Pozdrav. - 1Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista, posiela pozdrav dvanástim kmeňom v diaspóre. (*) ("Dvanástim kmeňom v diaspóre,", t. j. kresťanom zo židovstva, roztrúseným v grécko-rímskom svete (porov. Sk 2, 5–11).)
Trpieť s radosťou. - 2Bratia moji, pokladajte to len za radosť, keď podstúpite všelijaké skúšky, (*) ("Bratia moji", kresťania sú jedna veľká rodina, ktorej hlavou je nebeský Otec a Kristus je starším bratom. "Skúšky" sú pre kresťana radosťou, lebo za ne dostane hojnú odmenu v nebi (porov. Mt 5, 12).) 3veď viete, že skúška vašej viery prináša vytrvalosť. 4A vytrvalosť sa má ukázať v dokonalých skutkoch, aby ste boli dokonalí a neporušení a v ničom nezaostávali. (*) (Kresťan má v skúškach vidieť príležitosť zdokonaliť si vieru. A tá má byť praktická, má sa prejavovať v skutkoch.)
Prosiť s vierou. - 5Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech si prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitky, a dostane ju. (*) ("Múdrosť" ako dar Ducha Svätého (pozri 3, 13–17).) 6Ale nech prosí s vierou, bez pochybovania. Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom. 7Taký človek nech sa nenazdáva, že dostane niečo od Pána; 8- muž s rozpoltenou mysľou, nestály vo všetkom svojom počínaní.
Prijať z Božích rúk všetko. - 9Brat v nízkom postavení nech sa chváli svojím povýšením, 10bohatý zasa svojou úbohosťou, lebo sa pominie ako kvet trávy: (*) (Kto je v nízkom spoločenskom postavení, nech pamätá na svoju duchovnú hodnotu; a kto je bohatý a vo vysokom postavení, nech pamätá na márnosť a pominuteľnosť všetkých vecí (porov. Iz 40, 6–7).) 11vyjde slnko so svojou páľavou a vysuší trávu, jej kvet odpadne a krása jej zjavu zanikne. Tak zvädne aj boháč na svojich cestách. 12Blahoslavený muž, ktorý vydrží skúšku, lebo keď sa osvedčí, dostane veniec života, ktorý Boh prisľúbil tým, čo ho milujú.
Boh, darca dobrého, nikoho nepokúša. - 13Nech nik v pokušení nehovorí: "Boh ma pokúša." Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša. 14Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuje a zvádza. 15Žiadostivosť potom, keď počne, porodí hriech, a keď je hriech dokonaný, splodí smrť.
16Nemýľte sa, bratia moji milovaní! 17Každý dobrý údel, každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel, u ktorého niet premeny ani tieňa zmeny. (*) ("Otec svetiel," t. j. Boh, Stvoriteľ nebeských svetiel (Gn 1, 14–18) a prameň každého duchovného svetla (porov. 1 Pt 5, 9).) 18On nás zo svojej vôle zrodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotiny jeho stvorenia. (*) ("Slovo pravdy" je evanjelium (porov. 1 Pt 1, 23–25; Kol 1, 5; Ef 1, 13; 2 Tim 2, 15), prípadne súhrn Božieho zjavenia v živote kresťanov; nazýva sa aj "zákonom slobody" (v. 25; 2, 12) a "kráľovským zákonom" (v. 8).)
Počúvať a uskutočňovať slovo. - 19Vedzte, bratia moji milovaní: každý človek má byť rýchly, keď treba počúvať, ale pomalý do reči a pomalý do hnevu, 20lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom. 21Preto odložte všetku nečistotu a akúkoľvek zlobu a v tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. 22A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba. 23Lebo kto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, čo si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár. 24Pozrie sa na seba, odíde a hneď zabudne, aký je. (*) (Do zrkadla sa díva človek, aby poznal, čo má upraviť na svojom vonkajšku. Ak neurobí úpravy hneď pred zrkadlom, ale odíde, zabudne na to, čo mal upraviť, a zrkadlo mu je nanič. Takému človeku sa podobá ten, kto Božie slovo (zákon slobody, čiže evanjeliovú náuku s jej mravnými príkazmi) síce počúva, ale nezachováva. Lebo čím je zrkadlo pre telo, tým je Božie slovo pre dušu. Náboženské zásady musia preniknúť celú našu bytosť a ovplyvniť všetko naše konanie.) 25Ale kto sa zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá, kto nie je zábudlivý poslucháč, ale uskutočňovateľ diela, ten bude blahoslavený pre svoje skutky.
