Boh žiada zbožnosť a pokoru
1Toto hovorí Pán:
"Nebesá sú mojím trónom
a zem podnožou mojich nôh.
Aký je to dom, čo mi postavíte?
Aké miesto pre môj odpočinok?
Veď toto všetko spravila moja ruka
i stalo sa to všetko - hovorí Pán.
A na takéhoto zhliadnem:
na pokorného a zroneného duchom
a ktorý sa trasie pred mojimi slovami.
Kto poráža vola - zabije človeka,
kto poráža ovcu - škrtí psa,
kto obetuje pokrm - krv bravčovú,
kto páli tymian - žehná modlu.
Keď si oni volia vlastné chodníky
a v ich ošklivostiach sa im kochá duša,
nuž aj ja si zvolím ich nešťastie
a privediem na nich ich hrôzy,
pretože som volal, no neodpovedal nik,
hovoril som, ale nepočúvali;
robili, čo je zlé v mojich očiach,
a to, čo som nechcel, si vybrali."
Sion sa zázračne zaľudní
5Počujte slovo Pánovo,
ktorí sa trasiete pred jeho slovom:
Vaši bratia, čo vás nenávidia,
čo vás odstrkujú pre moje meno, vravia:
"Nechže sa oslávi Pán,
nech vidíme vašu radosť!"
Oni však budú zahanbení.
Čuj! - hrmot z mesta!
Čuj! - hlas Pána z chrámu,
čo spláca odplatu svojim nepriateľom.
Porodila prv, než kvílila,
prv, než ju obkľúčili bôle,
porodila chlapca.
Kto takéto počul?
Kto podobné videl?
Či sa zem zrodí v jeden deň?
Či sa národ narodí jedným razom?
Že rodil, aj porodil
Sion svojich synov?
"Či ja otvorím život a rodiť nedám?
Alebo ja, ktorý dám rodiť, uzavriem?" -
hovorí tvoj Boh.
Osud dobrých a zlých
10Tešte sa s Jeruzalemom
a plesajte nad ním,
všetci jeho milovníci,
radujte sa s ním, radujte sa
všetci, čo ste nad ním trúchlili.
Aby ste sali a nasýtili sa
z pŕs jeho útechy,
aby ste sŕkali a požívali
z plnosti jeho slávy.
Lebo toto hovorí Pán:
"Hľa, ja prikloním k nemu pokoj ako rieku
a slávu národov ako rozvodnený potok.
Budete sať, v lone vás budú varovať
a na kolenách vás budú láskať.
Ako keď niekoho teší matka,
tak vás budem ja tešiť
a v Jeruzaleme sa potešíte.
Keď to uvidíte, zaraduje sa vám srdce,
kosti vám vypučia ako zeleň
a Pánova ruka sa dá poznať jeho sluhom,
ale zúriť bude proti nepriateľom.
Súd a spása národov
15Lebo, hľa, Pán príde v ohni
a jeho vozy sú ako búrka,
aby priviedol v zápale svoj hnev
a svoju hrôzu v plameňoch ohňa.
Lebo ohňom bude súdiť Pán
a svojím mečom každé telo
a bude veľa tých, čo Pán porazí.
17Tí, čo sa očisťujú v záhradách za kýmsi v prostriedku, ktorí jedia bravčové mäso a ošklivosť a myši, všetci spolu zahynú - hovorí Pán. (*) (Prorok sa obracia zas proti modlárstvu. Osnova je nejasná. Hovorí sa asi o nejakom pohanskom obrade, konanom v záhradách, kde zasvätenci kráčali v sprievode za "kýmsi", asi za nejakým pohanským kňazom, ktorý stál azda uprostred záhrady alebo uprostred zasvätencov. Títo modlári sa očisťovali kvôli pohanským obradom, ale nedbali na čistotu, ktorú predpisoval zákon (porov. 65,4; 66,3; o myšiach Lv 11,29).) 18Ja však (poznám) ich skutky a myšlienky. Prídem zhromaždiť všetky národy a všetky reči; prídu a uvidia moju slávu. 19Urobím na nich znamenie a pošlem z nich zachránencov k národom Taršišu, Púlu a Lúdu, ktorí naťahujú kušu, k Tubalu, Javanu, k ďalekým ostrovom, ktoré nepočuli chýr o mne a nevideli moju slávu; i budú ohlasovať medzi národmi moju slávu. (*) (Taršiš pozri 2,16. – Národ menom Púl nepoznáme. Pravdepodobne je tu reč o akomsi africkom národe, zvanom Pút, ktorý sa spolu s Lúdom spomína aj na iných miestach Biblie (Jer 46,9; Ez 27,10; 30,5). Lúd boli podľa niektorých maloázijskí Lýdovia, podľa iných to bol tiež nejaký africký kmeň. Tubal bol asi národ, ktorý Gréci volali národom Tibarénov. Bývali juhovýchodne od Čierneho mora. Javan sú Jóni a Gréci vôbec.) 20A privedú všetkých vašich bratov spomedzi všetkých národov ako obetu pre Pána na koňoch, vozoch, nosidlách, muliciach a ťavách na môj svätý vrch do Jeruzalema - hovorí Pán - tak ako prinášajú synovia Izraela obetu v čistej nádobe do Pánovho domu. 21A aj z nich si vezmem za kňazov a levitov - hovorí Pán. (*) (Kňazstvo bude v novom Božom kráľovstve prístupné všetkým, ktorých si vyberie Boh.) 22Lebo ako budú trvalými predo mnou nové nebesá a nová zem, ktoré stvorím - hovorí Pán - tak bude trvalé vaše potomstvo a vaše meno (*) (O novom nebi a novej zemi pozri pozn. k 65,17.) 23a každý mesiac v novmesiaci a každý týždeň v sobotu príde sa každé telo klaňať pred moju tvár - hovorí Pán. (*) (V novej Božej ríši budú ľudia prichádzať do chrámu často, nielen tri razy do roka, ako to bolo v Starom zákone. Tu už je celkom zrejmé, že prorok nemyslí na palestínsky Sion a Jeruzalem, veď by bolo nemožné, aby ľudia z celého sveta putovali mesačne, ba týždenne do Palestíny.)
24I vyjdú a hľadieť budú na mŕtvoly mužov, čo odpadli odo mňa. Áno, ich červík neumrie a ich oheň nevyhasne. A budú hrôzou pre každé telo." (*) (Hriešnikov, keďže sa ani v týchto časoch milosti neobrátia, zastihne hrozný osud; večné zatratenie. Je pozoruhodné, že prorok, ktorého kniha obsahuje toľko utešených proroctiev, končí svoje dielo týmto hrozným pohľadom do večného zatratenia. Ale kniha obsahuje dostatok myšlienok a prisľúbení, ktoré sú zárukou veriacim, že dostanú prisľúbenú odmenu a oslavu v živote večnom.)