svätom vrchu v Jeruzaleme.

Beda pyšnej korune opilcov Efraimu
a zvädnutému kvetu jeho skvostnej ozdoby,
ktorá je na hlave tučného údolia zrazených vínom.

Hľa, kohos’ mocného a silného má Pán.
Ako ľadovec, zhubný víchor,
ako príval veľkých, dravých vôd
zhodí na zem násilím.

Nohami bude pošliapaná
pyšná koruna opilcov Efraimu.

A so zvädnutým kvetom
jeho skvostnej ozdoby,
ktorá je na hlave tučného údolia,
bude to, čo s ranou figou pred oberačkou,
ktorú zhltne ten, kto ju zazrie,
sotvaže ju má v ruke.

V ten deň bude Pán zástupov
krásnou korunou a ozdobným vencom
zvyškom svojho ľudu,

duchom práva tomu, čo zasadá na súde,
a udatnosťou tým, čo zatlačia boj k bráne.

Lenže aj títo blúdia od vína
a od liehu sa tackajú,
kňaz i prorok blúdia od liehu,
sú pomätení od vína,
tackajú sa od liehu,
blúdia pri videní,
tackajú sa pri rozsudku.

Áno, všetky stoly sú plné vývratku
a výkalov, takže niet miesta.

"Koho to učí múdrosti?
A komu to vysvetľuje náuku?
Odkojeným mliekom?
Odtrhnutým od pŕs?

Veď káž len, káž, káž len, káž,
čakaj len, čakaj, čakaj len, čakaj,
trochu sem, trochu tam!"

Veru brblavými perami
a cudzím jazykom
bude hovoriť k tomuto ľudu

ten, čo im hovoril:
"Toto je odpočinok,
dajte pokoj mdlému,
toto je zotavenie,"
ale nechceli počuť.

Preto k nim bude slovo Pánovo:
"Káž len, káž, káž len, káž,
čakaj len, čakaj, čakaj len, čakaj,
trochu sem, trochu tam!" -
aby išli a klesli nazad a boli zdrvení,
zaplietli sa a boli chytení.

Preto čujte, posmešníci, slovo Pánovo,
panovníci tohto ľudu, čo je v Jeruzaleme.

Pretože ste hovorili:
"So smrťou sme uzavreli zmluvu
a s peklom sme spravili dohodu,
keď sa privalí bič šľahavý, nezasiahne nás,
lebo sme si lož urobili útočišťom
a zakrývame sa klamom."

Preto takto hovorí Pán, Jahve:
"Hľa, ja položím na Sione kameň,
kameň vyskúšaný, uholný, vzácny,
pevne zasadený. Kto uverí, nezakolíše.

Mierou urobím právo
a váhou spravodlivosť,
útočište lži však uchytí lejak
a na úkryt vyrútia sa vody.

Vaša zmluva so smrťou bude zrušená
a vaša dohoda s peklom neobstojí,
keď sa privalí bič šľahavý,
ten vás rozdrví.

Zachváti vás, kedykoľvek sa privalí,
bo ráno za ránom sa privalí, vo dne i v noci;
a len v hrôze pochopíte poučenie."

Bo krátke je lôžko - nemožno sa vystrieť,
a prikrývka úzka - nemožno sa prikryť.

Lebo ako na vrchu Parašim vstane Pán
a zaburáca ako v údolí Gabaon,
aby urobil svoj čin - jeho čin je zvláštny,
aby uskutočnil svoj skutok - jeho skutok je divný.

Teraz sa však neposmievajte,
aby vám nestuhli okovy,
lebo o skaze, a to neodvratnej,
počul som od Pána, Jahveho zástupov,
nad celou zemou.

Nachýľte si ucho a počujte môj hlas,
dávajte pozor a čujte moju reč!

Či každý deň orie oráč (pod siatie),
otvára a bráni svoju roľu?

A či, keď urovná jej tvár,
nerozhodí kôpor a nezaseje rascu,
nedáva pšenicu, jačmeň
a ľadník do svojho ostredku?

V správnosti ho vycvičí,
jeho Boh ho vyučí.

Veď nie mláťačkou sa mláti kôpor
a koleso voza nekrúti sa po rasci,
lež prútom vytĺka sa kôpor a rasca palicou.

