Spasiteľ sveta sa zjavil Samaritánom. - 1Keď sa Ježiš dozvedel, že farizeji počuli, ako získava a krstí viac učeníkov než Ján 2- hoci Ježiš sám nekrstil, ale jeho učeníci -, 3opustil Judeu a odišiel znova do Galiley. (*) (Bolo to niekoľko týždňov po prvej Veľkej noci, teda v apríli - máji r. 28.) 4Pritom musel prejsť cez Samáriu. (*) (Samária, stredná provincia Palestíny, nazýva sa tak podľa pôvodného hlavného mesta Samárie. Obývali ju Samaritáni, ľud pochádzajúci z rozličných plemien a národov, ktoré tam usadil po r. 720 pred Kristom asýrsky kráľ Sargon II. a jeho nástupcovia. Samaritáni prijali čiastočne židovské náboženstvo, ale zachovali si aj veľa pohanských povier a zvykov. Okolo roku 400 pred Kr. na vrchu Garizim (neďaleko Sichemu - dnešného Nablusu) vystavili si vlastnú svätyňu. Pre svoj miešaný, "nečistý" pôvod a polopohanské náboženstvo boli tŕňom v očiach Židov.) 5A tak prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. 6Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia. (*) (Sychar, dnešný Askar, neďaleko Sichemu. Jakubova studňa sa zachovala podnes a má žriedlo "živej", t. j. prírodnej, pramenitej, a nie iba dažďovej vody.) 7Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: "Daj sa mi napiť!" 8Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. 9Samaritánka mu povedala: "Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?" Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. 10Ježiš jej odpovedal: "Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: »Daj sa mi napiť,« ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu." (*) (Pán má na mysli vodu večného života, čiže posväcujúcu milosť, dar Ducha Svätého, kým Samaritánka to rozumie o pramenitej vode.) 11Žena mu povedala: "Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? 12Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?" 13Ježiš jej odvetil: "Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. 14Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života." 15Žena mu vravela: "Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!" 16Povedal jej: "Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!" 17Žena mu odpovedala: "Nemám muža." Ježiš jej vravel: "Správne si povedala: »Nemám muža,« 18lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu." 19Žena mu vravela: "Pane, vidím, že si prorok. 20Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať." 21Ježiš jej povedal: "Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. 22Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. 23Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. (*) ("V Duchu a pravde" - Duch je princípom nového zrodenia, a tak aj princípom nového kultu. Tento nový kult je "v pravde", lebo len on zodpovedá Božiemu zjaveniu v Kristovi.) 24Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde." 25Žena mu vravela: "Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko." 26Ježiš jej povedal: "To som ja, čo sa rozprávam s tebou."
27Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik nepovedal: "Čo sa jej pýtaš?" Alebo: "Prečo sa s ňou rozprávaš?" 28Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom: 29"Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?" 30Vyšli teda z mesta a šli k nemu. 31Medzitým ho učeníci prosili: "Rabbi, jedz!" 32On im povedal: "Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte." 33Učeníci si hovorili medzi sebou: "Vari mu niekto priniesol jesť?" 34Ježiš im povedal: "Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo. 35Nevravíte aj vy: »Ešte štyri mesiace a bude žatva?« Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu! 36Žnec už dostáva odmenu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa spoločne tešili aj rozsievač, aj žnec. (*) (Ženci sú apoštoli, rozsievači ich predchodcovia, proroci. