Iz7-9

Kniha o Emanuelovi, hl. 7 - 12

O panne a Emanuelovi, 7,1 - 25

Len dôvera v Boha môže zachrániť. - 1V dňoch Achaza, syna Joatamovho, syna Oziášovho, kráľa júdskeho, Rasin, kráľ Aramu, a Peqah, syn Romeliášov, kráľ izraelský, vytiahli do boja proti Jeruzalemu, ale nevládali ho zdolať. (*) (O tejto vojne pozri úvod a porov. 2 Kr 15,37. Achaz hľadal pomoc u asýrskeho kráľa Tiglatpilésara III. (2 Kr 16,7 n.).) 2Keď zvestovali Dávidovmu domu: "Aram táborí v Efraimsku," chvelo sa jeho srdce a srdce jeho ľudu tak, ako sa chvejú stromy lesa od vetra. (*) (Dom Dávidov je dom Dávidovho potomka Achaza, ktorému oznámili, že sa aramejské vojsko spojilo proti nemu s vojskom izraelským a táborí už na území Severnej ríše, zvanej aj Efraimskou ríšou.) 3A Pán riekol Izaiášovi: "Choď naproti Achazovi ty i tvoj syn Šeárjášúb až po koniec vodovodu Horného rybníka, na cestu poľa práčov, (*) (Dnes už nevieme, na ktorej strane Jeruzalema bol tento Horný rybník. Horným ho volali preto, lebo v Jeruzaleme bol aj Dolný rybník (pozri 22,9). – I meno Izaiáša ("Pán spasí"), i meno Šeárjášúba ("zvyšky sa obrátia") sú mená symbolické.) 4a povedz mu:

Daj pozor a buď spokojný,
neboj sa a srdce nech ti nechabne
pre tie dve dymiace ohorené hlavne,
pre zúrivý hnev Rasina a Aramu
a Romeliášovho syna.

(*) (Nepriateľskí králi sú blízko zániku, sú ako dohárajúce hlavne, ktoré síce nepríjemne dymia, ale škodiť už nemôžu.) 5

Preto, že sa Aram a Efraim a Romeliášov syn
uzniesli proti tebe, hovoriac:

6

»Tiahnime do Júdska a podesme ho,
strhnime ho k sebe
a ustanovme v ňom za kráľa Tábelovho syna!«

(*) (Syn Tábelov je nám ináč neznámy.) 7

Toto hovorí Pán, Jahve:
»Nestane sa tak a nebude tak,

8

lebo hlavou Aramu je Damask
a hlavou Damasku Rasin.
O šesťdesiatpäť rokov
bude Efraim zlomený, nebude národom.

(*) (Rozumej: Ani Aramejsko, ani Efraimsko nerozšíri svoje územie, ich králi ostanú len v doterajších svojich sídlach: v Damasku a Samárii. Tu spomínaných 65 rokov uplynulo r. 670 pr. Kr., keď asýrsky kráľ Asarhadon (Asarhaddon) osadil na územie bývalej Izraelskej ríše cudzie národy, s ktorými sa zvyšky Izraelitov zmiešali, a tak Efraim prestal byť svojráznym národom.) 9

Hlavou Efraimu je Samária
a hlavou Samárie Romeliášov syn.
Ak neuveríte,
veru neobstojíte.«"

