Jn 12

VII. Posledná Veľká noc, 12,1 - 19,42

A. Udalosti pred umučením, 12,1-50

Pomazanie v Betánii. - 1Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. (*) (Ježiš sa v Efraime zdržal iba niekoľko dní a cez Jericho prešiel do Betánie.) 2Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s ním stolovali. 3Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou oleja. (*) (Libra - funt - mala váhu asi 330g.) 4Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: 5"Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným?" 6Lenže to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej. Mal mešec a nosil to, čo doň vkladali. 7Ježiš povedal: "Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu! (*) (Zmysel textu je nejasný. Mária nevedomky urobila na Kristovom tele skutok milosrdenstva, keď ho pomazala vzácnym olejom. - Toto pomazanie je iné ako to, o ktorom píše Lukáš. (7, 36 a n.).) 8Veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy." (*) (Mt 26, 6-13; Mk 14, 3-9.)

9Veľké množstvo Židov sa dozvedelo, že je tam, a prišli nielen kvôli Ježišovi, ale aby videli aj Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych. 10A veľkňazi sa rozhodli, že zabijú aj Lazára, 11lebo preň mnohí Židia odchádzali a uverili v Ježiša.

Slávnostný vstup do Jeruzalema. - 12Na druhý deň sa veľký zástup, čo prišiel na sviatky, dopočul, že Ježiš prichádza do Jeruzalema. 13Nabrali palmových ratolestí, vyšli mu v ústrety a volali:

14Ježiš si našiel osliatko a sadol si naň, ako je napísané:

16Jeho učeníci tomu ešte nerozumeli, ale keď bol Ježiš oslávený, spomenuli si, že to bolo o ňom napísané a že mu to urobili. 17Zástup, ktorý s ním bol, keď vyvolal z hrobu Lazára a vzkriesil ho z mŕtvych, vydával o tom svedectvo. 18A zástupy mu vyšli v ústrety, lebo počuli, že urobil toto znamenie. 19Vtedy si farizeji hovorili: "Vidíte, že nič nezmôžete?! Hľa, celý svet ide za ním!" (*) (Mt 21, 1-11; Mk 11, 1-11; Lk 19, 28-40.)

Gréci chcú vidieť Ježiša. Syn človeka bude oslávený. - 20Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci. 21Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: "Pane, chceli by sme vidieť Ježiša." (*) (Gréci, ktorí chceli vidieť Ježiša, boli obrátení pohania. Verili v pravého Boha a pri príležitosti veľkonočných sviatkov prišli do Jeruzalema priniesť obety.) 22Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi. 23Ježiš im odpovedal: "Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. 24Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. 25Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. (*) (Pozri poznámku k Mt 10, 39.) 26Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec. (*) (Ježiš tu opakuje učenie, ktoré už predtým viackrát predniesol (porov. Mt 10, 38-39; Mk 8, 34-37; Lk 14, 26-27). Ak niekto chce byť s ním v sláve, musí ho nasledovať na krížovej ceste.) 27Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. (*) (Spasiteľ mal ľudskú dušu ako my, s celým obsahom šľachetných citov. Preto ho myšlienka na blízke umučenie a smrť hlboko a bôľne rozochvela. Ale poslušne sa chce podrobiť Otcovej vôli (porov. Mt 26, 36-46; Mk 14, 32-42; Lk 22, 40-46), lebo práve na to prišiel na svet, aby utrpením a smrťou vykúpil ľudstvo.) 28Otče, osláv svoje meno!" A z neba zaznel hlas: "Už som oslávil a ešte oslávim." (*) (Ten istý hlas, hlas Otca, ktorý bolo počuť pri Ježišovom krste a pri jeho premenení, prichádza aj teraz svedčiť v prospech milovaného Syna.)

29Zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: "Anjel s ním hovoril." 30Ježiš povedal: "Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám. 31Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. 32A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe." (*) (Ježiš svojou smrťou na kríži láme nadvládu kniežaťa tohto sveta, diabla. Oddeľovaním dobrých od zlých sa začína súd. Ukrižovaný Kristus neodolateľne tiahne k sebe, do náručia svojej lásky, všetkých, čo majú úprimné srdce.) 33To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie. 34Zástup mu odvrával: "My sme počuli zo Zákona, že Mesiáš ostane naveky. Ako to teda hovoríš: »Syn človeka musí byť vyzdvihnutý?!« Kto je to ten Syn človeka?" 35Ježiš im povedal: "Ešte chvíľku je svetlo medzi vami. Choďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás nezastihla tma, lebo kto chodí potme, nevie, kam ide. 36Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synmi svetla."

Toto Ježiš povedal, potom odišiel a skryl sa pred nimi.

Nevera Židov. - 37Hoci pred nimi robil také znamenia, neverili v neho; 38aby sa splnilo slovo, ktoré povedal prorok Izaiáš:

39Preto nemohli uveriť, lebo Izaiáš ešte povedal:

41Toto povedal Izaiáš, lebo videl jeho slávu a hovoril o ňom. 42A predsa aj mnohí poprední muži uverili v neho, ale pre farizejov sa nepriznali k tomu, aby ich nevylúčili zo synagógy, 43lebo ľudskú slávu mali radšej ako Božiu slávu.

Viera v Ježiša je viera v Boha Otca. - 44Ježiš zvolal: "Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. 45A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. 46Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal vo tmách. 47Ak niekto počúva moje slová, a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť. 48Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. (*) (Ježiš prišiel spasiť, nie súdiť. Preto ľudia sa sami odsúdia svojím postojom ku Kristovmu slovu. Jeho slovom budú súdení.) 49Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, ten mi prikázal, čo mám povedať a čo mám hovoriť. 50A viem, že jeho príkaz je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec." (*) (V tejto časti Ján zhŕňa Ježišovo verejné účinkovanie a odhaľuje príčinu nevery Židov.)