Iz13

Proroctvá proti národom, hl. 13 - 23

1. Babylon

Nástup vojska

1

Výrok nad Babylonom, ktorý videl Izaiáš, syn Amosov.

 (*) (Boh predstavil jeho prorockému zraku budúce spustošenie tohto mesta.) 2

Na holom vrchu zdvihnite zástavu,
volajte im hlasno, kývajte rukou,
nech vojdú do brán kniežat!

 (*) (Cez "brány kniežat" vchádzali do mesta len kráľ a jeho veľmoži. Teraz sa cez ne vrúti aj nepriateľské vojsko.) 3

Ja som dal rozkaz svojim zasvätencom,
zavolal som (pre svoj hnev) svojich hrdinov,
tých, čo hrdo jasajú pre moju slávu.

 (*) ("Boží zasvätenci" sú tí, ktorých Boh venoval, zasvätil úlohe potrestať Babylon.) 4

Čuj! Hluk na vrchoch, ako množstva ľudí.
Čuj! Lomoz kráľovstiev zhromaždených národov.
To Pán vojsk prehliada bojovné vojsko.

 5

Idú z ďalekej krajiny,
od končín nebies:
Pán a nástroje jeho hnevu,
aby zničili celú zem.

Hrozný deň Pánov nad Babylonom

6

Kvíľte, lebo blízko je deň Pána,
príde ako pohroma od Všemohúceho.

 7

Preto sklesnú všetky ruky
a každé ľudské srdce ochabne.

 8

I podesia sa, kŕče a bôle dostanú,
budú sa zvíjať ako rodička,
s hrôzou budú hľadieť jeden na druhého:
tvár im bude horieť plameňom.

 9

Hľa, ide deň Pána ukrutný,
rozhnevaný a rozpálený,
aby urobil zo zeme púšť
a jej hriešnikov z nej vyhubil!

 10

Veď hviezdy nebies a ich súhvezdia
nezaskvejú sa svojím leskom,
slnko sa zatmie, len čo vyjde,
a mesiac sa nerozžiari svetlom.

 (*) (Tu opísaný súd nad Babylonom je zároveň predobrazom posledného súdu, preto sa tu uvádzajú niektoré zjavy, ktoré sa doslovne splnia až pri tomto súde.) 11

Strescem zločin na svete
a na zločincoch ich vinu
a spravím koniec nadutosti pyšných
a hrdosť násilníkov pokorím.

 12

Mužov spravím vzácnejšími než zlato
a ľudí nad zlato ofírske.

 (*) (Krajinu Ofír hľadajú niektorí v Južnej Arábii, iní v Indii, zas iní na východnom pobreží Afriky oproti ostrovu Madagaskar.) 13

Preto otrasiem nebesami
a zem sa vyšinie zo svojho miesta
pre rozhorčenosť Pána zástupov
v ten deň, keď vzplanie jeho hnev.

Skaza Babylonu

14

Vtedy ako splašená gazela
a ako ovce, ktoré nik nestráži,
obráti sa každý k vlastnému národu
a každý pobeží do svojej krajiny.

 (*) (Cudzinci budú z Babylonu utekať, aby aj ich nezastihla pohroma (porov. 47,15).) 15

Každý dopadnutý bude prebodnutý
a každý dochytený padne mečom.

 16

Pred ich očami rozdrvia im deti,
vyplienia im domy a sprznia im ženy.

Médi premenia Babylon na trosky

17

Hľa, ja vzbudím proti nim Médov,
ktorí si nevážia striebra
a v zlate nemajú záľubu.

 (*) (Kráľovstvo Médov bolo severovýchodne od Asýrsko-Babylonskej ríše. Perzský kráľ Kýros premohol r. 550 pr. Kr. médskeho kráľa Astyaga a pod svojou berlou zjednotil Kráľovstvá perzské a médske a vyvrátil Babylonskú ríšu r. 539 pr. Kr. Toto vyvrátenie predpovedá tu prorok, no nespomína Peržanov, len Médov, lebo títo vynikali ukrutnosťou. Nedali sa podplatiť, lebo korisť po vyhubení nepriateľského obyvateľstva i tak ostala im.) 18

Ich kuše rozdrvia mladíkov
a neušetria plod života,
nad synčekmi sa nezľutuje ich oko.

 19

A Babylon, ozdoba kráľovstiev,
pyšná okrasa Chaldejcov,
bude, ako keď Boh rozvrátil
Sodomu a Gomoru.

 20

Neobývaný bude naveky,
neosídlený na všetky pokolenia;
Arab si tam nepostaví stan
a pastieri tam nebudú košiariť.

 21

Ale bude tam sídliť zver púšte,
sovy naplnia ich domy,
budú tam bývať pštrosy
a capy tam budú poskakovať.

 22

Hyeny budú skučať v jeho kaštieľoch
a šakaly v palácoch rozkoše.

Už čoskoro príde jeho čas,
neodtiahnu sa už jeho dni.

(*) (Prorok predpovedá zánik starej babylonskej kultúry. Vysokú kultúru Babylonu potvrdzujú dnes vykopávky a klinopisné knižnice, ktoré našli v zrúcaninách.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Iz 12)   Dopredu (Iz 14)

Obsah