Proti boháčom. - 1A vy, boháči, plačte a kvíľte nad biedami, ktoré prichádzajú na vás! 2Vaše bohatstvo zhnilo a vaše šatstvo rozožrali mole. (*) (Jakub používa minulý čas, aby predstavil budúce veci, posledný súd.) 3Vaše zlato a striebro zhrdzavelo a ich hrdza bude svedčiť proti vám a zožerie vám telo ako oheň. Nahromadili ste si poklady v posledných dňoch. (*) ("Hrdza bude svedčiť proti vám," t. j. bude svedčiť o vašej nespravodlivosti a bezcitnosti voči blížnemu. "Posledné dni" tu znamenajú mesiášske časy, ale tak, že svätopisec hľadí zároveň na čas posledného súdu, ktorý nastane na konci tohto obdobia.) 4Hľa, mzda, ktorú ste zadržali robotníkom, čo vám žali polia, kričí. A krik žencov došiel k sluchu Pána Zástupov. 5Tu na zemi ste hodovali a hýrili. Vykŕmili ste si srdcia na deň zakáľačky. (*) ("Vykŕmili ste si srdcia," t. j. ukojili ste si a ukájate zmyselné žiadosti, a to "na deň zakáľačky", t. j. keď Boží súd už takmer nastáva.) 6Odsúdili ste a zabili spravodlivého; a on vám neodporuje. (*) (Prísne slová boháčom, ktorí otročia mamone a pre ňu sa dopúšťajú ťažkých a do neba volajúcich krívd voči iným.)
Buďte trpezliví, Pán je blízko. - 7Buďte teda, bratia, trpezliví až do Pánovho príchodu. Pozrite: aj roľník čaká na vzácnu úrodu zeme a trpezlivo čaká, kým nedostane včasný i neskorý dážď. (*) ("Včasný i neskorý dážď." Včasný je jesenný (v októbri), neskorý jarný (v marci). Od týchto dvoch období dažďov závisela úroda.) 8Buďte aj vy trpezliví a posilnite si srdcia, lebo Pánov príchod sa približuje. 9Nesťažujte sa, bratia, jeden na druhého, aby ste neboli odsúdení. Hľa, sudca stojí predo dvermi. 10Za príklad, ako trpieť a byť trpezlivým, berte si, bratia; prorokov, ktorí hovorili v Pánovom mene. 11Hľa, blahoslavíme tých, ktorí vytrvali. Počuli ste o Jóbovej vytrvalosti a videli ste, ako to Pán ukončil. Lebo Pán je milosrdný a milostivý. (*) (Porov. Ž 103, 8.)
Neprisahajte. - 12Ale predovšetkým, bratia moji, neprisahajte ani na nebo, ani na zem, ani nijakou inou prísahou. Vaše "áno" nech je "áno" a "nie" nech je "nie", aby ste neprepadli súdu. (*) (Porov. Mt 5, 35–37.)
O pomazaní chorých a o modlitbe. - 13Trpí niekto z vás? Nech sa modlí. Je niekto veselý? Nech spieva žalmy. 14Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. (*) ("V Pánovom mene," t. j. z Pánovho poverenia a jeho mocou. "Starší Cirkvi," t. j. "presbyteri", predstavení Cirkvi.) 15Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu. (*) ("Modlitba s vierou." t. j. modlitba, ktorú kňaz koná vtedy, keď chorého maže olejom. "Ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu," a to nielen všedné, ale aj ťažké, ak sa chorý nemôže z nich spovedať a má aspoň nedokonalú ľútosť.) 16Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste ozdraveli. Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého. (*) ("Vyznávajte si teda navzájom hriechy." Mnohí tieto slová vysvetľujú ako nesviatostné vyznanie hriechov čiže všeobecné vyznanie hriechov. No keďže svätý Jakub používa spojku "teda", hovorí tieto slová na záver toho, čo povedal v predchádzajúcom verši. Podľa toho niektorí považujú za správnejší výklad, podľa ktorého Jakub predpokladá, že chorý, ktorý si zavolal starších, čiže kňazov, aby sa nad ním modlili a pomazali ho olejom, vyzná sa im aj zo svojich hriechov, a že teda v tomto 16. verši hovorí o sviatostnom vyznaní, o sviatosti zmierenia. V prvých kresťanských časoch sa takéto vyznanie konalo často aj verejne, na znak pokornej kajúcnosti a ľútosti.) 17Eliáš bol krehký človek ako my, a keď sa naliehavo modlil, aby nepršalo, nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov. (*) (Porov. 1 Kr 17 a 18 (aj Lk 4, 25).) 18A znova sa modlil a nebo dalo dážď a zem vydala svoj plod. 19Bratia moji, keby niekto z vás zblúdil od pravdy a iný ho obráti, 20nech vie, že ten, kto vráti hriešnika z jeho bludnej cesty, zachráni jeho dušu od smrti a zakryje množstvo hriechov. (*) (Porov. Ž 51, 15; Prís 10, 12; 1 Pt 4, 8. "Zakryje množstvo hriechov," t. j. privedie ho k pravému pokániu, a tak získa odpustenie. Záver listu je vznešeným ohlasom kresťanskej lásky: zachrániť blúdiacich bratov.)