26Ak si niekto myslí, že je nábožný, a nedrží si jazyk na uzde, ale klame sám seba, toho nábožnosť je márna. 27Čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a zachovať sa nepoškvrneným od tohto sveta.
Nenadŕžať nikomu. - 1Bratia moji, nespájajte vieru v nášho Pána slávy, Ježiša Krista, s nadŕžaním osobám. 2Lebo ak príde na vaše zhromaždenie muž so zlatým prsteňom a v skvostnom rúchu a príde aj chudobný v chatrnom odeve 3a vy si všimnete toho, ktorý je oblečený do nádherného rúcha, a poviete: "Ty sa posaď pekne tu!", ale chudobnému poviete: "Ty si staň tam, alebo si sadni k mojej podnožke!", 4vari nerobíte rozdiely medzi sebou a nestali ste sa zlomyseľnými sudcami?!
5Počúvajte, moji milovaní bratia! Nevyvolil Boh tých, čo sú vo svete chudobní, aby boli bohatí vo viere a dedičia kráľovstva, ktoré prisľúbil tým, čo ho milujú? (*) (Porov. 1 Kor 1, 26–38. Boh si práve chudobných a biednych vyvolil za priekopníkov evanjelia. Aj do Cirkvi vstupovali skôr chudobní ako bohatí.) 6A vy ste chudobného znevážili! Neutláčajú vás práve bohatí a nevláčia vás práve oni po súdoch? 7A nerúhajú sa práve oni vznešenému menu, ktoré sa vzývalo nad vami? (*) ("Vzývať meno." V Starom zákone vzývať Božie meno nad niekým znamenalo vzývať osobitnú Božiu ochranu nad ním. Zároveň takýto človek sa stával vlastníctvom a bol v službe toho, koho meno sa nad ním vzývalo. V Novom zákone vzývaním Ježišovho mena sa človek stáva jeho vlastníctvom a stavia sa do služby Krista, dostáva po ňom aj meno – kresťan (gr. christianós). Jakub tu myslí na obrady krstu.) 8Ak však uskutočňujete kráľovský zákon podľa Písma: "Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!", dobre robíte. (*) (Lv 19, 18; porov. Mt 22, 39.) 9Ale ak nadŕžate osobám, páchate hriech a zákon vás usvedčuje z priestupku. 10Kto by totiž zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým. (*) ("Previnil by sa proti všetkým," pretože všetky prikázania sú výrazom jednej a tej istej Božej vôle, navzájom súvisia a tvoria jeden celok.) 11Lebo ten, ktorý povedal: "Nescudzoložíš," povedal aj: "Nezabiješ." A keď aj nescudzoložíš, ale zabíjaš, prestupuješ zákon. (*) (Ex 20, 13–14; Dt 5, 17–18.) 12Hovorte a konajte ako tí, čo majú byť súdení podľa zákona slobody! 13Súd bez milosrdenstva čaká totiž toho, kto nepreukázal milosrdenstvo. Ale milosrdenstvo sa vyvyšuje nad súdom. (*) (Proti tomu, kto je nemilosrdný voči bratom, bude aj Boh prísny a spravodlivý. Taký sa nebude môcť spoliehať na Božie milosrdenstvo, ktoré je pre hriešnikov vlastne jedinou nádejou v deň súdu. Vidno tu narážku na jedno z ôsmich blahoslavenstiev.)