Obilie sa mláti, no nerozdrvuje ho večne,
neženie kolesá svojho voza
a kopytami ho nerozdrvuje.

I to pochádza od Pána zástupov,
koná zázračne, zveľaďuje múdrosť.

Beda, Ariel, Ariel,
mesto, kde sídlil Dávid.
Pridajte rok k roku,
sviatky nech obehnú,

potom budem tiesniť Ariela
a bude povzdych a vzdychanie;
i bude mi ako Ariel.

Budem ťa obliehať dookola,
upevním vôkol teba hradbu
a vystavím proti tebe násyp.

Vtedy budeš pokorne zo zeme hovoriť,
z prachu zeme bude úpieť tvoja reč,
tvoj hlas bude ako duch zo zeme
a z prachu bude šepotať tvoja reč.

Ako drobný prach bude zástup cudzincov,
ako miznúca pleva svorka násilníkov.
I stane sa zrazu, nečakane:

Pán zástupov ťa navštívi
hromom a trasením a veľkým praskotom,
búrkou a víchricou a plameňom žeravého ohňa.

I bude ako sen a nočné videnie
zástup všetkých národov,
bojujúcich proti Arielovi
a všetkých, čo ho obliehajú, obkľučujú a znásilňujú.

Ako keď sa sníva hladnému, že je,
a keď sa prebudí, nemá ukojenú túžbu,
a ako keď sa smädnému sníva, že pije,
a keď sa prebudí, je zmorený
a prahne smädom,
tak bude zástupu všetkých národov,
čo bojujú proti vrchu Sion.

Tŕpnite - a stŕpnete,
zaslepujte sa a oslepnete,
ste opití, ale nie od vína,
tackáte sa, ale nie od liehu.

Lebo Pán vylial na vás ducha závratu
a zavrel vaše oči, prorokov,
zahalil vaše hlavy, vidcov.

Nuž bude vám každé videnie
ako slová zapečatenej knihy.
Keď ju dajú tomu, čo vie čítať,
so slovami: "Čítajže toto!" -
odpovie: "Nemôžem, je zapečatená."

A ak dajú knihu tomu, čo nevie čítať,
a povedia: "Čítajže toto!" -
odpovie: "Neviem čítať."

Pán povedal:
"Pretože sa mi tento ľud približuje svojimi ústami
a svojimi perami ma ctí,
srdce si však vzďaľuje odo mňa,
takže je ich bázeň ku mne
naučeným ľudským príkazom,

preto, hľa, ja znovu vykonám divy
s týmto ľudom, podivne a čudno,
i zahynie múdrosť jeho mudrcov
a rozum jeho rozumných sa schová."

Beda tým, čo pred Pánom
hlboko skrývajú úmysel,
vo tme dejú sa ich skutky
a vravia: "Kto nás vidí a kto o nás vie?"

Vaša prevrátenosť! Či hrnčiar hodnotí sa ako hlina,
že tvor hovorí o tvorcovi: "Neurobil si ma!"?
A hrniec vraví hrnčiarovi: "Nechápe!"?

Či to nebude už za krátku chvíľu,
že Libanon premení sa na sad
a sad budú za les pokladať?

A v ten deň počujú hluchí slová knihy
a z tmy a temnoty oči slepých prehliadnu.

Pokorní budú v Pánovi rásť v radosti
a najbiednejší z ľudu
budú plesať v Svätom Izraela.

Veď zmizol násilník a zhynul posmešník
a vyhubení sú, čo bdeli nad zločinom,

čo obvinili človeka pre slovo,
čo sudcovi v bráne kládli osídla
a pre nič odmietli spravodlivého.

Preto takto hovorí Pán Jakubovmu domu,
(ten, čo vykúpil Abraháma):
"Nebude sa teraz hanbiť Jakub
a nezbledne teraz jeho tvár.

Lebo keď uvidí (jeho dietky),
dielo mojich rúk uprostred seba,
zasvätia moje meno,
zasvätia Svätého Jakubovho
a báť sa budú Boha Izraelovho.

Zblúdení duchom pochopia múdrosť
a odbojníci prijmú poučenie."

"Beda synom odbojným, hovorí Pán,
keď kujú plán, nie však skrze mňa,
robia zmluvu, nie však podľa môjho ducha,
aby hromadili hriech na hriech.

