Pozdrav. - 1Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista, posiela pozdrav dvanástim kmeňom v diaspóre. (*) ("Dvanástim kmeňom v diaspóre,", t. j. kresťanom zo židovstva, roztrúseným v grécko-rímskom svete (porov. Sk 2, 5–11).)
Trpieť s radosťou. - 2Bratia moji, pokladajte to len za radosť, keď podstúpite všelijaké skúšky, (*) ("Bratia moji", kresťania sú jedna veľká rodina, ktorej hlavou je nebeský Otec a Kristus je starším bratom. "Skúšky" sú pre kresťana radosťou, lebo za ne dostane hojnú odmenu v nebi (porov. Mt 5, 12).) 3veď viete, že skúška vašej viery prináša vytrvalosť. 4A vytrvalosť sa má ukázať v dokonalých skutkoch, aby ste boli dokonalí a neporušení a v ničom nezaostávali. (*) (Kresťan má v skúškach vidieť príležitosť zdokonaliť si vieru. A tá má byť praktická, má sa prejavovať v skutkoch.)
Prosiť s vierou. - 5Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech si prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitky, a dostane ju. (*) ("Múdrosť" ako dar Ducha Svätého (pozri 3, 13–17).) 6Ale nech prosí s vierou, bez pochybovania. Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom. 7Taký človek nech sa nenazdáva, že dostane niečo od Pána; 8- muž s rozpoltenou mysľou, nestály vo všetkom svojom počínaní.
Prijať z Božích rúk všetko. - 9Brat v nízkom postavení nech sa chváli svojím povýšením, 10bohatý zasa svojou úbohosťou, lebo sa pominie ako kvet trávy: (*) (Kto je v nízkom spoločenskom postavení, nech pamätá na svoju duchovnú hodnotu; a kto je bohatý a vo vysokom postavení, nech pamätá na márnosť a pominuteľnosť všetkých vecí (porov. Iz 40, 6–7).) 11vyjde slnko so svojou páľavou a vysuší trávu, jej kvet odpadne a krása jej zjavu zanikne. Tak zvädne aj boháč na svojich cestách. 12Blahoslavený muž, ktorý vydrží skúšku, lebo keď sa osvedčí, dostane veniec života, ktorý Boh prisľúbil tým, čo ho milujú.
Boh, darca dobrého, nikoho nepokúša. - 13Nech nik v pokušení nehovorí: "Boh ma pokúša." Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša. 14Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuje a zvádza. 15Žiadostivosť potom, keď počne, porodí hriech, a keď je hriech dokonaný, splodí smrť.
16Nemýľte sa, bratia moji milovaní! 17Každý dobrý údel, každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel, u ktorého niet premeny ani tieňa zmeny. (*) ("Otec svetiel," t. j. Boh, Stvoriteľ nebeských svetiel (Gn 1, 14–18) a prameň každého duchovného svetla (porov. 1 Pt 5, 9).) 18On nás zo svojej vôle zrodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotiny jeho stvorenia. (*) ("Slovo pravdy" je evanjelium (porov. 1 Pt 1, 23–25; Kol 1, 5; Ef 1, 13; 2 Tim 2, 15), prípadne súhrn Božieho zjavenia v živote kresťanov; nazýva sa aj "zákonom slobody" (v. 25; 2, 12) a "kráľovským zákonom" (v. 8).)
Počúvať a uskutočňovať slovo. - 19Vedzte, bratia moji milovaní: každý človek má byť rýchly, keď treba počúvať, ale pomalý do reči a pomalý do hnevu, 20lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom. 21Preto odložte všetku nečistotu a akúkoľvek zlobu a v tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. 22A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba. 23Lebo kto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, čo si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár. 24Pozrie sa na seba, odíde a hneď zabudne, aký je. (*) (Do zrkadla sa díva človek, aby poznal, čo má upraviť na svojom vonkajšku. Ak neurobí úpravy hneď pred zrkadlom, ale odíde, zabudne na to, čo mal upraviť, a zrkadlo mu je nanič. Takému človeku sa podobá ten, kto Božie slovo (zákon slobody, čiže evanjeliovú náuku s jej mravnými príkazmi) síce počúva, ale nezachováva. Lebo čím je zrkadlo pre telo, tým je Božie slovo pre dušu. Náboženské zásady musia preniknúť celú našu bytosť a ovplyvniť všetko naše konanie.) 25Ale kto sa zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá, kto nie je zábudlivý poslucháč, ale uskutočňovateľ diela, ten bude blahoslavený pre svoje skutky.
26Ak si niekto myslí, že je nábožný, a nedrží si jazyk na uzde, ale klame sám seba, toho nábožnosť je márna. 27Čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a zachovať sa nepoškvrneným od tohto sveta.