Podobenstvo o dobrom pastierovi. - 1Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. (*) (Farizejskí predáci sa hrdo vystatovali, že sú pastiermi ľudu. V tomto podobenstve im Ježiš ukázal, že sú len nájomníkmi, najatými strážcami, ktorým vonkoncom nezáleží na zverenom stáde.) 2Kto vchádza bránou, je pastier oviec. 3Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. 4Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. 5Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú." 6Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať. (*) (Zaslepeným farizejom (9, 40). Nechápu, že podobenstvo mieri na nich.)

7Preto im Ježiš znova vravel: "Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam. 8Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. 9Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. 10Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie. (*) (Večný život.) 11Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. (*) (Boh sám je pastierom svojho ľudu; v mesiášskych časoch on dá svojmu stádu pastiera (Ez 34, 1 n.). Keď Ježiš hovorí, že je dobrým pastierom, vindikuje si mesiášsku hodnosť.) 12Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. 13Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. 14Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, (*) (Nejde tu len o intelektuálne poznanie, ale o lásku. "Poznať" v Písme máva často tento rozmer.) 15ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. 16Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier. (*) (Iné ovce, to sú Nežidia, pohania. Božský pastier zruší všetky národnostné a rasové prekážky a utvorí z nich jedno duchovné stádo - Cirkev.) 17Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. 18Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca."

19Pre tieto slová znova nastala medzi Židmi roztržka. 20Mnohí z nich hovorili: "Je posadnutý zlým duchom a šalie. Čo ho počúvate?!" 21Iní namietali: "To nie sú reči posadnutého zlým duchom. Vari môže zlý duch otvárať oči slepým?"

VI. Sviatky posvätenia chrámu, 10,22 - 11,57

Ježiš sa vyhlasuje za Božieho Syna. - 22V Jeruzaleme boli práve sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima. (*) (Tieto sviatky boli v polovici decembra na pamiatku očistenia chrámu za Júdu Machabejského r. 165 pred Kristom.) 23Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí. (*) (Bolo to veľké kryté stĺporadie na východnej strane chrámu. Pán sa ta uchýlil, lebo bolo sychravo, ako vôbec cez zimu v Palestíne.) 24Obstúpili ho Židia a hovorili mu: "Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene." 25Ježiš im odvetil: "Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, 26ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. 27Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. 28Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. 29Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. (*) (Doslovné znenie: "Čo mi dal môj Otec, je väčšie ako všetko.") 30Ja a Otec sme jedno." (*) (Veľmi závažné tvrdenie. Znamená, že Boh Otec a Ježiš sú bytostne jedno, majú tú istú spoločnú božskú prirodzenosť, hoci sa od seba odlišujú ako osoba od osoby.)

31Židia znova zdvihli kamene a chceli ho kameňovať. 32Ježiš im povedal: "Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!" 33Židia mu odpovedali: "Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom." 34Ježiš im vravel: "A nie je napísané vo vašom zákone: »Ja som povedal: Ste bohmi?« (*) (Ž 82, 6.
Keď v Starom zákone Boh sám takto oslovuje svojich zástupcov, sudcov, o čo skôr sa Ježiš - podľa rabínskej doktríny - môže nazývať Božím Synom.) 35Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo - a Písmo nemožno zrušiť! -, 36prečo vy hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: »Rúhaš sa« za to, že som povedal: Som Boží Syn?! 37Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi. 38Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!" 39Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk.

Ježiš sa utiahol za Jordán. - 40Znova odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján predtým krstil, a tam zostal. 41Mnohí prichádzali za ním a hovorili si: "Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján povedal o tomto, je pravda." 42A mnohí tam uverili v neho.