Jer13

Podobenstvo o opasku. - 1Pán prehovoril ku mne takto: "Choď a kúp si plátenný opasok a opáš si ním bedrá, ale do vody ho nedaj!" (*) (O symbolických úkonoch pozri tu celkový úvod ku všetkým prorockým spisom.) 2Kúpil som si teda podľa Pánovho slova opasok a opásal som si ním bedrá. 3I prehovoril Pán ku mne po druhý raz takto: 4"Vezmi opasok, ktorý si kúpil, ktorý máš na bedrách, a zober sa, choď k Eufratu a schovaj ho tam do skalnej pukliny!" 5Išiel som teda a schoval som ho pri Eufrate, ako mi prikázal Pán. 6Po uplynutí mnohých dní mi Pán povedal: "Zober sa, choď k Eufratu a zober odtiaľ opasok, ktorý som ti rozkázal schovať tam." (*) (K mezopotámskemu Eufratu prorok sotva cestoval, a to dva razy. Táto rieka je asi na 1000 km od Palestíny. Môže byť reč azda o riečke severovýchodne od Jeruzalema, blízko Anatotu, ktorá sa dnes volá Wádi-Fárá. – Ale je pravdepodobnejšie, že Jeremiáš nekonal tento náznakový úkon v skutočnosti, len vo videní.) 7Išiel som teda k Eufratu, hrabal som a vzal som opasok z miesta, kde som ho bol schoval. A hľa, opasok bol skazený, nebol súci na nič!

8Vtedy Pán prehovoril ku mne takto: 9"Toto hovorí Pán: Podobne pokazím pýchu Júdu a veľkú pýchu Jeruzalema. 10Tento podlý ľud, ktorý sa zdráha počúvať moje slová, ktorý chodí v zatvrdnutosti svojho srdca a vláči sa za cudzími bohmi, aby im slúžil a klaňal sa im, bude ako tento opasok, ktorý nie je na nič. 11Veď ako sa vinie opasok k bedrám muža, tak som vinul k sebe celý dom Izraela a celý dom Júdu, hovorí Pán, aby boli mojím ľudom, mojou chýrečnosťou, mojou chválou a mojou ozdobou, ale nepočúvali. (*) (Zmysel symbolického úkonu je teda jasný: národ bude hynúť pri rieke Eufrat, v babylonskom zajatí.)

Podobenstvo o krčahoch. - 12Prehovor k nim teda tieto slová: Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Každý krčah naplní sa vínom. Nato ti povedia: »Či nevieme dobre, že sa každý krčah vínom naplní?« (*) (Porov. 25,15.) 13I povieš im: Toto hovorí Pán: Hľa, ja naplním opojením všetkých obyvateľov tejto krajiny, kráľov, ktorí sedia na Dávidovom tróne, i kňazov a prorokov, i všetkých obyvateľov Jeruzalema. 14A porozbíjam ich druha o druha, otcov i synov spolu - hovorí Pán. Bez ohľadu, bez milosti a bez ľútosti ich zničím."

Nebyť pyšným!

15

Počúvajte, nachýľte si ucho, nevypínajte sa,
pretože Pán hovorí:

16

Vzdajte chválu Pánovi, svojmu Bohu,
kým sa nezotmie
a kým vám nohy nenarazia
na mračné vrchy;
potom budete čakať na svetlo,
obráti ho však na noc,
urobí z neho tmu.

17

Ak toto neuposlúchnete,
v skrytosti mi bude plakať duša,
pre pýchu usedavo nariekať,
oči mi budú roniť slzy,
lebo je Pánovo stádo zajaté.

Zajatie Júdu

18

"Povedz kráľovi a kráľovnej:
Posaďte sa nižšie,
pretože vám spadne z hlavy
vaša skvostná koruna.

(*) (Kráľ, ktorý sa tu spomína, je bezpochyby Joachin (pozri úvod k Jeremiášovi). Kráľovná, o ktorej prorok hovorí, je kráľova matka. Matka kráľova hrávala na kráľovskom dvore u Izraelitov dôležitejšiu úlohu než kráľove manželky; porov. 1 Kr 2,19; 15,13.) 19

Mestá juhu sú uzavreté,
nik ich neotvorí.
Odvedú celé Júdsko,
dôkladne odvedú.

(*) (I najjužnejšie júdske mestá dostali sa do rúk nepriateľa, hoci tie mohli byť najbezpečnejšie, veď nepriateľ prichádzal vždy od severu. Tu je reč o deportácii r. 597 pr. Kr. (Pozri úvod k tomuto prorokovi.))

Zajatie je trest za hriech

20

Zdvihnite svoje oči a viďte
tých, čo idú od severu!
Kdeže je stádo, ktoré si dostal,
tvoje prekrásne ovečky?

21

Čo povieš, keď ťa navštívia?
Veď sám si ich učil proti sebe
ako priateľov - nad hlavu! (?)
Či ťa nezachvátia bolesti ako rodiacu ženu?

22

A ak si v srdci pomyslíš:
»Prečo ma toto postihlo?«
Pre tvoj veľký hriech ti odhalili vlečku,
zmocnili sa tvojej päty.

(*) (Jeruzalem prirovnáva sa k neviestke.) 23

Či aj Etióp zamení kožu
a leopard svoje pásy?
Ako budete môcť konať dobro vy,
privyknutí na podlosť?

(*) (Izraelitom sa hriech stal už prirodzenosťou ako farba kože u Etiópca alebo leoparda.) 24

Rozprášim ich ako plevu
do vetra na pustatinu.

25

Toto je tvoj údel,
časť, čo som ti nameral,
hovorí Pán,
lebo si na mňa zabudol
a na klam si sa spoliehal.

26

Nuž aj ja ti prehodím cez tvár vlečky,
nech sa zjaví tvoja hanba.

(*) (Pokračuje sa v prirovnávaní k nehanebnej žene. Vyhľadávala hanbu, nuž bude ju mať.) 27

Tvoje cudzoložstvá, tvoje erdžanie,
tvoje smilstvá hanebné.
Na kopcoch, na poli
som videl tvoje ohavnosti.
Beda, Jeruzalem, neočistíš sa;
ako dlho ešte?"

(*) (Národ sa hnal za chlipnosťou ako nerozumné zviera. Na kopcoch hoveli Izraeliti modloslužbe, ktorú prorok volá cudzoložstvom.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Jer 12)   Dopredu (Jer 14)

Obsah