Iz27
1

V ten deň Pán potresce
svojím tvrdým, veľkým a silným mečom
Leviatana, rezkého hada,
a zabije draka, ktorý je v mori.

 (*) (Leviatanom sa volá Asýrsko, ktoré ležalo medzi Tigrisom a Eufratom. "Drakom" Egypt. More je ako v 18,2 a 19,5 rieka Níl. Asýrska a Egyptská ríša zobrazuje tu všetkých nepriateľov Božieho kráľovstva. Sv. Otcovia v hadovi aj tu ako v Gn 3 videli diabla.)

Nová Pánova vinica

2

V ten deň
bude vinica vínorodá, ospevujte ju!

 3

Ja, Pán, ju strážim,
každú chvíľu ju polievam;
aby ju nepoškodili,
v noci i vo dne ju chránim.

 4

Hnev neprechovávam.
Keby bolo tŕnie a bodľačie,
bojovne by som zakročil
a spálil by som ho zaraz,

 5

alebo nech sa chopí mojej ochrany,
uzavrie mier so mnou,
mier uzavrie so mnou.

 (*) (Starozákonná Božia vinica rodila len plánky (Iz 5,1 n.), novozákonná bude vinorodá. Tŕnie a bodľač označuje nepriateľov Božej vinice. Tí sa zachránia iba ak sa obrátia k Bohu.)

Boh trestal svojich mierne

6

V budúcnosti Jakub zakorení,
kvitnúť bude a pučať Izrael
a naplní tvár zeme úrodou.

 7

Či ho šľahal, ako šľahal jeho šľahačov?
Či ho zabíjal, ako zabíjal jeho zabíjačov?

 8

Zamietnutím(?), zavrhnutím ho súdil,
zmietol svojím ostrým víchrom v deň východného vetra.

 9

Nuž takto bude uzmierený hriech Jakubov
a všetkým ovocím je: odstráni svoj hriech,
keď urobí všetky oltárne kamene
podobnými rozdrvenému vápencu.
Nevstanú viac ašery a chamány.

 (*) (Boh tresce svoj národ len preto, aby národ opustil modly. O ašerách a chamánoch pozri pozn. k 17,8.) 10

Lebo pevné mesto je osamelé,
príbytok zavrhnutý, opustený ako púšť,
bude sa tam pásť a odpočívať teľa
a znivočí jeho vetvičky.

 (*) (Nie je zreteľné, či sa tu spomína pohanské veľmesto, o ktorom bola reč v 24,10; 25,2; 26,5, a či niektoré mesto vyvoleného národa, Samária alebo Jeruzalem.) 11

Keď uschnú jeho konáriky, zlámu sa,
prídu ženy a zapália ich.
Lebo je to ľud nechápavý,
preto sa nezmiluje nad ním jeho Stvoriteľ
a jeho Tvorca ho neomilostí.

Návrat národa

12

V ten deň
bude Pán vyklepávať klasy
od Eufratu až po Egyptský potok
a vy, synovia Izraela, budete pozbieraní
jeden po druhom.

 (*) (Keď bolo obilia málo, mlátili ho palicami, vyklepávaním (podobne ako u nás cepami). Po národných pohromách ostane doma, na území vyvoleného národa málo dobrých Izraelitov, málo cenného zrna, preto Boh zhromaždil k nim aj tých, čo sú roztratení po svete. – Potok Egypta bol potok Ariš, ktorý na juhozápade bol hranicou Júdska.) 13

V ten deň
zazvučí veľká trúba
i prídu, čo boli stratení v asýrskej krajine
a rozptýlení v krajine egyptskej,
a klaňať sa budú Pánovi
na svätom vrchu v Jeruzaleme.
Kontext   Úvod   Dozadu (Iz 26)   Dopredu (Iz 28)

Obsah