Iz25

Ďakovná pieseň

1

Pane, Bohom si mi, zvelebujem ťa, chválim tvoje meno,
veď si zázračne uskutočnil
dávne ustanovenia s pevnou vernosťou!

2

Veď si mi z mesta spravil zrúcaninu,
z opevneného mesta zborenisko,
paláce cudzích nie sú mestom,
nikdy nebudú postavené.

(*) (O ničomnom meste pozri 24,10 n.) 3

Preto ťa velebí silný ľud,
mestá mocných národov sa ťa boja.

4

Veď si bol pevnosťou slabému,
pevnosťou biednemu v jeho úzkosti,
úkrytom pred búrkou, tôňou pred úpalom,
lebo dych tyranov - ako búrka múru.

5

Ako úpal na púšti
udusil si hluk cudzincov,
ako úpal v tôni mraku
stlmil si pieseň tyranov.

Blaženosť zachránených

6

Pán zástupov pripravil
na tomto vrchu všetkým národom
hostinu hojnú, hostinu s vínom,
hojnosť vyberanú, víno najjemnejšie.

(*) (Hostinou sa tu rozumejú radosti spasených v nebi; porov. Mt 8,11; 22,2 n. Spasení nebudú Boha vidieť už len cez závoj, ale z tváre do tváre (porov. 1 Kor 13,12). – Vulg miesto závoja spomína puto.) 7

A zničí na tomto vrchu
závoj, rozvinutý nad celým ľudstvom,
a prikrývku, čo zakrýva všetky národy.

8

Zničí smrť navždy
a Pán, Jahve, zotrie
slzu z každej tváre
a hanbu svojho ľudu
odstráni z celej zeme,
lebo Pán hovoril.

9

A v ten deň povedia: "Hľa, toto je náš Boh,
v neho sme dúfali, že nás spasí!
On je Pán, v neho sme dúfali,
jasajme a radujme sa z jeho spásy!

10

Lebo Pánova ruka spočinie na tomto vrchu."
Potom bude Moab zmlátený na mieste,
ako je zmlátená slama v hnojnici.

(*) (Moabčania uvádzajú sa tu len ako príklad, ako jeden z nepriateľských národov.) 11

A ak si v nej roztiahne ruky,
ako rozťahuje plavec pri plávaní,
zrazí jeho pýchu aj obratnosť jeho rúk.

12

Zrúti tvoje vysoké opevnené múry,
zvalí, strhne k zemi, do prachu.

Kontext   Úvod   Dozadu (Iz 24)   Dopredu (Iz 26)

Obsah