Iz63

6. Víťaz, Pán, pošliapal národy, 63, 1-6

1

"Kto je to, čo prichádza z Edomu,
z Bozry v odeve červenom,
ten, čo sa skvie vo svojom rúchu,
vykračuje v plnej sile?"
"Ja som, ktorý hlásam pravdu,
mocný na spásu."

 (*) (O Bozre pozri pozn. k 34,6. Ako v hl. 34 Edom sa tu predstavuje ako stelesnený nepriateľ Božej ríše a predstavuje všetkých jej nepriateľov. Národom, ktoré sa spustili Boha, môže byť šliapač lisu upomienkou. Boh niekedy prísno zasahuje do dejín ľudstva, ale aj najhroznejšie jeho zásahy pochádzajú vlastne z milosrdenstva. Chce ľudí pohnúť k pokániu a zachrániť pre večnosť. Tak treba rozumieť ten úchvatný a hrozný obraz.) 2

"Prečo je tvoja šata červená
a tvoje rúcho ako šliapača v lise?"

 3

"Lis som šliapal sám
a z národov nebol nik pri mne.
Pošliapal som ich vo svojom hneve,
zdrvil som ich vo svojej prchlivosti,
nuž striekala ich vlaha na môj šat
a celé rúcho som si poškvrnil.

 4

Lebo som mal deň pomsty na mysli,
a prišiel rok môjho vykúpenia.

 (*) (Pre deň pomsty a rok milosti pozri pozn. k 61,1–3.) 5

Obzeral som sa, ale pomocníka nebolo,
díval som sa, nebolo však toho, kto by ma podporil;
vtedy mi bolo pomocníkom moje rameno
a podporila ma moja prchlivosť,

 6

že som šliapal národy vo svojom hneve,
opojil som ich svojou prchlivosťou
a vylial som na zem ich vlahu."

7. Modlitba proroka, 63,7 - 64,12

Spomienka na minulosť

7

Milosrdenstvo Pánovo chcem hlásať,
Pánovu chvályhodnosť,
pre všetko, čo nám Pán urobil,
pre veľkú dobrotu k domu Izraela,
čo im preukázal vo svojom zľutovaní
a v množstve svojej milosti.

 8

Veď povedal: "Je to predsa môj ľud,
synovia, ktorí nesklamú!" -
a stal sa im spasiteľom

 9

vo všetkom ich súžení.
Nie posol ani anjel,
ale vyslobodil ich sám.
Vo svojej láske a útrpnosti
ich sám vykúpil,
zdvihol ich a nosil ich
po všetky dávne dni.

 (*) (V osnove začiatku tohto verša sme so LXX urobili maličkú zmenu. Vulg číta: "Vo všetkom ich súžení sa nesužoval a anjel jeho tváre ich spasil.") 10

Ale oni sa búrili a zarmucovali
jeho ducha svätého;
preto sa im zmenil na nepriateľa,
a sám bojoval proti nim.

 (*) ("Duch svätý", ktorý sa tu spomína, nie je tretia božská osoba. Aspoň starozákonný prorok nemohol na to myslieť. Je to zosobnenie; prorok hovorí o Bohu ako o človeku, u ktorého sa duch líši od tela. Vulg: "Ducha jeho Svätca".) 11

Spomenul si však na dávne dni,
na Mojžiša a jeho ľud:
"Kde je ten, ktorý vyviedol z mora
pastiera svojho stáda?
Kde je, ktorý vložil doň
svojho ducha svätého,

 12

čo za pravicu viedol Mojžiša
svojím velebným ramenom,
čo rozdvojil vody pred nimi,
aby si urobil večné meno,

 13

čo ich viedol hlbinami
ako koňa púšťou bez potknutia?

 14

Ako statok, čo zostupuje dolinou,
tak ho viedol Pánov duch."
Tak si viedol svoj ľud,
aby si urobil slávnym svoje meno.

Prosba o Božie milosrdenstvo

15

Pozri sa z neba a hľaď
z príbytku svojej svätosti a veleby.
Kde je tvoja horlivosť a tvoja moc?
Hnutie tvojej lásky a tvoje zmilovanie
(sú zdržanlivé ku mne)?
Veď ty si náš otec,

 (*) (Slová v zátvorkách sú asi neskorší dodatok.) 16

lebo Abrahám o nás nevie
a Izrael nás nepozná!
Ty, Pane, si náš otec,
máš meno: vykupiteľ náš pradávny.

 17

Prečo nás, Pane, odkláňaš od svojich ciest,
zatvrdzuješ nám srdce na bázeň voči tebe?
Vráť sa kvôli svojim sluhom,
kvôli kmeňom svojho dedičstva.

 18

Ako maličkosť zvládli tvoj svätý ľud,
naši nepriatelia ti pošliapali svätyňu.

 (*) (Je tu reč o Edomčanoch.) 19

Sme ako tí, nad ktorými dávno nevládneš,
nad ktorými sa nevzýva tvoje meno.

Túžobná prosba

Kiež by si prelomil nebesá a zostúpil,
vrchy by sa triasli pred tvojou tvárou.

(*) (Posledné dva riadky verša sú vo Vulgáte už prvým veršom 64. hlavy, ktorej verše majú preto vo Vulg odchylné číslovanie.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Iz 62)   Dopredu (Iz 64)

Obsah