Viera bez skutkov je mŕtva. - 14Bratia moji, čo osoží, keď niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Môže ho taká viera spasiť? 15Ak je brat alebo sestra bez šiat a chýba im každodenná obživa 16a niekto z vás by im povedal: "Choďte v pokoji! Zohrejte sa a najedzte sa!", ale nedali by ste im, čo potrebujú pre telo, čo to osoží?! 17Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva. (*) (Opravdivá viera sa nevyhnutne prejavuje a uskutočňuje aj vonkajšími skutkami lásky a milosrdenstva, ináč by bola mŕtva. Táto myšlienka sa nijako neprotiví náuke svätého Pavla o ospravedlnení z viery (Rim 3, 21 – 4, 25; Gal 3 a inde). Pavol totiž tvrdí, že nie skutky podľa Mojžišovho zákona nás ospravedlňujú, ale viera a Božia milosť. Tu ide teda o základné ospravedlnenie, ktoré je len začiatkom svätosti a spásy. No na dosiahnutie spásy sú potrebné skutky a zásluhy. Pavol nikde nepíše, že dobré skutky nie sú potrebné. Sama kresťanská viera nie je iba rozumovým postojom, ale znamená prijať Kristovo evanjelium ako program vlastného života a plniť ho (porov. 2 Sol 3, 10–12).) 18Ale niekto povie: "Ty máš vieru a ja mám skutky." Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru. 19Veríš, že Boh je jeden? Dobre robíš. Ale aj diabli veria, a trasú sa! 20Chceš vedieť, márnivý človeče, že viera bez skutkov je neúčinná? 21Nebol náš otec Abrahám ospravedlnený zo skutkov, keď obetoval na oltári svojho syna Izáka? (*) (Gn 22, 9; porov. Hebr 11, 17.) 22Vidíš, že viera spolupôsobila s jeho skutkami a že skutkami dosiahla viera dokonalosť. 23Tak sa splnilo Písmo, ktoré hovorí: "Abrahám uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť." A bol nazvaný Božím priateľom. (*) (Gn 15, 6; porov. Rim 4, 3; Gal 3, 6.) 24Vidíte, že človek je ospravedlnený zo skutkov, a nie iba z viery. 25A nebola podobne ospravedlnená zo skutkov aj neviestka Rachab, keď prijala poslov a poslala ich inou cestou? (*) (Porov. Joz 2, 1–26; Hebr 11, 31.) 26Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov.
Ovládať si jazyk. - 1Bratia moji, nechcite byť mnohí učiteľmi, veď viete, že nás čaká prísnejší súd. (*) (Židia sa veľmi radi vydávali za učiteľov iných, najmä v náboženských veciach. Byť učiteľom iných je veľká zodpovednosť.) 2Veď všetci sa prehrešujeme v mnohom. Kto sa neprehrešuje slovom, je dokonalý muž, schopný udržať na uzde aj celé telo. 3Keď dávame koňom do úst zubadlo, aby nás poslúchali, ovládame celé ich telo. 4Hľa, aj lode: hoci sú také veľké a ženú ich prudké vetry, maličké kormidlo ich riadi ta, kam chce kormidelník. 5Tak aj jazyk: je to síce malý úd, ale honosí sa veľkými vecami. Pozrite, aký malý oheň akú veľkú horu zapáli! 6Aj jazyk je oheň, svet neprávosti; jazyk je medzi našimi údmi ten, ktorý poškvrňuje celé telo, rozpaľuje kolobeh života a sám je peklom rozpálený. 7Človek krotí a aj skrotil všetky druhy zveri, vtákov, plazov i morských živočíchov, 8no jazyk nik z ľudí skrotiť nemôže. Je to nepokojné zlo, je plný smrtiaceho jedu. 9Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi, a ním aj zlorečíme ľuďom, stvoreným na Božiu podobu. (*) (Porov. Gn 1, 27.) 10Z tých istých úst vychádza dobrorečenie i zlorečenie. A nemá to tak byť, bratia moji. 11Vari prameň chrlí tým istým otvorom vodu sladkú aj horkú? 12Vari môže, bratia moji, figovník rodiť olivy alebo vinič figy? Ani slaný prameň nemôže dávať sladkú vodu.
Pravá a falošná múdrosť. - 13Kto je medzi vami múdry a rozumný? Nech dobrým životom ukáže svoje skutky v múdrej skromnosti. 14Ale ak máte v srdci trpkú žiarlivosť a sváry, potom sa nevychvaľujte a neluhajte proti pravde. 15To nie je múdrosť, ktorá zostupuje zhora, ale pozemská, telesná, diabolská. 16Lebo kde je žiarlivosť a sváry, tam je nepokoj a každé možné zlo. 17Múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým cudná, potom upokojujúca, skromná, zmierlivá, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a bez pretvárky. 18A ovocie spravodlivosti sa zasieva v pokoji pre tých, čo šíria pokoj. (*) ("Ovocie spravodlivosti", t. j. rozmnoženie posväcujúcej milosti, dostáva sa tým rozsieva- čom a uskutočňovateľom Božieho slova, čo šíria pokoj, teda zmierlivým, a to v pokoji, čiže tam a vtedy, kde a keď vládne pokoj, a nie rozbroje. Aj tu je narážka na jedno z ôsmich blahoslavenstiev (Mt 5, 9).)