Kráčajú dolu do Egypta
- mojich úst sa však nespýtali -
posilniť sa silou faraóna
a schovať sa do tône Egypta.

Sila faraóna vám však bude na hanbu
a skrýša v tieni Egypta na potupu.

I keď boli jeho kniežatá v Tanise
a jeho poslovia dôjdu do Hanesu,

všetci sa sklamú v národe,
ktorý im neprospeje.
Nebude im na pomoc ani na osoh,
ale na hanbu, ba na potupu."

Výrok nad hrochom juhu:
Cez krajinu úzkosti a biedy,
odkiaľ je lev a levica,
vretenica a okrídlený drak,
vlečú na chrbtoch oslov svoje bohatstvo
a na hrboch tiav svoje poklady
k národu, ktorý im neprospeje.

Veď Egypťania nič a nič nepomôžu,
preto som zvolal:
"Ozrutou sú nehybnou."

Teraz choď, napíš to
na tabuľu pred nimi
a vpíš to do knihy,
aby to bolo pre budúce dni
ako svedectvo naveky!

Lebo je to národ odbojný,
lživí synovia,
synovia, čo nechcú počuť
náuku Pánovu,

čo vravia vidiacim: "Neviďte!"
a prorokom: "Neprorokujte nám pravdu,
hovorte nám príjemno,
prorokujte klamstvá,

odbočte z cesty,
odchýľte sa z chodníka,
odstráňte nám spred tváre
Svätého Izraelovho!"

Nuž takto hovorí Izraelov Svätý:
"Preto, že ste opovrhli týmto slovom,
dúfate v násilie a klamstvo
a opierate sa oň:

preto vám bude tento hriech
ako hroziaca trhlina,
rozškľabená na vysokom múre,
ktorého pád príde náhlo, rýchlo,

a bude rozbitý, ako sa rozbije hlinený hrniec,
nemilosrdne tresnutý,
že sa nenájde v jeho troskách črep,
na ktorý by sa vzal ohník z vatry,
alebo načrelo vody z mláky."

Lebo toto hovorí Pán, Jahve, Svätý Izraelov:
"Návratom a pokojnosťou budete oslobodení,
v tichosti a dôvere je vaša sila,"
ale nechceli ste.

Ba vraveli ste: "Nie,
ale bežme na koňoch!" -
preto budete bežať.
"A na rýchlonohých sa nesme!" -
preto budú rýchli vaši stíhači.

Tisíc sa vás trasie pred hrozbou jedného,
pred hrozbou piatich utečiete,
kým neostanete
len ako sťažeň na temene vrchu
a ako zástava na pahorku.

A preto Pán čaká, aby sa zľutoval nad vami,
a preto sa dvíha, aby vás omilostil,
veď Bohom pravdy je Pán,
blažení všetci, čo dúfajú v neho.

Lebo, ľud na Sione,
čo bývaš v Jeruzaleme,
nie, nebudeš plakať,
áno, zľutuje sa nad tebou
na hlas tvojho volania;
len čo ho počuje, vyslyší ťa.

A dá vám chlieb tiesne a vodu úzkosti
a tvoji učitelia sa viac neschovajú,
očami budeš vidieť svojich učiteľov

a ušami počuješ spoza seba slová:
"Toto je cesta, kráčajte po nej!" -
ak sa odchýlite napravo, či naľavo.

Vtedy poškvrníš svoje modly pokryté striebrom
a zlatom obtiahnuté liate sošky.
Rozhádžeš ich ako hnus,
povieš im: "Von!"

A on dá dažďa tvojmu siatiu,
ktorým zaseješ roľu,
a chlieb, úroda zeme,
bude výdatný a záživný.
Tvoj statok sa bude v ten deň pásť
na rozsiahlej pastve.

Voly a osly, čo obrábajú zem,
budú žrať obrok záživný,
viaty sitom a vejačkou.

Na každom čnejúcom vrchu
a na každom vysokom kopci
budú potoky, prúdy vôd
v ten deň veľkého vraždenia,
keď budú padať veže.

Svetlo mesiaca bude ako svetlo slnca,
svetlo slnca však bude sedemnásobné
(ako svetlo siedmich dní)
v deň, keď obviaže Pán
zlomeninu svojho ľudu
a dotlčené rany vylieči.