Emanuel, syn panny. - 10Pán znovu takto prehovoril k Achazovi: (*) (Spohanštenému, ale jednako len právoplatnému kráľovi vyvoleného národa, Achazovi, núka Boh zázrak. Ale Achaz nechce opustiť modly a nechce sa vzdať asýrskeho spojenectva, preto s výhovorkou odmieta zázrak.) 11"Žiadaj si znamenie od Pána, svojho Boha, či už hlboko v podsvetí a či hore na výsostiach!" 12Ale Achaz vravel: "Nebudem žiadať a nebudem pokúšať Pána." 13Riekol teda (Izaiáš): "Počujteže, dom Dávidov! Či vám je málo obťažovať ľudí, že obťažujete ešte aj môjho Boha? 14Preto vám sám Pán dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel! (*) (Aj napriek tomu, že Achaz odmietol, Boh dá znamenie, lenže pre kráľa to už nebude znamením záchrany, tú Boh sľúbil len podmienečne: "Ak neuveríte, veru neobstojíte" (verš 9). Achaz nechcel veriť, preto za trest spustošia jeho krajinu práve tí Asýri, ktorých si volá na pomoc. To spustošenie bude súčasne aj znamením, lebo Boh mu ho oznamuje vopred. Splní sa to ešte za života Achazovho a kráľ bude mať takto dôkaz moci a Božej vševediacnosti. Bude to však hneď aj zárukou, že sa splní aj proroctvo dané do ďalekej budúcnosti o počatí a narodení Mesiáša: "Hľa, panna počne a porodí syna!" Pôvodina má doslovne: "Hľa, panna tehotná a rodí syna!" Izaiáš prorockým zrakom vidí pannu, ktorá, hoci počala, ba aj porodila, ostáva pannou. A keďže svojho syna doniesla na svet bez ľudského otca, dáva mu meno Emanuel, po slovensky "Boh s nami". Vlastné mená spojené s Božím menom bývali u Izraelitov veľmi časté, ba užívali aj meno Ježiš. Jedine meno Emanuel sa okrem hl. 7 a 8 knihy Izaiášovej nikde inde vo Svätom písme nevyskytuje; okrem Mesiáša nik sa nevolá Emanuel. Emanuel bude teda zvláštnou, nad všetkých vynikajúcou osobnosťou. Nesporne o tomto dieťati, o Emanuelovi, je reč aj v 8,8–10 a v hl. 9 a 11. Na týchto miestach sa však tomuto dieťaťu pripisujú také vlastnosti a píšu sa o ňom také veci, ktoré sa na nikoho iného nemôžu vzťahovať, len na Mesiáša. Emanuel je teda Mesiáš a v dôsledku toho panna, o ktorej je tu reč, môže byť len matkou Mesiášovou. I najstaršie preklady Biblie dosvedčujú, že Izaiáš tu hovorí o panne a kresťanstvo, počnúc už Evanjeliom sv. Matúša (1,23), plným právom vidí v tejto panne panenskú matku Emanuela-Mesiáša, Preblahoslavenú Pannu Máriu. Jej panenské počatie a jej panenský pôrod má byť tým veľkým zázrakom, ktorým Boh dokáže, že vie svojich oslobodiť aj bez pomoci iných. Veď sám Osloboditeľ sveta sa počal bez prispenia muža, z Ducha Svätého, panensky.) 15Mlieko a med bude jesť, až bude vedieť opovrhnúť zlým a voliť si dobré. (*) (Mlieko (Vulg číta: maslo) a med býva vo Svätom písme znakom úrodnosti zeme. Tu naopak z verša 22 vidieť, že mlieko a med budú ľudia požívať pre nedostatok iných pokrmov, sú teda znakom chudoby.)

16Lebo skôr, ako by chlapec vedel opovrhnúť zlým a voliť si dobré, bude spustošená krajina, ktorej dvoch kráľov sa ty hrozíš. (*) (Ešte pred príchodom Mesiáša zahynie Aramejsko a Efraimsko, potom bude spustošené aj Júdsko. Prorok však nehovorí, že Mesiáš príde hneď po tomto spustošení.) 17Pán privedie i na teba a na tvoj ľud - na dom tvojho otca - dni, akých nebolo odo dňa, čo sa odtrhol Efraim od Júdska - asýrskeho kráľa."

18

V ten deň
Pán zapíska muche,
ktorá je v končinách riek Egypta,
a včele, ktorá je v krajine Asýr.

(*) (Egypt sa volá muchou, lebo na okolí Nílu v Egypte je množstvo múch. Asýrsko je včela, preto aj nebezpečnejší nepriateľ.) 19

I prídu a usadia sa všetci
v jarkoch dolín a v trhlinách skál
a v každom tŕní a v každej škáre.

20

V ten deň pán oholí britvou
najatou spoza rieky - kráľom asýrskym -
hlavu a vlásky nôh,
ba aj bradu odstráni.