Proti nesvornosti. - 1Odkiaľ sú medzi vami boje a odkiaľ rozbroje? Či nie odtiaľ - z vašich žiadostivostí, ktoré broja vo vašich údoch? 2Žiadostiví ste, a nemáte. Vraždíte a závidíte, a nemôžete nič dosiahnuť. Hádate sa a bojujete. Nič nemáte, lebo neprosíte. 3Prosíte, a nedostávate, lebo zle prosíte; chcete to využiť na svoje náruživosti. 4Cudzoložníci, neviete, že priateľstvo s týmto svetom je nepriateľstvo s Bohom?!
Kto teda chce byť priateľom tohto sveta, stáva sa nepriateľom Boha. (*) ("Cudzoložníci," čiže Bohu neverní. Grécky výraz je tu v ženskom rode a vyvoláva tradičný obraz Izraela, nevernej nevesty Jahveho (Oz 1, 2; porov. Mt 12, 39; Mk 8, 38; 2 Kor 11, 2).) 5Alebo si myslíte, že Písmo nadarmo hovorí: "Takmer žiarlivo túži po nás Duch, ktorý v nás prebýva"? (*) (Boh vložil do nás svojho Ducha, ktorý v nás pôsobí, takže túžime po tom, čo chce Boh. Porov. Rim 8, 26–27. Boh túži po nás, t. j. miluje nás ako svoje vlastníctvo, a to žiarlivo; nemôže teda netrestať, keď sa mu hriechom odcudzujeme. Porov. Ex 20, 5; 34, 14. 15; Ž 38, 1; Zach 8, 2 a inde.) 6Dáva však väčšiu milosť; preto hovorí:
7Podriaďte sa teda Bohu; diablovi sa vzoprite a ujde od vás. 8Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám. Obmyte si ruky, hriešnici, a očistite si srdcia, vy, čo máte rozpoltenú myseľ. (*) ("Rozpoltenú myseľ." Hriešnik by sa chcel venovať Bohu i hriešnemu svetu, a tak je nestály vo viere a v kresťanskom správaní.) 9Precíťte svoju úbohosť, žiaľte a plačte. Váš smiech nech sa obráti na nárek a radosť na žiaľ. 10Pokorte sa pred Pánom a on vás povýši.
Proti osočovaniu. - 11Bratia, neosočujte jeden druhého. Kto osočuje brata alebo svojho brata posudzuje, osočuje zákon a odsudzuje zákon. Ale ak odsudzuješ zákon, nie si plniteľ zákona, ale sudca. 12Jeden je zákonodarca a sudca, ktorý môže spasiť i zahubiť. Ale kto si ty, že súdiš blížneho?
Proti pozemskému zmýšľaniu. - 13A teraz vy, čo hovoríte: "Dnes alebo zajtra pôjdeme do toho a toho mesta, pobudneme tam rok a budeme kupčiť a zarábať," 14- vy predsa neviete, čo bude zajtra s vaším životom! Veď ste ako para, ktorá sa na chvíľku ukáže a potom zmizne. 15Namiesto toho by ste mali hovoriť: "Ak Pán bude chcieť, budeme žiť a urobíme toto alebo ono." 16Ale vy sa teraz chválite vo svojej pýche; a každá takáto chvála je zlá. 17Kto teda vie dobre robiť, a nerobí, má hriech. (*) (Sú to hriechy páchané "zanedbávaním dobrého".)
