Iz65

8. Osud dobrých a zlých, hl. 65

Nie Pán, ale národ sa vzďaľuje

1

"Hľadali ma tí, čo sa nepýtali,
našli ma tí, čo nehľadali.
Vravel som: »Hľa, tu som, tu som!«
národu, čo nevzýval moje meno.

(*) (Podľa sv. Pavla (Rim 10,20) hovorí Boh v tomto verši o pohanoch. I tí našli Boha, o koľko ľahšie by ho boli mohli nájsť Izraeliti, keby neboli bývali zatvrdnutí.) 2

Vystieral som ruky celý deň
ku vzdorovitému ľudu,
čo kráčal cestou nedobrou
za svojimi predstavami,

3

k ľuďom, čo ma stále popudzujú
do tváre.
Ktorí obetujú v záhradách
a na tehlách pália kadidlo,

(*) (O modlárstve v záhradách a hájoch pozri 1,29; 57,5; 66,17.) 4

čo vysedávajú v hrobkách
a nocúvajú v jaskyniach,
jedávajú mäso bravčové
a nečisté kúsky sú v ich nádobách.

(*) (V hrobkách sa oddávali Izraeliti podľa pohanského zvyku zakázanému kultu zomrelých, hoci hroby znečisťovali Izraelitov. Zákon zakazoval požívať bravčové mäso (Lv 11,7 n.; Dt 14,8).) 5

Čo hovoria: »Ostaň tam,
neblíž sa ku mne, lebo som ti svätý.«
Títo sú mi dymom v nose,
ohňom, čo horí celý deň.

(*) (Tí, čo boli zasvätení rozličným pohanským božstvám, domnievali sa, že ich dotyk cudzej, nezasvätenej osoby znečisťuje.) 6

Hľa, je napísané predo mnou:
Nebudem mlčať, kým som neodplatil.

(*) (Kočujúci nosil svoje cennosti so sebou v lone, ta prijímal dary, ta musí teda prijať aj trest.) 7

Ale odplatím im do lona ich hriechy
a zároveň hriechy ich otcov, hovorí Pán;
ktorí pálili kadidlo na vrchoch
a zlorečili mi na kopcoch;
nameriam im do lona za ich dávne skutky."

Odmena dobrých

8

Toto hovorí Pán:
"Ako keď sa nájde mušt na strapci
a povie sa: »Neznič to,
lebo je v ňom požehnanie!«,
tak urobím kvôli svojim sluhom,
aby nebolo všetko zničené.

(*) (Národ sa prirovnáva k strapcu hrozna, na ktorom je len niekoľko dobrých zrniek ("požehnanie").) 9

Vyvediem z Jakuba potomstvo
a z Júdu vládcu svojich vrchov,
budú tam vládnuť moji vyvolení
a moji sluhovia tam budú bývať.

10

Sáron bude košariskom stáda
a dolina Achor ležiskom dobytka
pre môj ľud, ktorý ma hľadal.

(*) (Život pastiersky je obrazom pokoja. O Sárone pozri pozn. k 33,9. Dolina Achor je v severnom Júdsku, blízko Jericha (Joz 7,24).)

Trest hriešnikov

11

Vy však, čo ste opustili Pána,
čo ste zabudli na môj svätý vrch,
čo ste prestierali stôl pre Gada
a napĺňali nápoj Ménimu,

(*) (Gad a Méni boli bôžikmi šťastia.) 12

určím vás pod meč,
všetci sa zhrbíte na popravu,
lebo som volal, a neodpovedali ste,
hovoril som, a nepočúvali ste,
lež robili ste, čo je v mojich očiach zlé,
a vyvolili ste si, čo som nechcel."

13

Preto Pán, Jahve, hovorí takto:
"Hľa, moji sluhovia budú jesť,
ale vy budete hladovať,

14

hľa, moji sluhovia budú piť,
ale vy budete žízniť,
hľa, moji sluhovia sa budú radovať,
a vy sa budete hanbiť,
hľa, moji sluhovia budú plesať
od blaženosti srdca,
vy však budete volať
od žalosti srdca
a kvíliť budete zlomeným duchom.

15

A zanecháte svoje meno
ako kliatbu mojim vyvoleným:
Pán, Jahve, ťa usmrtí,
ale svojich sluhov nazve iným menom.

16

Kto sa bude žehnať na zemi,
bude sa žehnať verným Bohom
a kto bude prisahať na zemi,
bude prisahať na verného Boha,
lebo budú zabudnuté dávne úzkosti,
áno, budú skryté pred mojím zrakom.

Nové nebo a nová zem

17

Lebo hľa, ja stvorím nové nebo a novú zem
a na predošlé sa nebude spomínať,
ani na myseľ neprídu,

(*) (Niektorí tu myslia na úplné pretvorenie sveta v časoch mesiášskych, iní na skutočné nové nebo a novú zem, ako to pripomína aj Nový zákon (Rim 8,21; 2 Pt 3,13; Zjv 21,1). Rozumej tak, že sa pretvorenie sveta začalo časmi mesiášskymi, dokonale sa však prevedie až na konci vekov.) 18

ale tešte sa a plesajte večne
nad tým, čo som stvoril,
lebo hľa, ja stvorím Jeruzalem na plesanie
a jeho ľud na radosť!

19

Plesám nad Jeruzalemom,
teším sa svojmu ľudu
a už v ňom nebude počuť
hlas plaču a hlas volania.

20

Nebude tam už párdňové dieťa
ani starec, ktorý nedoplní svoj vek,
ale mladík zomrie storočný
a hriešnik ako storočný bude prekliaty.

(*) (Šťastie v novom svete bude trvalé. Vek sto rokov, ktorý sa teraz pokladá za najvyšší vek človeka, bude vtedy vekom detským. Čísla, pravda, netreba brať doslovne, slúžia len na básnické opísanie trvanlivosti. Porov. 11,6 n.) 21

Budú stavať domy a bývať,
budú sadiť vinice a jesť ich plod.

22

Nepostavia, aby iný býval,
nezasadia, aby iný jedol,
lebo ako vek stromu
bude vek môjho ľudu
a prácu svojich rúk
užijú moji vyvolení.

23

Nebudú sa nadarmo ustávať
a nebudú robiť pre hrôzu,
veď sú požehnaný rod Pána
a s nimi aj ich potomstvo.

24

Prv, než budú volať, ja odpoviem,
ešte len budú vravieť a ja ich vyslyším.

25

Vlk a baránok budú sa pásť ako jeden
a lev sťa vôl bude žrať slamu;
a had? - prach mu bude pokrmom…
Nebudú škodiť a nebudú ničiť
na celom mojom svätom pahorku,"
hovorí Pán.

Kontext   Úvod   Dozadu (Iz 64)   Dopredu (Iz 66)

Obsah