Náznak pohromy. - 1Pán mi povedal: "Vezmi veľkú tabuľu a napíš na ňu ľudským písmom: Náhla korisť - rýchly lup!" 2I vzal som si hodnoverných svedkov, kňaza Uriáša a Zachariáša, syna Barachiášovho. (*) (Svedkovia, ktorí sú nám nie bližšie známi, mali po splnení sa proroctva dokázať, že Izaiáš tieto veci predpovedal.) 3Potom som pristúpil k prorokyni; i počala a porodila syna. A Pán mi riekol: "Nazvi ho Náhla korisť - rýchly lup. (*) ("Prorokyňou" volá Izaiáš svoju manželku. Je zrejmé, že tu spomínaný chlapec nie je totožný s Emanuelom.) 4Lebo skôr, ako by chlapec vedel volať: »Otče« a: »Matka,« budú odnášať bohatstvo Damasku a korisť Samárie pred asýrskeho kráľa."
Nepriatelia a Emanuel. - 5A Pán ešte ďalej hovoril ku mne takto:
"Pretože tento ľud zavrhol
vody Siloe, ktoré tečú tíško,
a potešil tým Rasina
a Romeliášovho syna:
preto, hľa, privedie na nich (Pán)
silné a hojné vody Rieky:
- asýrskeho kráľa a všetko jeho vojsko -
i vystúpi nad všetky svoje riečištia
a prerazí všetky svoje brehy.
Potečie v Júdsku, rozvodní sa a rozprúdi,
bude siahať až k hrdlu,
takže svojimi rozpätými krídlami
zaplní šírku tvojej krajiny, ó, Emanuel!"
(Len) zúrte, národy, a skazíte sa,
čujte, všetky diaľavy zeme;
(len) zbrojte a zničíte sa,
(len) zbrojte a zničíte sa!
Kujte plán - a stroskotá;
hovorte reči - a neobstoja,
pretože s nami je Boh.
Pána sa treba báť
11Lebo takto mi hovoril Pán
mocným zásahom a upravoval ma,
aby som nešiel cestou tohto ľudu. Riekol:
"Nezvite sprisahaním všetko,
čo tento ľud volá sprisahaním,
a čoho sa on bojí, nebojte sa
a nestrachujte sa!
Pána zástupov, toho majte za Svätého!
On je vašou bázňou a on vaším strachom.
A bude svätyňou a skalou úrazu,
kameňom pádu obom domom Izraela,
sieťou a osídlom obyvateľom Jeruzalema.
I potknú sa oň mnohí,
padnú a rozbijú sa;
zachytia sa a budú ulovení."
Zúfalosť. - 16"Potvrď svedectvo a zapečať náuku u mojich učeníkov." (*) (Učeníkov prorokových volá tu Boh svojimi učeníkmi, veď je prorok jeho zástupca. Im má Izaiáš odovzdať svoje proroctvá, ktoré budú raz svedectvom proti Izraelitom, že nedbali na prorokove výstrahy.) 17Čakám teda na Pána, ktorý si zakryl tvár pred domom Jakuba, a dúfam v neho. 18Hľa, ja a chlapci, ktorých mi dal Pán, sme znakmi a znameniami v Izraeli od Pána zástupov, čo býva na vrchu Sion! (*) ("Chlapci" sú Izaiášovi synovia. Ich mená, ale aj meno Izaiáša sú mená vyznamné, symbolické (pozri 7,3 a 8,3).) 19Keď vám povedia: "Dopytujte sa u čarodejov a veštcov, čo šuškajú a šepocú; či sa nemá národ dopytovať u svojho boha, o živých u mŕtvych?" (*) (Prorok vyčíta národu, že sa namiesto k Bohu utieka k čarodejom a k veštcom, ba vyvoláva aj mŕtvych, je predsa nerozum na živých ľudí dopytovať sa mŕtvych. Radšej nech sa vrátia k "náuke a svedectvu", t. j. k Božiemu zákonu, ináč budú blúdiť v duševných tmách. Tieto tmy sa opisujú aj v nasledujúcich veršoch.) 20K náuke a ku svedectvu! Ak nebudú hovoriť takto, budú ako tí, pre ktorých niet svitania. 21Bude chodiť v nej (v krajine) ochabnutý a hladný, a keď vylačnie, rozzúri sa a bude zlorečiť svojmu kráľovi a svojmu Bohu. A či sa obráti nahor, 22či sa pozrie na zem: hľa, úzkosť a tma a hrôzyplné temno!
Mesiášske svetlo. - Ale mrákavy uniknú, 23lebo nebude tma tam, kde je (teraz) súženie. V predošlom čase znevážil krajinu Zabulona a krajinu Neftaliho, v poslednom však zvelebí pobrežie mora, Zajordánsko, Galileu pohanov. (*) (Spomínajú sa tu kedysi zaznávané kraje Galiley a Zajordánska, ktoré neskoršie svojím pobytom a verejným účinkovaním tak oslávil Mesiáš. "More" tu je, ako aj častejšie v Biblii, Genezaretské jazero. Od slov: "V predošlom čase…" pričleňuje Vulg tento verš už k hl. 9.)