Iz23

12. Týrus

Záhuba

1

Výrok nad Týrom:
Kvíľte, lode taršišské,
veď je zničený, prístrešia niet!
Pri príchode z krajiny Cetim
im to bolo zvestované.

 (*) (Fenickí obchodníci z mesta Týrus sa pri návrate z obchodnej cesty dozvedeli už pri krajine Cetim (asi mesto Kition na ostrove Cyprus), že nepriateľ im zbúral mesto. O taršišských lodiach pozri 2,16.) 2

Zamĺkli obyvatelia pobrežia,
sidonskí kupci, čo plavia sa morom.

 (*) (Mesto Týrus založili kedysi kupci z mesta Sidon, ktoré ležalo asi 40 km severne od Týru. Preto sa Týrus volal "dcérou Sidonu" (verš 12).) 3

Naplnilo ťa - cez veľké vody -
zrno Šichoru.
Žatva Nílu je ich zárobkom
a stal sa tržiskom národov.

 (*) (Egyptské obilie, ktoré týrski kupci dovážali cez more (cez veľkú vodu), právom sa volalo "žatvou Nílu", veď Egypt tejto rieke ďakuje za svoju úrodnosť; pozri pozn. k 19,5 n. Šichor je tu len iný názov Nílu. Tak sa volalo vlastne len jedno rameno tejto rieky.) 4

Hanbi sa, Sidon, veď hovorí more,
morská pevnosť takto:
Neúpel si a neporodil si,
synov si nevychoval
a nevypestoval si panny.

 (*) (Zosobnená "morská pevnosť", t. j. skalnatý ostrov, na ktorom stálo mesto Týrus, privoláva Sidonu, že stojí zahanbený ako žena, ktorá nemala nikdy deti. Sidon ich síce mal, ale prišiel o ne.) 5

Keď bude chýr o tom v Egypte,
zažalostia pre správu o Týre.

 6

Choďte do Taršišu,
kvíľte, obyvatelia pobrežia!

 (*) (Obyvateľom spustošeného mesta nepozostáva iné, len ísť do kolónii, a to čím ďalej, do Taršišu (pozri pozn. k 2,16).) 7

Či toto je vaše jasajúce (mesto),
ktoré má pôvod odpradávna
a ktoré viedli jeho nohy
sídliť naďaleko?

 8

Kto takto rozhodol
o Týre, čo korunúval,
ktorého kupci boli kniežatami,
jeho obchodníci vznešenými krajiny?

 (*) (Týrus rozhodoval o kráľovských korunách a jeho kupci žili ako kniežatá.) 9

Pán zástupov rozhodol tak,
aby potupil pýchu všetkej slávy,
aby pohanil všetkých vznešených krajiny.

 10

Prekroč svoju krajinu sťa rieka,
dcéra Taršišu, pása už niet!

 (*) (Kolónia Taršiš môže tiež už rozšíriť svoje hranice, lebo zahynulo mesto Týrus, ktoré ako zvieracím pásom obmedzovalo jeho slobodu.) 11

Vystrel svoju ruku nad more,
zatriasol dŕžavami.
Pán dal rozkaz proti Kanaánu,
aby boli zničené jeho pevnosti.

 12

I riekol: "Neplesaj už viac,
znásilnená panna, dcéra Sidonu!
Vstaň, preplav sa do Cetim,
ani tam nebudeš mať pokoja."

 (*) (Týrus bol panenský, pretože sa ho nepriateľ doteraz nikdy nezmocnil.) 13

Hľa, krajina Chaldejcov - to tento národ,
nie Asýr to bol, čo pripravil ju pre zver -
postavil si veže a zrúcal jej paláce,
urobil z nej zborenisko.

 (*) (Ťažký a neistý verš.) 14

Kvíľte, lode taršišské,
veď je zničené vaše útočište!

Omilostenie Týru. - 15V ten deň bude Týrus zabudnutý na sedemdesiat rokov, ako sú dni jedného kráľa. Po sedemdesiatich rokoch bude s Týrom podľa piesne neviestky:

16

Vezmi citaru, obchádzaj mesto,
neviestka zabudnutá,
pekne hraj, veľa spievaj,
aby si spomenuli na teba.

17A tak po sedemdesiatich rokoch Pán navštívi Týrus a (on) sa vráti k svojmu zárobku a obcovať bude so všetkými kráľovstvami zeme pred tvárou sveta. 18Jeho zisk však a zárobok bude zasvätený Pánovi. Nebude sa hromadiť a nebude sa uschovávať, lež bude patriť tým, čo bývajú pred tvárou Pána, aby jedli do sýtosti a obliekali sa nádherne. (*) (Nevieme, prečo sa tieto roky volajú rokmi jedného kráľa.)

Kontext   Úvod   Dozadu (Iz 22)   Dopredu (Iz 24)

Obsah