1Slovo, ktoré Pán prehovoril k prorokovi Jeremiášovi proti národom. (*) (O umiestnení a poradí týchto proroctiev v preklade LXX pozri úvod k tomuto prorokovi.)
Proti Egyptu. - 2O Egypte. Proti vojsku egyptského kráľa, faraóna Nechaa, ktoré bolo pri rieke Eufrat a ktoré porazil babylonský kráľ Nabuchodonozor vo štvrtom roku júdskeho kráľa Joakima, syna Joziášovho. (*) (O faraónovi Nechaovi a o bitke pri Karkamiši pozri úvod k nášmu prorokovi; tiež pozn. k 2 Kr 23,29; porov. 2 Krn 35,20.)
"Chystajte pancier a štít
a pochodujte do boja!
Kantáre na kone!
Sadajte, jazdci, nastúpte v prilbách,
ostrite kopije, oblečte pancier!
Čože to vidím?
Veď zakolísali,
ustupujú nazad.
Ich siláci sú porazení,
utekajú behom
a neobrátia sa.
Hrôza zôkol-vôkol! -
hovorí Pán.
Neutečie rýchlobežec,
neunikne silák!
Na severe, pri brehu rieky Eufrat
zaváhali, klesajú.
Kto to vystupuje ako Níl,
ako rieky mu hučia vody?
Egypt vystupuje ako Níl,
ako rieky hučia jeho vody
a vraví: Vystúpim, zaplavím zem,
zničím mesto i jeho občanov.
Hor’ sa, paripy!
Rúťte sa, vozy!
Na pochod, bojovníci!
Kuš a Pút, čo nosia štít,
a Lýdovia, čo nosia a naťahujú kušu.
Nuž ten deň je pre Pána, Jahveho zástupov,
dňom pomsty, aby sa vyvŕšil na svojich nepriateľoch.
Meč bude hltať a nasýti sa,
opojí sa ich krvou.
Veď obetu bude mať Pán, Jahve zástupov,
v severnej krajine pri rieke Eufrat.
Hor’ sa do Galaádu a dones balzam,
panna, dcéra Egypta!
Nadarmo hromadíš lieky,
niet zacelenia pre teba.
Národy sa dozvedia tvoju hanbu,
tvojím krikom sa preplní zem,
veď silák sa potkýna o siláka
a padnú naraz obaja."
13Slovo, ktoré Pán prehovoril k prorokovi Jeremiášovi o tom, že babylonský kráľ Nabuchodonozor pôjde poraziť egyptskú krajinu. (*) (Tento verš je nadpisom novej básne, ktorá má s predošlou len to spoločné, že hovorí tiež o Egypte.)
"Ohláste v Egypte, oznámte v Magdole,
povedzte v Nofe a Tafnese,
povedzte: »Nastupuj, chystaj sa,
veď meč hlce okolo teba!«
Prečože je zvrhnutý tvoj silák?
Neobstál, lebo ho zrútil Pán,
zakolísal sa veľmi a padol.
Druh hovorí druhovi:
Hore! Vráťme sa k svojmu národu,
do svojej rodnej krajiny
pred pustošiacim mečom.
Nazvite faraóna, egyptského kráľa:
»Zúrenie, ktoré premeškalo čas.«
Ako žijem - hovorí Kráľ,
ktorý sa volá Pánom zástupov.
Ako Tábor medzi vrchmi
a ako Karmel pri mori, príde!
Prichystaj si výstroj do zajatia,
obyvateľka, dcéra Egypta,
lebo Nóf bude pustatinou,
vyhorí, nebude mať občanov.
Nádhernou jalovicou bol Egypt,
prepadol ju ovad zo severu.
V jeho strede boli aj žoldnieri
ako tučné jalovice,
lež aj tí sa obrátili,
utiekli zaraz, nezastali,
lebo prišiel na nich čas ich biedy,
doba ich navštívenia.
Čuj, ide ako had;
áno, idú v sile,
sekerami ho prepadajú
ako drevorubači.
Stínajú jeho les, hovorí Pán,
lebo ním nemožno preniknúť.
Veď ich je viac ako kobyliek,
nemajú konca-kraja.
Potupená je dcéra Egypta,
dostala sa do rúk severného národa."
25Pán zástupov, Boh Izraela, hovorí: "Hľa, navštívim Amona z No aj faraóna, (aj Egypt, aj jeho bohov, aj jeho kráľov, aj faraóna), i všetkých, čo sa naň spoliehajú. (*) (Mesto No sú Téby, hlavné mesto Patrosu, Horného Egypta. V tomto meste si zvlášť uctievali boha Amona. Nahum (3,8) volá toto mesto No-Amon, Téby Amonove. – Slová, ktoré sme dali do zátvoriek, chýbajú v LXX a sú asi neskorším dodatkom.) 26A vydám ich do ruky tých, čo im striehnu na život, do ruky babylonského kráľa Nabuchodonozora a do ruky jeho služobníkov. Potom však bude zasa obývaný ako za dávnych čias, hovorí Pán. (*) (Myšlienku o obnove Egypta pozri aj Ez 29,13 n.)
Ty sa však neboj, sluha môj, Jakub,
nestrachuj sa, Izrael,
lebo, hľa, ja ťa zachránim z diaľky
a tvoje potomstvo z krajiny zajatia;
i vráti sa Jakub a odpočinie si,
v bezpečí bude, nezastraší ho nik.
Ty sa neboj, sluha môj, Jakub,
hovorí Pán, veď som s tebou ja;
áno, zničím všetky národy,
medzi ktoré som ťa roztratil,
iba teba nezničím,
ale budem ťa karhať spravodlivo
a bez trestu ťa nenechám."