Iz33

6. Proti Asýrom

Boh záchranca

1

Beda ti, ničiteľ, sám však neničený,
a lupič, sám však neolúpený!
Až skončíš ničenie, zničia ťa,
až dovŕšiš lúpenie, olúpia ťa.

 (*) (Ničiteľ a lupič je Asýr.)
2

Pane, zmiluj sa nad nami, v teba dúfame,
buď naším ramenom každé ráno
a našou spásou v čase tiesne!

 3

Pred hlasom hrmotu utečú národy,
a keď sa pozdvihneš, kmene sa rozpŕchnu.

 4

Nakopíte korisť, ako sa kopia kobylky,
poskokom koníčkov poskočíte na ňu.

 (*) (Oslobodený národ nazhŕňa koristi.) 5

Velebný je Pán, veď býva na výsosti,
naplňuje Sion právom a spravodlivosťou.

 6

Jeho časy budú bezpečné,
bohatstvo spásy, múdrosť a poznanie
a bázeň pred Pánom bude jeho poklad.

Tieseň a záchrana

7

Hľa, hrdinovia volajú vonku,
poslovia pokoja horko plačú.

 (*) (Posli, ktorých kráľ Ezechiáš poslal k Sennacheribovi (2 Kr 18,14–16), vrátili sa so žiaľom, lebo nedosiahli pokoja. Kráľ asýrsky nedodržal zmluvu a spustošil celú krajinu.) 8

Pusté sú chodníky, zanikli pútnici.
Zrušil zmluvu, opovrhol mestami,
znevažoval ľudí.

 9

Smúti, uvädá zem, hanbí sa Libanon, vyschýna,
Sáron je podobný púšti, opršal Bášan a Karmel.

 (*) (Sáron je úrodná rovina na pobreží Stredozemného mora od mesta Joppe = Jafa až po vrch Karmel. O Bášane pozri pozn. k 2,13. Karmel je vrch pri Stredozemnom mori, na juhu územia kmeňa Aser. Dnes sa volá Džébel Már Eliás.) 10

"Teraz povstanem," hovorí Pán,
"teraz sa vyvýšim, teraz sa zdvihnem.

 11

Počali ste seno, porodíte plevu,
váš dych je ohňom, pohltí vás.

 12

Národy budú spálené sťa vápenec,
odťaté tŕnie sa spáli na ohni.
13

Čujte, vzdialení, čo som urobil,
a blízki, poznajte moju moc!"

 14

Trasú sa hriešnici na Sione,
pokrytcov zachvacuje strach:
"Kto z nás môže bývať s ohňom, čo stravuje?
Kto z nás môže bývať s večným požiarom?

 15

Kto kráča v pravde a hovorí priamo,
odmieta násilný zisk,
potriasa rukami, aby sa nedotkol úplatku,
zapcháva si uši, aby nepočul o krvi,
a oči zatvára aby zlo nevidel:

 16

Ten bude bývať na výsostiach,
skalopevný je jeho hrad,
dostane chleba a voda sa mu neminie."

 (*) (Pred Pánom trasú sa nielen pohania, ale aj hriešni Izraeliti. Tí nikdy nebudú bývať v Božej prítomnosti. Boha tu volá prorok "ohňom, čo stravuje" a "večným požiarom". U Boha budú prebývať len spravodliví (porov. Ž 15 a 24).)
17

Kráľa v jeho kráse uzrú tvoje oči,
uvidia rozsiahlu krajinu.

 (*) (Kráľ je Boh; porov. v. 22.)

Zlo pominulo

18

Tvoje srdce spomína na hrôzu:
"Kde je, čo sčitoval? - Kde je, čo zvažoval? -
Kde je, čo zratúval veže?"

 (*) (Korisť a veže spočítavali si Asýri.) 19

Neuvidíš bezočivý národ,
národ s rečou nejasnou, že ho nerozumieť,
a brblavým jazykom, že ho nemožno pochopiť.

 20

Hľaď na Sion, mesto našich sviatkov,
tvoje oči uzrú Jeruzalem,
príbytok bezpečný, stánok neprenosný.
Jeho kolíky sa nikdy nevytiahnu,
ani jeden jeho povraz sa neroztrhne.

 21

Ba Velebný, Pán, tam bude pre nás
namiesto prúdov, riek, brehov širokých.
Veslová loď po nich neprejde
a pyšná loď ich neprepláva.

 22

Lebo Pán je naším sudcom,
Pán naším zákonodarcom.
Pán je naším kráľom, on nás spasí.
23

Tvoje povrazy sú popustené,
neudržia podstavec sťažňa,
nerozvinú zástavu.

Vtedy sa bude deliť veľká korisť,
kuľhaví budú hojne plieniť.

(*) (Ochranou veľkých miest bývali rieky. Svätému mestu takouto ochranou bude sám Pán. Zatiaľ je, pravda, Jeruzalem ešte blízky stroskotaniu ako loď, neschopná plavby. Ale Boh mu odpustí viny a získa víťazstvo.) 24

Nik z obyvateľov nepovie: "Chorý som."
Ľudu, čo tam býva, je odpustený hriech.
Kontext   Úvod   Dozadu (Iz 32)   Dopredu (Iz 34)

Obsah