Hľa, Pánovo meno prichádza zďaleka,
- jeho hnev blčí a je ťažkým kúdolom,
jeho pery sú plné hnevu,
jeho jazyk ako stravujúci oheň,

jeho dych je ako rozvodnený potok,
čo siaha až po hrdlo -
aby otriasol národmi otrasom ničiacim,
je uzdou na lícach národov, čo vedie k blúdeniu.

Budete piesne spievať
ako v noci zasväteného sviatku
a v srdci sa budete radovať
ako ten, čo putuje s flautou,
aby došiel na vrch Pána,
k Izraelovej Skale.

A Pán dá počuť svoj velebný hlas
a zjaví rozmach svojho ramena
v prchlivom hneve a v plameni žeravého ohňa,
v záplave, búrke a v kameňoch ľadovca.

Bo od hlasu Pána zatrasie sa Asýr,
keď ho udrie palicou.

A každý úder osudnej palice,
ktorý mu zasadí Pán,
bude za zvukov bubnov a hárf
a v rozprúdenom boji ich zdolá.

Lebo oddávna je prichystaný Tofet,
(aj ten je prichystaný pre kráľa),
hlboký a široký,
v jeho priehlbine oheň a hŕba dreva,
Pánov dych ho rozpaľuje sťa prúd síry.

Beda tým, čo zostupujú pre pomoc do Egypta,
opierajú sa o kone,
dôverujú vo vozy, že ich je veľa,
a dúfajú v jazdcov, že sú veľmi mocní,
no na Svätého Izraelovho nevzhliadli
a Pána nevyhľadávali.

Lenže aj on je múdry a privedie zlo,
neodvolá svoje slová,
povstane proti domu hriešnikov
a proti pomoci zločincov.

Však Egypt je človek, nie Boh,
ich kone sú telo, nie duch.
Až Pán vystrie svoju ruku,
potkne sa pomocník a padne napomáhaný
a všetci spolu zahynú.

Lebo toto mi hovorí Pán:
"Ako ručí lev a levica nad svojou korisťou
- a hoci by zavolali proti nemu plno pastierov,
ich hlasu sa nezľakne, od ich hluku sa nesplaší: -
tak zostúpi Pán zástupov
bojovať na vrchu Sion a na jeho kopcoch.

Ako lietajúce vtáky
tak zatieni Pán zástupov Jeruzalem,
zatieni a vyslobodí, ušetrí a ochráni."

Vráťte sa k tomu,
od ktorého ste tak hlboko odpadli,
synovia Izraela.

Lebo v ten deň odvrhne každý
svojich strieborných bôžikov
a svojich zlatých bôžikov,
ktorých vám urobili vaše ruky na hriech.

I padne Asýr nie mečom človeka
a nie ľudský meč ho zožerie;
bude ležať pred mečom
a jeho junač padne v poddanstvo.

Jeho skala zhynie od strachu,
pri úteku budú sa triasť jeho kniežatá,
hovorí Pán, ktorý má svoj oheň na Sione
a svoje ohnisko v Jeruzaleme.

Hľa, podľa pravdy bude kraľovať kráľ
a kniežatá podľa práva panovať!

Každý bude sťa úkryt pred vetrom
a útočište pred búrkou,
ako potoky vôd v suchote,
ako tôňa veľkej skaly v pustej krajine.

Nezalepia sa viac oči vidiacich
a uši čujných budú načúvať.

Srdce pochabých bude chápať náuku
a jazyk koktavých zrazu prehovorí jasno.

Nebudú viac volať blázna šľachetným,
ani podvodníka nenazvú vznešeným.

Veď blázon hovorí bláznovstvo
a srdce mu zamýšľa zlo:
konať nečestne, hovoriť bludne proti Pánovi,
sklamať túžbu hladného
a odstrániť nápoj od smädného.

A zbrane podvodníka sú zlé;
ten zamýšľa plány,
aby zničil chudobného klamnými rečami,
i keď chudák háji pravdu.

Šľachetný však zmýšľa šľachetne,
zastáva sa vecí šľachetných.

Ženy bezstarostné, vstaňte, počúvajte môj hlas,
dcéry spoliehavé, čujte moju reč!

V deň roku budete sa triasť, spoliehavé,
veď koniec vinobraniu, oberačka nepríde.