Proti boháčom. - 1A vy, boháči, plačte a kvíľte nad biedami, ktoré prichádzajú na vás! 2Vaše bohatstvo zhnilo a vaše šatstvo rozožrali mole. (*) (Jakub používa minulý čas, aby predstavil budúce veci, posledný súd.) 3Vaše zlato a striebro zhrdzavelo a ich hrdza bude svedčiť proti vám a zožerie vám telo ako oheň. Nahromadili ste si poklady v posledných dňoch. (*) ("Hrdza bude svedčiť proti vám," t. j. bude svedčiť o vašej nespravodlivosti a bezcitnosti voči blížnemu. "Posledné dni" tu znamenajú mesiášske časy, ale tak, že svätopisec hľadí zároveň na čas posledného súdu, ktorý nastane na konci tohto obdobia.) 4Hľa, mzda, ktorú ste zadržali robotníkom, čo vám žali polia, kričí. A krik žencov došiel k sluchu Pána Zástupov. 5Tu na zemi ste hodovali a hýrili. Vykŕmili ste si srdcia na deň zakáľačky. (*) ("Vykŕmili ste si srdcia," t. j. ukojili ste si a ukájate zmyselné žiadosti, a to "na deň zakáľačky", t. j. keď Boží súd už takmer nastáva.) 6Odsúdili ste a zabili spravodlivého; a on vám neodporuje. (*) (Prísne slová boháčom, ktorí otročia mamone a pre ňu sa dopúšťajú ťažkých a do neba volajúcich krívd voči iným.)
Buďte trpezliví, Pán je blízko. - 7Buďte teda, bratia, trpezliví až do Pánovho príchodu. Pozrite: aj roľník čaká na vzácnu úrodu zeme a trpezlivo čaká, kým nedostane včasný i neskorý dážď. (*) ("Včasný i neskorý dážď." Včasný je jesenný (v októbri), neskorý jarný (v marci). Od týchto dvoch období dažďov závisela úroda.) 8Buďte aj vy trpezliví a posilnite si srdcia, lebo Pánov príchod sa približuje. 9Nesťažujte sa, bratia, jeden na druhého, aby ste neboli odsúdení. Hľa, sudca stojí predo dvermi. 10Za príklad, ako trpieť a byť trpezlivým, berte si, bratia; prorokov, ktorí hovorili v Pánovom mene. 11Hľa, blahoslavíme tých, ktorí vytrvali. Počuli ste o Jóbovej vytrvalosti a videli ste, ako to Pán ukončil. Lebo Pán je milosrdný a milostivý. (*) (Porov. Ž 103, 8.)
Neprisahajte. - 12Ale predovšetkým, bratia moji, neprisahajte ani na nebo, ani na zem, ani nijakou inou prísahou. Vaše "áno" nech je "áno" a "nie" nech je "nie", aby ste neprepadli súdu. (*) (Porov. Mt 5, 35–37.)
O pomazaní chorých a o modlitbe. - 13Trpí niekto z vás? Nech sa modlí. Je niekto veselý? Nech spieva žalmy. 14Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. (*) ("V Pánovom mene," t. j. z Pánovho poverenia a jeho mocou. "Starší Cirkvi," t. j. "presbyteri", predstavení Cirkvi.) 15Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu. (*) ("Modlitba s vierou." t. j. modlitba, ktorú kňaz koná vtedy, keď chorého maže olejom. "Ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu," a to nielen všedné, ale aj ťažké, ak sa chorý nemôže z nich spovedať a má aspoň nedokonalú ľútosť.) 16Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste ozdraveli. Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého. (*) (Dôležitý text o sviatosti pomazania chorých. Túto sviatosť ustanovil Kristus. Ako v každej sviatosti i tu je viditeľný znak neviditeľnej milosti – modlitba v Pánovom mene a mazanie olejom – a sviatostný účinok – osobitná milosť Ducha Svätého, ktorá napomáha spásu celého človeka: dáva úľavu na tele i na duši, prípadne uzdravenie a odpustenie hriechov.) 17Eliáš bol krehký človek ako my, a keď sa naliehavo modlil, aby nepršalo, nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov. (*) (Porov. 1 Kr 17 a 18 (aj Lk 4, 25).) 18A znova sa modlil a nebo dalo dážď a zem vydala svoj plod. 19Bratia moji, keby niekto z vás zblúdil od pravdy a iný ho obráti, 20nech vie, že ten, kto vráti hriešnika z jeho bludnej cesty, zachráni jeho dušu od smrti a zakryje množstvo hriechov. (*) (Porov. Ž 51, 15; Prís 10, 12; 1 Pt 4, 8. "Zakryje množstvo hriechov," t. j. privedie ho k pravému pokániu, a tak získa odpustenie. Záver listu je vznešeným ohlasom kresťanskej lásky: zachrániť blúdiacich bratov.)