Nenadŕžať nikomu. - 1Bratia moji, nespájajte vieru v nášho Pána slávy, Ježiša Krista, s nadŕžaním osobám. 2Lebo ak príde na vaše zhromaždenie muž so zlatým prsteňom a v skvostnom rúchu a príde aj chudobný v chatrnom odeve 3a vy si všimnete toho, ktorý je oblečený do nádherného rúcha, a poviete: "Ty sa posaď pekne tu!", ale chudobnému poviete: "Ty si staň tam, alebo si sadni k mojej podnožke!", 4vari nerobíte rozdiely medzi sebou a nestali ste sa zlomyseľnými sudcami?!

5Počúvajte, moji milovaní bratia! Nevyvolil Boh tých, čo sú vo svete chudobní, aby boli bohatí vo viere a dedičia kráľovstva, ktoré prisľúbil tým, čo ho milujú? (*) (Porov. 1 Kor 1, 26–38. Boh si práve chudobných a biednych vyvolil za priekopníkov evanjelia. Aj do Cirkvi vstupovali skôr chudobní ako bohatí.) 6A vy ste chudobného znevážili! Neutláčajú vás práve bohatí a nevláčia vás práve oni po súdoch? 7A nerúhajú sa práve oni vznešenému menu, ktoré sa vzývalo nad vami? (*) ("Vzývať meno." V Starom zákone vzývať Božie meno nad niekým znamenalo vzývať osobitnú Božiu ochranu nad ním. Zároveň takýto človek sa stával vlastníctvom a bol v službe toho, koho meno sa nad ním vzývalo. V Novom zákone vzývaním Ježišovho mena sa človek stáva jeho vlastníctvom a stavia sa do služby Krista, dostáva po ňom aj meno – kresťan (gr. christianós). Jakub tu myslí na obrady krstu.) 8Ak však uskutočňujete kráľovský zákon podľa Písma: "Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!", dobre robíte. (*) (Lv 19, 18; porov. Mt 22, 39.) 9Ale ak nadŕžate osobám, páchate hriech a zákon vás usvedčuje z priestupku. 10Kto by totiž zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým. (*) ("Previnil by sa proti všetkým," pretože všetky prikázania sú výrazom jednej a tej istej Božej vôle, navzájom súvisia a tvoria jeden celok.) 11Lebo ten, ktorý povedal: "Nescudzoložíš," povedal aj: "Nezabiješ." A keď aj nescudzoložíš, ale zabíjaš, prestupuješ zákon. (*) (Ex 20, 13–14; Dt 5, 17–18.) 12Hovorte a konajte ako tí, čo majú byť súdení podľa zákona slobody! 13Súd bez milosrdenstva čaká totiž toho, kto nepreukázal milosrdenstvo. Ale milosrdenstvo sa vyvyšuje nad súdom. (*) (Proti tomu, kto je nemilosrdný voči bratom, bude aj Boh prísny a spravodlivý. Taký sa nebude môcť spoliehať na Božie milosrdenstvo, ktoré je pre hriešnikov vlastne jedinou nádejou v deň súdu. Vidno tu narážku na jedno z ôsmich blahoslavenstiev.)

Viera bez skutkov je mŕtva. - 14Bratia moji, čo osoží, keď niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Môže ho taká viera spasiť? 15Ak je brat alebo sestra bez šiat a chýba im každodenná obživa 16a niekto z vás by im povedal: "Choďte v pokoji! Zohrejte sa a najedzte sa!", ale nedali by ste im, čo potrebujú pre telo, čo to osoží?! 17Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva. (*) (Opravdivá viera sa nevyhnutne prejavuje a uskutočňuje aj vonkajšími skutkami lásky a milosrdenstva, ináč by bola mŕtva. Táto myšlienka sa nijako neprotiví náuke svätého Pavla o ospravedlnení z viery (Rim 3, 21 – 4, 25; Gal 3 a inde). Pavol totiž tvrdí, že nie skutky podľa Mojžišovho zákona nás ospravedlňujú, ale viera a Božia milosť. Tu ide teda o základné ospravedlnenie, ktoré je len začiatkom svätosti a spásy. No na dosiahnutie spásy sú potrebné skutky a zásluhy. Pavol nikde nepíše, že dobré skutky nie sú potrebné. Sama kresťanská viera nie je iba rozumovým postojom, ale znamená prijať Kristovo evanjelium ako program vlastného života a plniť ho (porov. 2 Sol 3, 10–12).) 18Ale niekto povie: "Ty máš vieru a ja mám skutky." Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru. 19Veríš, že Boh je jeden? Dobre robíš. Ale aj diabli veria, a trasú sa! 20Chceš vedieť, márnivý človeče, že viera bez skutkov je neúčinná? 21Nebol náš otec Abrahám ospravedlnený zo skutkov, keď obetoval na oltári svojho syna Izáka? (*) (Gn 22, 9; porov. Hebr 11, 17.) 22Vidíš, že viera spolupôsobila s jeho skutkami a že skutkami dosiahla viera dokonalosť. 23Tak sa splnilo Písmo, ktoré hovorí: "Abrahám uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť." A bol nazvaný Božím priateľom. (*) (Gn 15, 6; porov. Rim 4, 3; Gal 3, 6.) 24Vidíte, že človek je ospravedlnený zo skutkov, a nie iba z viery. 25A nebola podobne ospravedlnená zo skutkov aj neviestka Rachab, keď prijala poslov a poslala ich inou cestou? (*) (Porov. Joz 2, 1–26; Hebr 11, 31.) 26Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov.