Iz5

Beda hriešnemu národu, hl. 5

Podobenstvo o vinici

1

Zaspievam svojmu miláčikovi
pieseň svojho priateľa o jeho vinici.
Vinicu mal miláčik môj
na úrodnom úbočí.

(*) (Podobenstvom o vinici kreslí prorok nevďačnosť Izraelitov. Miláčik a priateľ je Boh Jahve, je to teda pieseň, ktorú Boh zložil o svojej vinici. Zo 6. verša vidieť, že vinohradníkom je Boh, ktorý rozkazuje aj oblakom, a v 7. verši sa vyhlasuje, že nevďačnou vinicou je Izrael.) 2

Okopal ju, skálie z nej vyzbieral,
viničom ju vysadil,
postavil uprostred nej vežu
a lisom ju vystrojil.
Potom čakal, že urodí hrozno,
urodila však plánky.

3

A teraz, občania Jeruzalema
a mužovia Júdska,
súďte medzi mnou a mojou vinicou!

4

Čo som ešte mal urobiť svojej vinici
a neurobil som jej?
Prečo, kým čakal som hrozno,
urodila len plánky?

5

Teraz však nechže vám ukážem,
čo urobím ja svojej vinici:
pováľam jej plot a stane sa pastvou,
zrúcam jej ohradu a bude pošliapaná.

(*) (Ohrada okolo viníc a záhrad bývala z nanosených skál a na nej bol haluzový plot.) 6

Obrátim ju na púšť,
nebude strihaná a nebude kopaná,
takže vzrastie tŕnie a bodľač;
ba aj oblakom prikážem,
aby ju neskropili dažďom.

7

Bo vinicou Pána zástupov je dom Izraela
a júdski mužovia jeho sadom rozkošným.
On čakal na právo - a hľa, bezprávie,
na spravodlivosť - a hľa, kvílenie.

(*) (Dom Júdov dostal od Boha oveľa viac výsad než ostatné kmene.)

Šestoro beda

8

Beda tým, čo hromadia dom na dom
a pole pripájajú k poľu,
takže nieto viac miesta
a uprostred krajiny ste sami ubytovaní.

(*) (Šestoro "Beda!" vyrieknutých nad hriešnikmi nás poučí, čo je to za divé hrozno, ktoré urodila nevďačná vinica, čo sú to za zločiny, ktorých sa národ dopúšťa.) 9

Počujem, Pane zástupov:
"Ver, že množstvo domov bude pustatinou,
vo veľkých a krásnych nebude nik bývať."

10

Áno, desať jutár vinice urodí jeden bat
a chomer siatia efu urodí.

(*) (Bat bola miera na tekutiny, obsahovala 36,4 litrov (podľa iných skoro 40 litrov). Miera tej istej veľkosti na veci sypané sa volala efa. Miera desaťnásobná, teda 364 litrov (podľa iných skoro 400 l), volala sa chomer.)
11

Beda tým, čo zavčas rána
pachtia po nápoji
a do neskorého večera
ich rozpaľuje víno!

12

Čo majú citaru a harfu,
bubon, flautu a víno na hodoch,
na dielo Pána však nehľadia
a prácu jeho rúk nevidia.

13

Zato bude zajatý môj ľud pre nevedomosť,
jeho slávni umrú hladom
a jeho zástup zoschne od smädu.

(*) ("Slávni" sú kniežatá a vodcovia ľudu "zástup" je obyčajný ľud.) 14

Preto podsvetie roztvorí svoj pažerák,
rozškľabí svoje ústa bezodné
a zostúpi jeho sláva i jeho zástup
i jeho hluční a tí, čo v ňom plesajú.

(*) ("Podsvetie", podľa starších starozákonných kníh je to miesto odpočinku, ticha a smútku. Miesto radosti, nebo, nebolo pred Kristom Pánom otvorené, preto nie div, že sú i spravodliví na mieste smútku, v šeóle. Nikde sa však netvrdí, že by osud spravodlivých bol po smrti rovnaký s osudom hriešnych, ba výslovne sa hovorí, že na hriešnikov čakajú v podsvetí tresty.) 15

I skloní sa človek a pokorí sa každý
a oči pyšných sa sklopia.

16

Povýšený bude v súde Pán zástupov
a svätý Boh v pravde ukáže sa svätým.

17

Baránky sa tam budú pásť ako na svojej pastve
a púšte boháčov cudzinci vyjedia.

(*) (Opustená krajina bude pastviskom a čo sa na spustnutých poliach urodí, zoberú cudzinci.)
18

Beda tým, čo priťahujú vinu neprávosťou
a pokutu vozovými povrazmi!

19

Čo hovoria: "Nech sa náhli,
nech urýchli svoje dielo,
nechže uvidíme!
Nech sa priblíži a príde
rozhodnutie Svätého Izraelovho,
nech ho spoznáme!"

(*) (Hriešnici sa posmievajú prorokovým rečiam.)
20

Beda tým, čo vravia zlému dobré a dobrému zlé,
robia svetlo tmou a tmu svetlom,
robia horké sladkým a sladké horkým!

21

Beda tým, čo sú vo vlastných očiach múdri
a sami pred sebou rozumní!

22

Beda hrdinom - v pití vína
a silákom - v miešaní liehovín,

23

ktorí za úplatok oslobodia zločinca
a odnímu právo od spravodlivých!

24

Preto ako plevu zožiera jazyk ohňa
a seno scvŕka sa v plameni,
bude ich koreň hnilobou
a ich kvet odletí ako prach,
lebo odmietli náuku Pána zástupov
a výroku Svätého Izraelovho sa rúhali.

25

Preto sa rozpálil Pánov hnev proti jeho ľudu,
vystrel proti nemu svoju ruku
a strestal ho, až sa triasli hory.
Ich mŕtvoly boli sťa blato po uliciach.
Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev
a jeho ruka je ešte vystretá.

(*) (Prorok pripomína akýsi už pominutý, ale bližšie neoznačený trest. Keďže sa však národ neobrátil, Božia ruka je pripravená k ďalším trestom.)

Príchod nepriateľa

26

I zdvihne znak národu zďaleka
a zapíska mu až do končín zeme
a hľa, príde náhle, honosne!

(*) (Meno nepriateľského národa, ktorý Boh povolá proti Júdsku, sa nespomína, ale sú to bezpochyby Asýrčania. Bohu sa tu, ako v Biblii často, pripisujú ľudské činy, hoci vieme, že on nemusí zdvihnúť znak ani zapískať, keď chce privolať nepriateľské vojsko.) 27

Niet v ňom znaveného ani omdleného,
nespí, ani nedrieme,
pás jeho bedier sa nerozopne,
ani remeň na obuvi neroztrhne.

28

Jeho šípy sú ostré,
všetky kuše napnuté,
kopytá jeho koní sú ako kremeň
a jeho kolesá ako víchrica.

29

Rev má ako levica,
reve ako levíčatá,
ručí a uchytí korisť,
odnesie a nik mu ju nevytrhne.

30

V ten deň bude hučať nad ním
ako hukot mora.
Pozrie sa na zem a hľa, hustá tma
a svetlo sa zotmie v jej mrákote!

(*) (Zámeno "jej" sa vzťahuje na "zem". Je to zem Júdska.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Iz 4)   Dopredu (Iz 6)

Obsah