Bojte sa, bezstarostné, traste sa, spoliehavé,
zvlečte, obnažte sa, opášte si bedrá,

bite sa v prsia pre vzácne polia,
pre úrodný vinohrad,

pre roľu môjho ľudu,
čo tŕním a bodľačím zarastie.
Áno, pre všetky domy radosti,
pre plesajúce mesto.

Veď palác je opustený,
hluk mesta prestal.
Výšina a veža stali sa navždy jaskyňou,
radosťou divých oslov, pasienkom stád.

Až bude na nás vyliaty duch z výsosti,
vtedy bude z púšte sad
a sad bude pokladaný za les.

V púšti sa usadí právo
a v sade sa rozhostí pravda.

Účinkom pravdy bude pokoj
a dielom pravdy mier a bezpečnosť navždy.

Môj ľud bude bývať v príbytku pokoja,
v stánkoch bezpečných a v sídlach bezstarostných.

Načisto padne les
a hlboko sa ponorí mesto.

Šťastní, čo sejete pri samých vodách,
uvoľňujte nohy vola a osla.

Beda ti, ničiteľ, sám však neničený,
a lupič, sám však neolúpený!
Až skončíš ničenie, zničia ťa,
až dovŕšiš lúpenie, olúpia ťa.

Pane, zmiluj sa nad nami, v teba dúfame,
buď naším ramenom každé ráno
a našou spásou v čase tiesne!

Pred hlasom hrmotu utečú národy,
a keď sa pozdvihneš, kmene sa rozpŕchnu.

Nakopíte korisť, ako sa kopia kobylky,
poskokom koníčkov poskočíte na ňu.

Velebný je Pán, veď býva na výsosti,
naplňuje Sion právom a spravodlivosťou.

Jeho časy budú bezpečné,
bohatstvo spásy, múdrosť a poznanie
a bázeň pred Pánom bude jeho poklad.

Hľa, hrdinovia volajú vonku,
poslovia pokoja horko plačú.

Pusté sú chodníky, zanikli pútnici.
Zrušil zmluvu, opovrhol mestami,
znevažoval ľudí.

Smúti, uvädá zem, hanbí sa Libanon, vyschýna,
Sáron je podobný púšti, opršal Bášan a Karmel.

"Teraz povstanem," hovorí Pán,
"teraz sa vyvýšim, teraz sa zdvihnem.

Počali ste seno, porodíte plevu,
váš dych je ohňom, pohltí vás.

Národy budú spálené sťa vápenec,
odťaté tŕnie sa spáli na ohni.

Čujte, vzdialení, čo som urobil,
a blízki, poznajte moju moc!"

Trasú sa hriešnici na Sione,
pokrytcov zachvacuje strach:
"Kto z nás môže bývať s ohňom, čo stravuje?
Kto z nás môže bývať s večným požiarom?

Kto kráča v pravde a hovorí priamo,
odmieta násilný zisk,
potriasa rukami, aby sa nedotkol úplatku,
zapcháva si uši, aby nepočul o krvi,
a oči zatvára aby zlo nevidel:

Ten bude bývať na výsostiach,
skalopevný je jeho hrad,
dostane chleba a voda sa mu neminie."

Kráľa v jeho kráse uzrú tvoje oči,
uvidia rozsiahlu krajinu.

Tvoje srdce spomína na hrôzu:
"Kde je, čo sčitoval? - Kde je, čo zvažoval? -
Kde je, čo zratúval veže?"

Neuvidíš bezočivý národ,
národ s rečou nejasnou, že ho nerozumieť,
a brblavým jazykom, že ho nemožno pochopiť.

Hľaď na Sion, mesto našich sviatkov,
tvoje oči uzrú Jeruzalem,
príbytok bezpečný, stánok neprenosný.
Jeho kolíky sa nikdy nevytiahnu,
ani jeden jeho povraz sa neroztrhne.

Ba Velebný, Pán, tam bude pre nás
namiesto prúdov, riek, brehov širokých.
Veslová loď po nich neprejde
a pyšná loď ich neprepláva.

Lebo Pán je naším sudcom,
Pán naším zákonodarcom.
Pán je naším kráľom, on nás spasí.

Tvoje povrazy sú popustené,
neudržia podstavec sťažňa,
nerozvinú zástavu.

Nik z obyvateľov nepovie: "Chorý som."
Ľudu, čo tam býva, je odpustený hriech.

