Iz58

III. diel

Nové kráľovstvo Božie, hl. 58 - 66

1. Pravá zbožnosť, hl. 58

Pôst

1

Volaj, nestišuj,
ako trúba vyvýš svoj hlas,
zvestuj môjmu ľudu jeho hriech
a Jakubovmu domu jeho vinu!

2

Veď sa ma deň čo deň dopytujú
a chcú poznať moje cesty
ako ľud, čo spravodlivo koná
a Božieho práva sa nespúšťa.
Žiadajú odo mňa spravodlivé súdy,
túžia po Božej blízkosti:

3

"Prečo sa postíme, a nevidíš,
umŕtvujeme sa, a nezbadáš?!"
A v deň svojho pôstu spĺňate si túžbu
a prenasledujete svojich robotníkov.

(*) (Izraeliti maria záslužnosť pôstu a iných vonkajších skutkov kajúcnosti tým, že vyhovujú svojim nezriadeným túžbam. K vonkajším skutkom kajúcnosti musia sa družiť skutky spravodlivosti a lásky.) 4

Hľa, pre škriepky a hádky sa postíte
a hriešne bijete päsťou!
Nepostite sa ako po dnešný deň,
aby na výsosti vyslyšali váš hlas.

5

Či takýto je pôst, ktorý sa mi ľúbi?
Má sa človek umŕtvovať celý deň?
Vykrúcať si dookola hlavu
a vrecovinou i popolom si ustielať?
Či toto nazveš pôstom
a dňom milým Bohu?

6

Či nie to je pôst, ktorý sa mi ľúbi,
keď rozviažete zväzky zločinné
a roztvoríte zvierajúce putá,
prepustíte zlomených na slobodu
a rozlámete každé jarmo?

7

Či nie, keď lámeš chudobným svoj chlieb,
potulných bedárov zavedieš do domu,
ak vidíš nahého, zaodeješ ho
a pred svojím telom sa neskrývaš?

(*) ("Pred svojím telom sa neskrývaš" – pred blížnym sa neskrývaš.) 8

Vtedy ako zora vypukne ti svetlo
a uzdravenie ti náhle vyklíči:
bude ťa predchádzať tvoja spravodlivosť
a Pánova sláva uzavrie tvoje rady.

9

Vtedy budeš volať a Pán odpovie,
budeš kričať a riekne: "Hľa, tu som!"
Keď odstrániš sprostred seba jarmo,
kývanie prstami a reči zločinné

(*) ("Kývanie prstami" – posmešný posunok.) 10

a ponúkneš hladnému svoj súcit,
ubitú dušu nasýtiš:
vyjde vo tme tvoje svetlo
a tvoja temnosť bude ako poludnie.

11

A Pán ti dá neprestajný spočinok,
jasnosťou naplní tvoju dušu
a tvoje kosti upevní;
budeš ako polievaná záhrada
a ako prameň vôd,
ktorého vody nesklamú.

12

I postavia v tebe dávne sutiny:
zdvihneš základy zašlých pokolení
a volať ťa budú murárom trhlín,
obnoviteľom ciest k bývaniu.

(*) (Skutkami lásky dosiahnu to, že ich Boh vyslobodí zo zajatia, a vtedy na zrúcaninách svojich domov postavia si nové obydlia, opravia, čo bolo pokazené, a postavia si pohodlné cesty.)

Sobotný deň

13

Ak zdržíš pre sobotu svoju nohu,
aby si v môj svätý deň nerobil, čo sa ti zachce,
a sobotu budeš volať rozkošou,
svätý Pánov (deň) hodným úcty
a uctíš si ho, že nebudeš konať svoje cesty,
vypĺňať svoju vôľu a hovoriť reči:

(*) (Tak sa zdá, že Izraeliti z lakomstva konali práce a cesty aj v zasvätený sobotný deň. Preto ich prorok upozorňuje, že sobotný deň neslobodno šliapať nohami a znesväcovať. Kto s radosťou zasvätí sviatočný deň, nájde svoju radosť v Pánovi a Pán mu dá podiel v dedičstve Jakubovom, v zasľúbenej zemi.) 14

tak sa budeš kochať v Pánovi
a dám ti vznášať sa nad výšinami zeme,
nasýtim ťa dedičstvom tvojho otca Jakuba:
lebo hovorili ústa Pánove.

Kontext   Úvod   Dozadu (Iz 57)   Dopredu (Iz 59)

Obsah