1Lenže kňaz Pášur, syn Imerov - bol dozorca, hodnostár v dome Pánovom -, počul, keď Jeremiáš ohlasoval toto proroctvo. (*) (O kňazskej rodine Imerovej pozri Ezd 2,37. Pášur, o ktorom je tu reč, nie je totožný s Pášurom v 21,1 a 38,1.) 2Vtedy dal Pášur proroka Jeremiáša zbičovať a dal ho vložiť do klady, ktorá bola vedľa Hornej, Benjamínovej brány, pri Pánovom chráme. (*) (Benjamínova brána, o ktorej je tu reč, bola na severnej strane chrámovej ohrady. Volala sa Horná brána Benjamínova, na rozdiel od inej rovnomennej brány, ktorá bola na ohrade mesta, tiež na strane severnej; porov. 37,13; 38,7.) 3Nasledujúce ráno však Pášur Jeremiáša z klady vypustil. A Jeremiáš mu povedal: "Pán ťa nebude volať Pášur, ale »Hrôza zôkol-vôkol«. (*) (O podobných menách pozri pozn. k Iz 62,4.) 4Lebo toto hovorí Pán: Veru, urobím ťa hrôzou tebe samému a všetkým tvojim priateľom. Padnú pod mečom svojich nepriateľov a tvoje oči budú hľadieť na to. Celého Júdu však vydám do rúk babylonského kráľa, presídli ich do Babylonu a pobije ich mečom. 5A vydám všetok majetok tohto mesta, všetok jeho zisk i všetky jeho cennosti; aj všetky poklady júdskych kráľov vydám do rúk ich nepriateľov, vyplienia ich, vezmú a odnesú do Babylonu. 6A ty, Pášur, aj všetci obyvatelia tvojho domu pôjdete do zajatia. Do Bábelu pôjdeš, tam zomrieš a tam ťa pochovajú, teba i všetkých tvojich priateľov, ktorým si falošne prorokoval."
Trpká ponosa proroka
7Zvádzal si ma, Pane, nuž dal som sa zviesť,
uchopil si ma a premohol.
Som na posmech celý deň,
každý sa mi posmieva.
Kedykoľvek hovorím, len kričím:
"Násilie a lúpež!" volám.
Veď Pánovo slovo mi slúži
na hanbu a výsmech celý deň!
I myslel som: "Nespomeniem si naň
a nebudem viac hovoriť v jeho mene,"
ale v srdci mi bol sťa horiaci oheň,
zovretý v mojich kostiach;
namáhal som sa, aby som to vydržal,
no nevládal som.
Veď počúvam potupy mnohých
(hrôza zôkol-vôkol):
"Udávajte, nech ho oznámime!"
Aj každý, kto mi bol priateľom,
striehne na môj pád:
"Hádam sa dá zviesť, premôžeme ho
a vypomstíme sa na ňom!"
Ale Pán je so mnou ako mocný hrdina,
nuž moji prenasledovatelia sa potknú a nič nezmôžu,
zahanbia sa veľmi, že nič nedosiahli,
hanbou večnou, nezabudnuteľnou.
Pane zástupov, čo skúmaš spravodlivého,
čo prezrieš myseľ a srdce,
nechže vidím na nich tvoju pomstu,
veď som tebe zveril svoj spor.
Spievajte Pánovi,
oslavujte Pána,
veď život bedára vytrhol
z ruky zločincov!
Prorok zlorečí svojmu osudu
14Prekliaty deň, v ktorý som sa narodil!
Deň, v ktorý ma porodila matka,
nech nie je požehnaný!
Prekliaty muž, ktorý oznámil môjmu otcovi:
"Dieťa sa ti narodilo, chlapček!" -
a naplnil ho radosťou.
Nech je muž ten ako mestá,
ktoré rozvrátil Pán bez milosti.
Za rána nech počuje krik
a lomoz v poludňajšom čase!
Pretože ma neusmrtil v lone,
aby mi bola matka hrobom,
jej život večne ťarchavý.
Prečože som vyšiel z lona
vidieť bolesť a utrpenie,
aby sa v hanbe míňali moje dni?