Hľa, podľa pravdy bude kraľovať kráľ
a kniežatá podľa práva panovať!

Každý bude sťa úkryt pred vetrom
a útočište pred búrkou,
ako potoky vôd v suchote,
ako tôňa veľkej skaly v pustej krajine.

Nezalepia sa viac oči vidiacich
a uši čujných budú načúvať.

Srdce pochabých bude chápať náuku
a jazyk koktavých zrazu prehovorí jasno.

Nebudú viac volať blázna šľachetným,
ani podvodníka nenazvú vznešeným.

Veď blázon hovorí bláznovstvo
a srdce mu zamýšľa zlo:
konať nečestne, hovoriť bludne proti Pánovi,
sklamať túžbu hladného
a odstrániť nápoj od smädného.

A zbrane podvodníka sú zlé;
ten zamýšľa plány,
aby zničil chudobného klamnými rečami,
i keď chudák háji pravdu.

Šľachetný však zmýšľa šľachetne,
zastáva sa vecí šľachetných.

Ženy bezstarostné, vstaňte, počúvajte môj hlas,
dcéry spoliehavé, čujte moju reč!

V deň roku budete sa triasť, spoliehavé,
veď koniec vinobraniu, oberačka nepríde.

Bojte sa, bezstarostné, traste sa, spoliehavé,
zvlečte, obnažte sa, opášte si bedrá,

bite sa v prsia pre vzácne polia,
pre úrodný vinohrad,

pre roľu môjho ľudu,
čo tŕním a bodľačím zarastie.
Áno, pre všetky domy radosti,
pre plesajúce mesto.

Veď palác je opustený,
hluk mesta prestal.
Výšina a veža stali sa navždy jaskyňou,
radosťou divých oslov, pasienkom stád.

Až bude na nás vyliaty duch z výsosti,
vtedy bude z púšte sad
a sad bude pokladaný za les.

V púšti sa usadí právo
a v sade sa rozhostí pravda.

Účinkom pravdy bude pokoj
a dielom pravdy mier a bezpečnosť navždy.

Môj ľud bude bývať v príbytku pokoja,
v stánkoch bezpečných a v sídlach bezstarostných.

Načisto padne les
a hlboko sa ponorí mesto.

Šťastní, čo sejete pri samých vodách,
uvoľňujte nohy vola a osla.