Ježiš umýva učeníkom nohy. - 1Bolo pred veľkonočnými sviatkami. Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohto sveta k Otcovi. A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti. (*) (Ján už neopisuje ustanovenie Eucharistie pri Poslednej večeri, nakoľko táto udalosť je známa a zachytená troma synoptikmi; no opisuje umývanie nôh ako prejav poníženosti a lásky Ježiša Krista a potom ďalej zachytáva vzácnu Ježišovu rozlúčkovú reč a jeho veľkňazskú modlitbu (hl. 14-17).) 2Pri večeri, keď už diabol vnukol Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby ho zradil, 3Ježiš vo vedomí, že mu dal Otec do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, 4vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa. 5Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný. 6Tak prišiel k Šimonovi Petrovi. On mu povedal: "Pane, ty mi chceš umývať nohy?" 7Ježiš mu odpovedal: "Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš." 8Peter mu povedal: "Nikdy mi nebudeš umývať nohy!" Ježiš mu odpovedal: "Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou." 9Šimon Peter mu vravel: "Pane, tak potom nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!" 10Ježiš mu na to: "Kto sa okúpal, potrebuje si umyť už len nohy a je celý čistý. A vy ste čistí, ale nie všetci." 11Vedel totiž, kto ho zradí, - preto povedal: "Nie všetci ste čistí."
12Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol k stolu a povedal im: "Chápete, čo som vám urobil? 13Vy ma oslovujete: »Učiteľ« a: »Pane« a dobre hovoríte, lebo to som. 14Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. 15Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám. (*) ("Dal som vám príklad" sa nevzťahuje na samo umývanie nôh, ale na poníženosť a lásku, ktorú umývaním nôh Ježiš vyjadril; bez nej nik nemôže byť jeho pravým učeníkom.) 16Veru, veru, hovorím vám: Sluha nie je väčší ako jeho pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. 17Keď to viete, ste blahoslavení, ak podľa toho aj konáte. 18Nehovorím o vás všetkých. Ja viem, koho som si vyvolil, ale má sa splniť Písmo: »Ten, ktorý je môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.« 19Hovorím vám to už teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane, že Ja Som. 20Veru, veru, hovorím vám: »Kto prijíma toho, koho ja pošlem, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal.«"
Označenie zradcu. - 21Keď to Ježiš povedal, zachvel sa v duchu a vyhlásil: "Veru, veru, hovorím vám: »Jeden z vás ma zradí.«" 22Učeníci sa pozerali jeden na druhého v rozpakoch, o kom to hovorí. 23Jeden z jeho učeníkov, ten, ktorého Ježiš miloval, bol celkom pri Ježišovej hrudi. (*) (Učeník, "ktorého Ježiš miloval", je sám Ján, autor tohto evanjelia. - Podľa vtedajších zvykov sa stolovalo poležiačky. Hostia sa opierali o ľavý lakeť a pravou rukou si brali jedlo. Ján bol po pravici Pána, a teda sa k nemu nachýlil, aby sa s ním rozprával, hlava mu pritom takrečeno spočívala na Ježišovej hrudi.) 24Jemu dal Šimon Peter znak, aby sa opýtal: "Kto je to, o kom hovorí?" 25On sa naklonil k Ježišovej hrudi a spýtal sa: "Pane, kto je to?" 26Ježiš odpovedal: "Ten, komu podám namočenú smidku." Namočil smidku chleba a dal ju Judášovi, synovi Šimona Iškariotského. (*) (Ježiš namočil kúsok chleba v tzv. "haroset", čo bola akási kaša z ovocia uvareného v octe. Bol to vlastne prejav pozornosti a priazne, keď hlava stola osobne niekomu poslúžila.) 27A hneď po tejto smidke vošiel do neho satan. Ježiš mu povedal: "Čo chceš urobiť, urob čo najskôr." 28Ale nik zo stolujúcich nerozumel, prečo mu to povedal. 29Judáš mal mešec, preto si niektorí mysleli, že mu Ježiš povedal: "Nakúp, čo budeme potrebovať na sviatky," alebo aby dal niečo chudobným. 30On vzal smidku a hneď vyšiel von. A bola noc. (*) (Mt 26, 21-25; Mk 14, 18-21; Lk 22, 21-23.)
Nové prikázanie. - 31Keď vyšiel, Ježiš povedal: "Teraz je Syn človeka oslávený a v ňom je oslávený Boh. 32A keď je Boh oslávený v ňom, aj Boh jeho v sebe oslávi, a čoskoro ho oslávi. 33Deti moje, ešte chvíľku som s vami. Budete ma hľadať, ale ako som povedal Židom, aj vám teraz hovorím: Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete. 34Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. 35Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať." (*) (Ide skutočne o nové prikázanie, pretože sa vzťahuje na všetkých. Aj Mojžišov zákon prikazoval milovať blížneho ako seba samého (Lv 19, 18). Prakticky však za blížneho považovali iba príslušníka svojho národa. Ide o nové prikázanie aj preto, lebo láska sa má odteraz stvárňovať podľa Kristovej lásky.)
Výstraha Petrovi. - 36Šimon Peter sa ho opýtal: "Pane, kam ideš?" Ježiš odvetil: "Kam ja idem, tam teraz za mnou ísť nemôžeš, no pôjdeš za mnou neskôr." 37Peter mu vravel: "Pane, prečo nemôžem ísť za tebou teraz? Aj život položím za teba." 38Ježiš odpovedal: "Aj život položíš za mňa? Veru, veru, hovorím ti: Nezaspieva kohút, kým ma tri razy nezaprieš. (*) (Mt 26, 33-35; Mk 14, 29-31; Lk 22, 33-34.)