(*) (Asýri vyplienia krajinu a pozbavia ju všetkej krásy, ako britva pozbavuje mužovo telo všetkej ozdoby.) 21

Ak si v ten deň
prichová niekto kravičku a dve ovečky,

22

pretože dajú množstvo mlieka, bude jesť mlieko,
áno, mlieko a med bude jesť
každý, kto ostane v krajine.

23

V ten deň každé miesto,
kde je tisíc vínnych kmeňov za tisíc strieborných,
bude tŕním a bodľačím;

24

pôjdu ta so šípmi a kušou,
lebo tŕním a bodľačím bude celá zem.

25

A na kopce, čo sa okopávajú motykou,
nevkročíš zo strachu pred tŕním a bodľačím
a budú pastvou býkov a šliapaniskom oviec.

Tmy utrpení rozptýli Mesiáš, hl. 8

Náznak pohromy. - 1Pán mi povedal: "Vezmi veľkú tabuľu a napíš na ňu ľudským písmom: Náhla korisť - rýchly lup!" 2I vzal som si hodnoverných svedkov, kňaza Uriáša a Zachariáša, syna Barachiášovho. (*) (Svedkovia, ktorí sú nám nie bližšie známi, mali po splnení sa proroctva dokázať, že Izaiáš tieto veci predpovedal.) 3Potom som pristúpil k prorokyni; i počala a porodila syna. A Pán mi riekol: "Nazvi ho Náhla korisť - rýchly lup. (*) ("Prorokyňou" volá Izaiáš svoju manželku. Je zrejmé, že tu spomínaný chlapec nie je totožný s Emanuelom.) 4Lebo skôr, ako by chlapec vedel volať: »Otče« a: »Matka,« budú odnášať bohatstvo Damasku a korisť Samárie pred asýrskeho kráľa."

Nepriatelia a Emanuel. - 5A Pán ešte ďalej hovoril ku mne takto:

6

"Pretože tento ľud zavrhol
vody Siloe, ktoré tečú tíško,
a potešil tým Rasina
a Romeliášovho syna:

(*) (O Rasinovi a Romeliášovom synovi Pekachovi pozri úvod, o kanáli Siloe 2 Krn 32,30.) 7

preto, hľa, privedie na nich (Pán)
silné a hojné vody Rieky:
- asýrskeho kráľa a všetko jeho vojsko -
i vystúpi nad všetky svoje riečištia
a prerazí všetky svoje brehy.

(*) ("Rieka" je Eufrat, ku dravosti ktorého prirovnáva Izaiáš dravosť Asýrov.) 8

Potečie v Júdsku, rozvodní sa a rozprúdi,
bude siahať až k hrdlu,
takže svojimi rozpätými krídlami
zaplní šírku tvojej krajiny, ó, Emanuel!"

9

(Len) zúrte, národy, a skazíte sa,
čujte, všetky diaľavy zeme;
(len) zbrojte a zničíte sa,
(len) zbrojte a zničíte sa!

10

Kujte plán - a stroskotá;
hovorte reči - a neobstoja,
pretože s nami je Boh.

(*) ("S nami Boh" je preklad mena Emanuel.)

Pána sa treba báť

11

Lebo takto mi hovoril Pán
mocným zásahom a upravoval ma,
aby som nešiel cestou tohto ľudu. Riekol:

12

"Nezvite sprisahaním všetko,
čo tento ľud volá sprisahaním,
a čoho sa on bojí, nebojte sa
a nestrachujte sa!

(*) (Zastrašený ľud v týchto vojnových časoch asi aj v počínaní Izaiášovom videl vlastizradu.) 13

Pána zástupov, toho majte za Svätého!
On je vašou bázňou a on vaším strachom.

14

A bude svätyňou a skalou úrazu,
kameňom pádu obom domom Izraela,
sieťou a osídlom obyvateľom Jeruzalema.

(*) ("Oba domy Izraela" sú dve ríše vyvoleného národa, severná a južná.) 15

I potknú sa oň mnohí,
padnú a rozbijú sa;
zachytia sa a budú ulovení."

Zúfalosť. - 16"Potvrď svedectvo a zapečať náuku u mojich učeníkov." (*) (Učeníkov prorokových volá tu Boh svojimi učeníkmi, veď je prorok jeho zástupca. Im má Izaiáš odovzdať svoje proroctvá, ktoré budú raz svedectvom proti Izraelitom, že nedbali na prorokove výstrahy.) 17Čakám teda na Pána, ktorý si zakryl tvár pred domom Jakuba, a dúfam v neho. 18Hľa, ja a chlapci, ktorých mi dal Pán, sme znakmi a znameniami v Izraeli od Pána zástupov, čo býva na vrchu Sion! (*) ("Chlapci" sú Izaiášovi synovia. Ich mená, ale aj meno Izaiáša sú mená vyznamné, symbolické (pozri 7,3 a 8,3).) 19Keď vám povedia: "Dopytujte sa u čarodejov a veštcov, čo šuškajú a šepocú; či sa nemá národ dopytovať u svojho boha, o živých u mŕtvych?" (*) (Prorok vyčíta národu, že sa namiesto k Bohu utieka k čarodejom a k veštcom, ba vyvoláva aj mŕtvych, je predsa nerozum na živých ľudí dopytovať sa mŕtvych. Radšej nech sa vrátia k "náuke a svedectvu", t. j. k Božiemu zákonu, ináč budú blúdiť v duševných tmách. Tieto tmy sa opisujú aj v nasledujúcich veršoch.) 20K náuke a ku svedectvu! Ak nebudú hovoriť takto, budú ako tí, pre ktorých niet svitania. 21Bude chodiť v nej (v krajine) ochabnutý a hladný, a keď vylačnie, rozzúri sa a bude zlorečiť svojmu kráľovi a svojmu Bohu. A či sa obráti nahor, 22či sa pozrie na zem: hľa, úzkosť a tma a hrôzyplné temno!

Mesiášske svetlo. - Ale mrákavy uniknú, 23lebo nebude tma tam, kde je (teraz) súženie. V predošlom čase znevážil krajinu Zabulona a krajinu Neftaliho, v poslednom však zvelebí pobrežie mora, Zajordánsko, Galileu pohanov. (*) (Spomínajú sa tu kedysi zaznávané kraje Galiley a Zajordánska, ktoré neskoršie svojím pobytom a verejným účinkovaním tak oslávil Mesiáš. "More" tu je, ako aj častejšie v Biblii, Genezaretské jazero. Od slov: "V predošlom čase…" pričleňuje Vulg tento verš už k hl. 9.)

1(2)

Ľud, čo kráča vo tmách,
uzrie veľké svetlo,
nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti,
zažiari svetlo.

(*) (Na spomenuté kraje vo vojnových hrôzach smrť naozaj vrhla svoj tieň.) 2(3)

Rozmnožil si plesanie, zväčšil si radosť;
budú sa tešiť pred tebou, ako sa tešia pri žatve,
tak, ako plesajú, keď si delia korisť.

(*) (Dnešný porušený hebrejský text a za ním aj Vulg číta: "Rozmnožil si národ, nezväčšil si radosť." Ak by toto znenie bolo správne, zmysel by bol: Kedysi bol národ veľký, ale nemal mnoho radosti.) 3(4)

Veď jeho ťažké jarmo
a prút jeho pleca
a palicu jeho pohoniča
lámeš ako v dňoch Madiánu.

(*) (O premožení Madiánčanov pozri Sdc 7 n.) 4(5)

Lebo každá hrmotná obuv
a každý šat zmáčaný v krvi
bude spálený, bude ohňu pokrmom.

(*) (Hrmotná obuv a šat zmáčaný krvou patria k vojenskému výstroju.) 5(6)

Lebo chlapček sa nám narodil,
daný nám je syn,
na jeho pleci bude kniežatstvo
a bude nazvaný:
zázračný Radca, mocný Boh,
večný Otec, Knieža pokoja.

