Iz29

2. Proti Jeruzalemu

Tieseň a záchrana sveta

1

Beda, Ariel, Ariel,
mesto, kde sídlil Dávid.
Pridajte rok k roku,
sviatky nech obehnú,

(*) (Arielom sa tu volá Jeruzalem. Toto slovo môže mať dvojaký význam: 1) Boží lev, 2) Božie ohnisko. Tu sa užíva v poslednom zmysle (porov. Ez 43,15 n.). Izaiáš volá celé mesto týmto menom, pretože v Jeruzaleme bol zápalný oltár, Božie ohnisko.) 2

potom budem tiesniť Ariela
a bude povzdych a vzdychanie;
i bude mi ako Ariel.

(*) (Celé mesto bude ako Ariel, zápalný oltár, pri ktorom vzdychali obetné zvieratá, keď dokonávali.) 3

Budem ťa obliehať dookola,
upevním vôkol teba hradbu
a vystavím proti tebe násyp.

4

Vtedy budeš pokorne zo zeme hovoriť,
z prachu zeme bude úpieť tvoja reč,
tvoj hlas bude ako duch zo zeme
a z prachu bude šepotať tvoja reč.

5

Ako drobný prach bude zástup cudzincov,
ako miznúca pleva svorka násilníkov.
I stane sa zrazu, nečakane:

6

Pán zástupov ťa navštívi
hromom a trasením a veľkým praskotom,
búrkou a víchricou a plameňom žeravého ohňa.

7

I bude ako sen a nočné videnie
zástup všetkých národov,
bojujúcich proti Arielovi
a všetkých, čo ho obliehajú, obkľučujú a znásilňujú.

8

Ako keď sa sníva hladnému, že je,
a keď sa prebudí, nemá ukojenú túžbu,
a ako keď sa smädnému sníva, že pije,
a keď sa prebudí, je zmorený
a prahne smädom,
tak bude zástupu všetkých národov,
čo bojujú proti vrchu Sion.

(*) (Splnenie tohto proroctva pozri 37,36.)

Trest zaslepencov

9

Tŕpnite - a stŕpnete,
zaslepujte sa a oslepnete,
ste opití, ale nie od vína,
tackáte sa, ale nie od liehu.

10

Lebo Pán vylial na vás ducha závratu
a zavrel vaše oči, prorokov,
zahalil vaše hlavy, vidcov.

(*) (Proroci sú okom národa, lebo vidia veci božské, ktoré potom z Božej vôle oznamujú národu.) 11

Nuž bude vám každé videnie
ako slová zapečatenej knihy.
Keď ju dajú tomu, čo vie čítať,
so slovami: "Čítajže toto!" -
odpovie: "Nemôžem, je zapečatená."

(*) (Vodcovia národa nechcú knihu otvoriť. Pospolitý ľud nevie čítať.) 12

A ak dajú knihu tomu, čo nevie čítať,
a povedia: "Čítajže toto!" -
odpovie: "Neviem čítať."

13

Pán povedal:
"Pretože sa mi tento ľud približuje svojimi ústami
a svojimi perami ma ctí,
srdce si však vzďaľuje odo mňa,
takže je ich bázeň ku mne
naučeným ľudským príkazom,

(*) (Porov. Mt 15,7–9.) 14

preto, hľa, ja znovu vykonám divy
s týmto ľudom, podivne a čudno,
i zahynie múdrosť jeho mudrcov
a rozum jeho rozumných sa schová."

3. Proti zlým úmyslom

15

Beda tým, čo pred Pánom
hlboko skrývajú úmysel,
vo tme dejú sa ich skutky
a vravia: "Kto nás vidí a kto o nás vie?"

(*) (Konajú, akoby neboli závislí od Boha.) 16

Vaša prevrátenosť! Či hrnčiar hodnotí sa ako hlina,
že tvor hovorí o tvorcovi: "Neurobil si ma!"?
A hrniec vraví hrnčiarovi: "Nechápe!"?

17

Či to nebude už za krátku chvíľu,
že Libanon premení sa na sad
a sad budú za les pokladať?

(*) (Duchovné krásy mesiášskych čias prirovnáva prorok krásam prírody Libanonu. Divé lesy budú vtedy ako krásne sady, popri ktorých by aj terajšie sady boli len ako divé lesy. "Hluchí a slepí" – rozumejú sa protivníci prorokovi, ktorí nakoniec uznajú prorokovu pravdu.) 18

A v ten deň počujú hluchí slová knihy
a z tmy a temnoty oči slepých prehliadnu.

19

Pokorní budú v Pánovi rásť v radosti
a najbiednejší z ľudu
budú plesať v Svätom Izraela.

20

Veď zmizol násilník a zhynul posmešník
a vyhubení sú, čo bdeli nad zločinom,

(*) (Proroctvo sa splnilo za vpádu Sennacheriba v roku 701 pr. Kr. Porov. 2 Kr 19,3 n.) 21

čo obvinili človeka pre slovo,
čo sudcovi v bráne kládli osídla
a pre nič odmietli spravodlivého.

22

Preto takto hovorí Pán Jakubovmu domu,
(ten, čo vykúpil Abraháma):
"Nebude sa teraz hanbiť Jakub
a nezbledne teraz jeho tvár.

23

Lebo keď uvidí (jeho dietky),
dielo mojich rúk uprostred seba,
zasvätia moje meno,
zasvätia Svätého Jakubovho
a báť sa budú Boha Izraelovho.

(*) (Keď potomstvo Jakubovo uvidí, akú zázračnú zmenu urobil Boh v národe, bude zvelebovať jeho meno.) 24

Zblúdení duchom pochopia múdrosť
a odbojníci prijmú poučenie."

Kontext   Úvod   Dozadu (Iz 28)   Dopredu (Iz 30)

Obsah