Priblížte sa, kmene, a čujte,
pozorujte, národy,
nech počúva zem a čo ju napĺňa,
svet a všetko, čo z neho pochádza.

Lebo Pánov hnev je nad všetkými národmi
a jeho roztrpčenosť nad všetkým vojskom,
zaklial ich, vydal ich na zabitie.

Ich zabití budú pohodení
i pôjde zápach z ich mŕtvol,
vrchy rozmoknú od ich krvi.

Všetko vojsko nebies sa rozteká,
nebo sa zvíja ako kniha
a všetko jeho vojsko odpadúva,
ako odpadúva lístie z viniča,
ako odpadúva z figovníka.

Veď je odpojený môj meč na nebesiach,
hľa, dopadne k súdu na Edomsko
a na ľud, ktorý som preklial.

Meč Pána je plný krvi,
presýtený je tukom,
krvou býkov a capov,
tukom z obličiek baránkov.
Áno, obetu má Pán v Bozre
a veľké zabíjanie v edomskej krajine.

A padajú s nimi zubry,
tiež junce s býkmi,
ich zem je opojená krvou
a ich pôda presýtená tukom.

Lebo je deň Pánovej pomsty,
rok odplaty pre spor Siona.

Jej potoky obrátia sa na smolu,
jej prach zase na síru
a jej pôda bude smolou horiacou.

V noci ani vo dne nevyhasne,
večer bude vystupovať jej dym,
od rodu k rodu bude pustou,
na veky večné nik cez ňu neprejde.

Obsadí ju pelikán a jež,
sova a havran budú v nej bývať,
roztiahne nad ňou mieru pustoty
a vážky prázdnoty.

Jeho šľachtici nie sú tam,
aby volali po kráľovstve,
a všetky jeho kniežatá zmiznú.

Tŕním zarastú jeho paláce,
pŕhľavou a bodľačím jeho pevnosti,
že bude príbytkom šakalov
a stanovišťom pštrosov.

Zíde sa zver púšte s hyenami,
capy sa stretnú navzájom,
len tam si oddýchnu nočné strigy
a nájdu si odpočinok.

Tam sa zahniezdi šípový had,
znesie a vysedí
a vyliahne vo svojom tieni.
Len tam sa zhromaždia supy
druh ku druhovi.

Skúmajte v knihe a čítajte,
ani jedno z nich nechýba,
vzájomne sa nehľadajú,
lebo to prikázali Pánove ústa
a jeho duch ich zhromaždil.

Sám im hodil žreb,
jeho ruka im meradlom rozdelila krajinu,
budú tam vládnuť navždy,
od rodu do rodu tam budú bývať.

Teš sa, pláň a pustatina,
plesaj, púšť, a rozkvitni sťa jesienka!

Prekvitať bude a plesať,
áno, zaplesá, zajasá,
bude jej daný skvost Libanonu,
nádhera Karmelu a Sárona.
Oni uvidia Pánovu slávu,
velebu nášho Boha.

Upevňujte ruky sklesnuté,
posilňujte podlomené kolená!

Povedzte malomyseľným:
"Vzchopte sa, nebojte sa,
hľa, váš Boh!
Príde pomsta, Božia odplata,
sám príde a spasí vás."

Vtedy sa roztvoria oči slepých

a uši hluchých sa otvoria.
Vtedy sťa jeleň bude skákať chromý
a jazyk nemého zaplesá,
ba vyvierať budú na púšti vody
a potoky na pustatine.

Vyschnutá zem bude jazerom
a suchá pôda prameňom vôd;
na mieste, kde sa rozvaľovali šakaly,
je zeleň trsti a šašiny.

I bude tam chodník, cesta:
cestou svätou sa bude volať,
nečistý po nej neprejde,
len môj ľud pôjde po nej,
ani prostoduchí tam nezblúdia.

Nebude tam leva
a dravá zver ta nevystúpi,
nenájde sa tam;
len vykúpení budú kráčať.

A Pánovi vyslobodení sa vrátia,
s jasotom prídu na Sion.
Ustavičná radosť bude na ich hlavách,
radosť a rozkoš dosiahnu
a zmizne starosť a vzdychanie.

Pohŕda tebou a vysmieva sa ti,
panenská dcéra Siona,
pokyvuje hlavou za tebou,
dcéra Jeruzalema.

