1Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. (*) (Ježiša Krista nazýva svätý Ján Slovom, grécky Logos. V tých časoch bol v gréckej filozofii a teológii zaužívaný termín, slovný výraz, ktorý vtedajší spisovatelia používali vo viacerých významoch, okrem iných aj v tzv. teogonickom - bohorodnom. Označovali tak zrodenie sa nejakej božskej bytosti z druhej, a to úkonom umu, myslením. Ako ľudská myšlienka je "slovom" rozumu, akoby jeho výplodom, tak aj druhá božská osoba je "Slovom", teda plodom prvej božskej osoby. - Tento pojem sa nachádza aj v Starom zákone, aspoň v hlavných črtách. Je to náuka o "Božej múdrosti" (Múd 7, 22 - 8, 1; Prís 8, 21-31; Sir 24, 1-25 a iné). Židovskí učenci ju síce svojím spôsobom spracovali (napr. Filón Alexandrijský a niektorí rabíni), neprišli však až k pojmu Božieho Slova ako božskej osoby. - Evanjelista použil túto smelú myšlienku, aby ňou vyjadril tajomstvo vnútorného života najsvätejšej Trojice. Pravda, nevzal výraz a pojem "slovo" - "logos" v tom istom význame, aký mal vo vtedajšej gréckej filozofii a teológii, ale dal mu nový vieroučný obsah. Nejde tu o božskú "bytosť" v pohanskom zmysle, ale o osobu v jedinej božskej Bytosti.) 2Ono bolo na počiatku u Boha. 3Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. 4V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. 5A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. (*) (Prvé slová Jánovho evanjelia sú ozvenou prvých slov Knihy Genezis: "Na počiatku stvoril Boh nebo i zem" (Gn 1, 1). Preto sa vo verši 3 výslovne zdôrazňuje, že celý svet bol stvorený skrze Božie Slovo a ďalej, že toto Slovo je všeobecným prameňom svetla a života. Porov. Kol 1, 15-17; Hebr 1, 2 n.)
6Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. (*) (To je Ján Krstiteľ (pozri ďalej v. 15 a 19n.).) 7Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. 8On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle.
9Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. 10Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. (*) ("Svet" tu znamená ľudí, ktorí zavrhujú Boha a jeho príkazy.) 11Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali.
12Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, (*) (Boží Syn nás posväcujúcou milosťou robí Božími deťmi.) 13čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha.
14A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. (*) ("Telom" je hebraizmus, znamená: "človekom." Tento verš výslovne a slávnostne hovorí o vtelení Božieho Syna. Božie Slovo sa stalo telom, čiže človekom v pravom zmysle slova - bez toho, že by prestalo byť Bohom (porov. Flp 2, 6-8).) 15Ján o ňom vydal svedectvo a volal: "Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja."
16Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. 17Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. 18Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.
Svedectvo Jána Krstiteľa. - 19A toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: "Kto si ty?", 20on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: "Ja nie som Mesiáš." 21"Čo teda," pýtali sa ho, "si Eliáš?" Povedal: "Nie som." "Si prorok?" Odpovedal: "Nie." 22Vraveli mu teda: "Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?" 23Povedal:
"Ja som hlas volajúceho na púšti:
»Vyrovnajte cestu Pánovi,«
ako povedal prorok Izaiáš." (*) (Iz 40, 3.) 24Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. 25A pýtali sa ho: "Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš, ani Eliáš, ani prorok?" 26Ján im odpovedal: "Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. 27On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi." 28To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.
29Keď na druhý deň videl, ako k nemu prichádza Ježiš, zvolal: "Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta. (*) (Obraz "Božieho Baránka" je vzatý z Izaiášovho proroctva (53, 3-7) o Božom služobníkovi, ktorí nesie "naše neduhy" a obetuje sa ako "baránok zmierenia" (porov. Lv 14). Je to aj poukázanie na veľkonočného baránka (Ex 12, 3n.).) 30Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv ako ja. 31Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím vodou, aby sa on stal známym Izraelu." 32Ján vydal svedectvo: "Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočinul na ňom. 33Ani ja som ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi povedal: »Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočinúť na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým.« 34A ja som to videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn." (*) (Ján, podobne ako Marek, začína priamo svedectvom Jána Krstiteľa. Toto svedectvo, ktoré vyvrcholilo pri krste samého Ježiša, spadá asi na začiatok roku 28 po Kr. (porov. poznámku k Lk 3, 1).)
35V nasledujúci deň Ján zasa stál s dvoma zo svojich učeníkov. 36Keď videl Ježiša ísť okolo, povedal: "Hľa, Boží Baránok." 37Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom. 38Ježiš sa obrátil, a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich: "Čo hľadáte?" Oni mu povedali: "Rabbi - čo v preklade znamená: Učiteľ -, kde bývaš?" 39Odpovedal im: "Poďte a uvidíte!" Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Boli asi štyri hodiny popoludní.
Svedectvo prvých učeníkov. - 40Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra. (*) (Ten druhý bol sám evanjelista - Ján (porov. 13, 23; 20, 2; 21, 7.20-24).) 41On hneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: "Našli sme Mesiáša," čo v preklade znamená Kristus. 42A priviedol ho k Ježišovi. Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: "Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas," čo v preklade znamená Peter. (*) (Nové Šimonovo meno bude po aramejsky Kefá, t. j. "Skala" (v gréckom preklade Pétros alebo Pétra, z toho naše Peter). Je to meno úradu (porov. poznámku k Mt 16, 18-19). Podobne "Kristus" je grécky preklad (Christós) hebrejského Mašíach - Pomazaný (v. 41).)
43Na druhý deň sa Ježiš rozhodol odísť do Galiley. Stretol Filipa a povedal mu: "Poď za mnou!" 44Filip bol z Betsaidy, z Ondrejovho a Petrovho mesta. (*) (Betsaida na západnom brehu Genezaretského jazera. Iná je Betsaida Julia na severovýchodnom brehu jazera.) 45Filip sa stretol s Natanaelom a povedal mu: "Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta." (*) (Natanael je podľa všetkého apoštol Bartolomej (porov. Jn 21, 2), ktorého synoptici vymenúvajú hneď po Filipovi (Mt 10, 3; Mk 3, 18; Lk 6, 14).) 46Natanael mu vravel: "Môže byť z Nazareta niečo dobré?!" Filip mu odpovedal: "Poď a uvidíš!" 47Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: "Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti." 48Natanael sa ho opýtal: "Odkiaľ ma poznáš?" Ježiš mu vravel: "Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom." 49Natanael mu povedal: "Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!" 50Ježiš mu odvetil: "Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto." 51Potom mu povedal: "Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka." (*) (Narážka na Jakubovo videnie (Gn 28, 12-17); v prenesenom zmysle charakterizuje plnosť pozemského života Ježiša ako Mesiáša.)