Iz3

Všetkej opory budú pozbavení

1

Lebo, hľa, Pán, Jahve zástupov,
odstráni z Jeruzalema a z Júdska
všetku silu a oporu,
všetku oporu chleba a všetku oporu vody,

 2

hrdinu i bojovníka, sudcu i proroka,
čarodeja i starca,

 3

päťdesiatnika i vznešeného muža,
poradcu, obratného umelca a znalca vo veštení.

 (*) (Za časov Oziáša a Joatama žili Izraeliti v blahobyte, ktorý viedol k úpadku mravov. Preto prorok hrozí, že prídu o blahobyt a stratia aj ľudí, na ktorých by sa mohli alebo chceli spoliehať. Päťdesiatnik bol veliteľ jednotky, ktorá počítala asi päťdesiat mužov (porov. stotník). Remeselníci boli dôležitou zložkou štátneho života, preto ich nepriateľ rád brával do zajatia.) 4

Chlapcov im dám za kniežatá
a samopaš zavládne nad nimi.

 (*) (Vlády sa zmocnia nedospelé živly. Tento opis veľmi prilieha na pomery, ktoré zavládli za časov Achaza.) 5

Ľudia sa budú vzájomne trýzniť,
každý svojho priateľa,
chlapec sa vrhne na starca
a podliak na vznešeného.

 6

Keď jeden chytí druhého v otcovom dome:
"Máš rúcho, buď nám kniežaťom
a táto zrúcanina nech ti je poddaná!" -

 (*) (Bieda a bezhlavosť bude taká veľká, že toho, kto bude mať trochu lepší odev, nasilu by chceli urobiť panovníkom, ale nik nebude chcieť prevziať hroznú zodpovednosť.) 7

odvetí v ten deň:
"Nie som ránhojič,
veď v mojom dome niet chleba a niet šiat,
nerobte ma kniežaťom ľudu!"

 8

Veru, Jeruzalem sa rúca, Júdsko padá,
lebo ich jazyk a ich skutky sú proti Pánovi,
navzdory očiam jeho velebnosti.

 9

Výzor ich tváre svedčí proti nim,
svoj hriech hlásajú ako Sodoma, neskrývajú ho;
beda ich duši! Veď sebe robia zlo!

 (*) (Sodomčania hrešili verejne, nehanbili sa za hriech (Gn 19,5).) 10

Povedzte spravodlivému, že dobre mu,
že bude jesť ovocie svojich skutkov.

 11

Beda bezbožnému, zle mu!
Podľa skutkov jeho rúk sa mu stane.

Trest nad kniežatami Izraela

12

Dozorcami môjho ľudu sú deti
a ženy nad ním panujú.
Ľud môj, tvoji vodcovia sú zvodcovia
a cestu, ktorou kráčaš, ničia!

 13

Pán povstal, aby sa pravotil,
stojí, aby súdil kmene.

 14

Pán vstúpi do súdu
so staršími svojho ľudu, i s jeho kniežatami:
"Veď vy ste spásli vinicu,
máte v dome korisť od bedára!

 (*) (Vyvolený národ sa vo Svätom písme viac ráz volá vinicou: Dt 32,32; Ž 80,9; Iz 5,1 n.; 27,2.) 15

Čo chcete? Drvíte môj ľud
a rozomieľate tváre bedárov" -
hovorí Pán, Jahve zástupov.

Trest necudných žien

16

Pán hovorí:
"Pretože sa dcéry Siona vyvyšujú,
vykračujú s napnutým krkom,
očami šibú sem a tam,
chodia krokom trasľavým
a hrkajú retiazkami nôh:

 (*) (Ženy nosievali na členkoch oboch nôh obrúčky zo striebra, zlata alebo aj slonoviny. Tieto spájala zlatá retiazka, preto boli ženy nútené chodiť krátkym, skackavým krokom, pričom im retiazky na nohách hrkali a vyzývali pozornosť mužov.) 17

prašivým spraví Pán temä dcér Siona
a Jahve ich sluchy obnaží.

 18

V ten deň Pán odstráni ozdobu:
obruče nôh, slniečka a mesiačky,

 19

perly, náramky a závoje,

 (*) ("Perly", doslovne "kvapky", boli súčiastkami náušníc alebo náhrdelníkov.) 20

turbany, hrkálky, pásy,
voňavky a amulety,

 (*) (Amulety boli ozdobné predmety neznámeho tvaru, na ktorých boli hádam čarovné nápisy.) 21

prstene a nosné obrúčky,

 22

rúcha, plášte, šatky a kapsičky,

 23

zrkadlá a pláštiky, čiapočky a halienky.

 (*) ("Zrkadlo" bola vyleštená kovová platnička, ktorú ženy nosievali pri sebe.) 24

V ten deň bude miesto vône zápach
a miesto pása povraz,
miesto vlnivého účesu plešina,
miesto plášťa vrecovina,
vypálený znak namiesto krásy.

 (*) (Vrecovina, žinenka, tmavé vrecovité kajúcne rúcho bolo znakom smútku a kajúcnosti. – Znaky vpaľovali otrokom a premoženým nepriateľom.) 25

Tvoji mužovia padnú mečom
a tvoji hrdinovia vo vojne.

 (*) (Tieto verše zosobňujú Jeruzalem ako ženu, ktorá v žiali sedí na zemi (čo je tiež znakom smútku), pretože je pozbavená svojej ozdoby, mužov.) 26

Budú kvíliť a smútiť jej brány
a spustnutá bude sedieť na zemi."
Kontext   Úvod   Dozadu (Iz 2)   Dopredu (Iz 4)

Obsah