Komu si sa rúhal a posmieval,
proti komu si povyšoval hlas
a pyšne dvíhal oči?
Proti Izraelovmu Svätému!

Prostredníctvom sluhov si tupil Pána
a hovoril si: »S množstvom svojich vozov
vystúpil som na hrebene vrchov,
na stráne Libanonu
a vyťal som jeho cédre vysoké,
jeho vyberané cyprusy;
vyšiel som na jeho vrchol najvyšší,
do húštiny hájov.

Ja som kopal a pil vodu
a krokom svojich nôh vysuším
všetky rieky Egypta.«

Nepočul si o tom? Pripravoval som to oddávna,
chystal som to od dní pravekých
a teraz som to priviedol:
premeníš na pusté sutiny
opevnené mestá.

By sa ich obyvateľstvo bezmocné
triaslo a hanbilo,
ostalo sťa poľná tráva, sťa zeleň lúk,
ako zelina na streche,
spálenina nerozvinutá.

Ja viem, či sedíš, či ideš a či prídeš,
i ako si zúril proti mne.

Pretože tvoje zúrenie proti mne
a tvoja nadutosť dostali sa mi do uší,
vtiahnem ti do nosa svoju obrúčku
a svoju uzdu ti vložím do perí
a zavediem ťa späť cestou, ktorou si prišiel.

Tebe však toto bude znamením:
Jedz tento rok samorodé
a druhý rok samorastlé,
tretí rok však sejte a žnite,
saďte vinice a jedzte ich ovocie.

A zvyšok Júdovho domu, čo pozostal,
zapustí korene nadol
a hore prinesie ovocie.

Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšok
a pozostatok z vrchu Sion;
horlivosť Pána zástupov to urobí.

Preto toto hovorí Pán o asýrskom kráľovi:
Nevkročí do tohto mesta
ani šíp ta nevystrelí,
ani štítom naň nezaútočí,
ani násypom ho neobkolesí.

Vráti sa cestou, ktorou prišiel,
do tohto mesta nevkročí" - hovorí Pán.

"Budem kryť toto mesto, aby som ho zachránil
kvôli sebe a kvôli Dávidovi, svojmu služobníkovi."

Tu vyšiel Pánov anjel a zabil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc. Keď ráno vstali, hľa, samé mŕtve telá!

Nato odtiahol a odišiel. A tak sa asýrsky kráľ Sennacherib vrátil a býval v Ninive.

A keď sa raz klaňal v dome svojho boha Nesrocha, vlastní synovia Adramelech a Sarasár ho zabili mečom a sami utiekli do krajiny Ararat. Potom panoval miesto neho jeho syn Asarhaddon.

Povedal som:
"V polovici svojich dní musím ísť.
V bránach podsvetia som olúpený
o ostatok svojich rokov."

Povedal som: "Neuvidím Pána
v krajine živých,
neuzriem viac človeka
medzi obyvateľmi sveta.

Môj príbytok odtiahol,
sťahuje sa odo mňa
ako pastiersky stan.
Snujem ako tkáč svoj život;
odtrhúva sa od vlákna.
Odo dňa do noci skončíš so mnou.

Kričím až do rána.
Ako lev, tak zdrvil všetky moje kosti,
(odo dňa do noci skončíš so mnou).

Pištím ako lastovička,
ako holub hrkútam,
oči mi skleslo hľadia nahor:
Pane, som v úzkosti, zastaň sa ma!

Čo mám vravieť? Veď mi povedal
a on to urobil.
Velebiť ťa budem po všetky svoje roky
pre trpkosť svojej duše.

Pane, pre toto sa žije
a pre toto všetko je život môjho ducha,
veď ma uzdravíš a dáš mi život.

Hľa, moja veľká trpkosť mi je pre dobro,
ty si zachránil môj život
od priepasti záhuby,
lebo si zahodil za chrbát
všetky moje hriechy.

Veď nie podsvetie ťa bude velebiť,
nie smrť ťa bude chváliť,
tí, čo zostupujú do jamy,
nedúfajú v tvoju vernosť.

Živý, živý ťa velebí
ako aj ja dnes,
otec synom zvestuje tvoju vernosť.

Pán ma vyslobodí
a moje piesne budeme spievať
po všetky dni svojho života
v dome Pánovom."