(*) (Chlapček, ktorý donesie svetu toľkú radosť, je Emanuel, Mesiáš (porov. Lk 2,10–11). Názvy, ktoré sa mu tu dávajú, dokazujú, že nebude obyčajným človekom, ba že bude Bohom. Pravda, v Starom zákone ani samému prorokovi nebol jasný celý dosah názvu "mocný Boh". Izaiáš vedel len toľko, že v Dieťati-Mesiášovi sa akýmsi neobyčajným spôsobom zjaví Boh. Ako väčšina proroctiev i toto sa stalo celkom jasným len po splnení. My, ktorým už bolo zjavené tajomstvo Najsvätejšej Trojice, vieme, že Emanuel je druhá božská osoba. Kráľovstvo, ktoré založí, bude len pokračovaním starozákonnej bohovlády, ale bude mať večné trvanie.) 6(7)

Jeho vláda bude veľká
a pokoj bude bez konca
na Dávidovom tróne
a nad jeho kráľovstvom,
aby ho upevnil a posilnil
právom a spravodlivosťou
odteraz až naveky.
Horlivosť Pána zástupov to urobí.

Tresty na Izrael

7(8)

Pán poslal slovo proti Jakubovi,
aby dopadlo na Izrael.

8(9)

A skúsi to celý národ,
Efraim aj občania Samárie,
čo v namyslenosti a pýche srdca vravia:

(*) (Samária bola hlavné mesto Severnej ríše izraelskej, ktorá sa často volala aj Efraim, pretože kmeň Efraim hral v nej vedúci zástoj.) 9(10)

"Tehly sa zrútili - budeme stavať kvádrami,
sykomory sú vyťaté - nahradíme ich cédrami."

10(11)

A pán povýšil nad neho Rasinových nepriateľov
a popudil jeho odporcov.

(*) (Nepriatelia Rasinovi boli Asýri a iné okolité národy.) 11(12)

Aramejčanov od východu a Filištíncov od západu,
i hltať budú Izrael plnými ústami.
Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev
a jeho ruka je ešte vystretá.

12(13)

Ale ľud sa neobrátil k tomu, čo ho bil,
a nehľadali Pána zástupov,

13(14)

nuž odtne Pán hlavu i chvost,
palmovú ratolesť i trsť v jediný deň.

(*) (Výrazy: "hlava a chvost", "palmová ratolesť a trsť" označujú obyčajne to, čo je "vznešené a podlé", "vysoké a nízke". Teda: vodcov národa a pospolitý ľud (porov. Dt 28,13.44; Iz 19,15). Tu však dáva prorok výrazu "hlava a chvost" od obvyklého trochu odchylný význam.) 14(15)

Starec a hodnostár sú hlava,
prorok však, ktorý učí lož, je chvost.

15(16)

Vodcovia ľudu (Izraela) sú zvodcami,
tí však, ktorých vedú, sú zvedení.

16(17)

Preto z jeho junače nemá Pán radosti
a nad jeho sirotami a vdovami sa nezľutuje,
veď sú to všetko bezbožníci a zločinci
a každé ústa hovoria hanebnosť!
Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev
a jeho ruka je ešte vystretá.

17(18)

Veď neprávosť horela sťa oheň,
čo tŕnie a bodľač stravuje,
potom zapaľuje lesné húštiny,
že ich zahaľujú stĺpy dymu.

(*) (Rozumej: Nešťastie zachváti najprv rúhačov, pohanov (tŕne), potom bude ničiť bez vyberania.) 18(19)

Hnevom Pána zástupov je zapálená krajina
a ľud (Izraela) je ako pokrm ohňa:
nik sa nezmiluje nad vlastným bratom.

19(20)

Zožiera napravo a hladuje,
zjedá naľavo a nenasýti sa;
každý zjedá mäso vlastného ramena.

(*) ("Mäso vlastného ramena" zjedá človek v občianskej vojne, keď ničí tých, čo sú mu najbližší. Takéto vojny boli časté v severnej ríši, ku ktorej patrili aj bratské kmene Efraima a Manassesa.) 20(21)

Manesses Efraima a Efraim Manassesa
a obaja spolu sú proti Júdovi.
Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev
a jeho ruka je ešte vystretá.

Kontext   Úvod   Dozadu (Iz 6)   Dopredu (Iz 10)

Obsah