1Toto som vám povedal, aby ste sa nepohoršovali. 2Vylúčia vás zo synagóg, ba prichádza hodina, keď sa každý, kto vás zabije, bude nazdávať, že tým slúži Bohu. 3A budú to robiť preto, že nepoznali Otca ani mňa. 4A toto som vám povedal, aby ste si spomenuli, keď príde ich hodina, že som vám to hovoril. Spočiatku som vám o tom nerozprával, lebo som bol s vami.

Dielo Ducha Svätého. - 5No teraz idem k tomu, ktorý ma poslal, a nik z vás sa ma nepýta: »Kam ideš?« 6Ale srdce vám naplnil smútok, že som vám to povedal. 7Lenže hovorím vám pravdu: Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám. 8A keď príde on, ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a čo súd. 9Hriech je, že neveria vo mňa, 10spravodlivosť, že idem k Otcovi a už ma neuvidíte, 11a súd, že knieža tohto sveta je už odsúdené.

12Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. 13Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. 14On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám. 15Všetko, čo má Otec, je moje. Preto som povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám. (*) (Z týchto výrokov je zjavné, že Duch Svätý ako osoba závisí nielen od Otca, ale aj od Syna. To teologicky znamená, že tretia božská osoba pochádza od Otca i od Syna.)

Ježiš odchádza, ale zasa príde. - 16Ešte chvíľku a už ma neuvidíte a zasa chvíľku a uvidíte ma." 17Niektorí z jeho učeníkov si medzi sebou hovorili: "Čo je to, že nám hovorí: »Ešte chvíľku a neuvidíte ma a zasa chvíľku a uvidíte ma,« a: »Idem k Otcovi«?" 18Hovorili: "Čo je to, že hovorí: »Ešte chvíľku«? Nevieme, čo hovorí." 19Ježiš spoznal, že sa ho chcú opýtať, a povedal im: "Dohadujete sa medzi sebou o tom, že som povedal: »Ešte chvíľku a neuvidíte ma a zasa chvíľku a uvidíte ma«? 20Veru, veru, hovorím vám: Vy budete plakať a nariekať, a svet sa bude radovať. Budete žialiť, ale váš smútok sa premení na radosť. 21Keď žena rodí, je skľúčená, lebo prišla jej hodina. No len čo porodí dieťa, už nemyslí na bolesti pre radosť, že prišiel na svet človek. 22Aj vy ste teraz smutní; ale zasa vás uvidím a vaše srdce sa bude radovať. A vašu radosť vám nik nevezme. 23V ten deň sa ma už nebudete na nič opytovať.

Záver Ježišovej rozlúčkovej reči. - Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to. 24Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná. (*) ("Ešte chvíľku", o ktorej Ježiš hovorí a ktorú apoštoli nevedeli pochopiť, je čas od Poslednej večere do rána Veľkej noci. Vtedy budú plakať a smútiť nad jeho smrťou, svet sa bude radovať, lebo si bude myslieť, že ho premohol.) 25Toto som vám hovoril v obrazoch. No prichádza hodina, keď vám už nebudem hovoriť v obrazoch, ale budem vám o Otcovi hovoriť otvorene. 26V ten deň budete prosiť v mojom mene. A nevravím vám, že ja budem prosiť Otca za vás. 27Veď Otec sám vás miluje, lebo vy ste milovali mňa a uverili ste, že som vyšiel od Boha. 28Vyšiel som od Otca a prišiel som na svet; a zasa opúšťam svet a idem k Otcovi." 29Jeho učeníci povedali: "Teraz už hovoríš otvorene a nehovoríš v obrazoch. 30Teraz vieme, že vieš všetko a nepotrebuješ, aby sa ťa dakto spytoval. Preto veríme, že si vyšiel od Boha." 31Ježiš im odvetil: "Teraz veríte? 32Hľa, prichádza hodina, ba už prišla, keď sa rozpŕchnete, každý svojou stranou, a mňa necháte samého. Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou. 33Toto som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj. Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!" (*) (Na konci Pán Ježiš robí praktický záver svojej rozlúčkovej reči: treba v neho dúfať aj uprostred prenasledovaní, ťažkostí a utrpenia, lebo on premohol svet.)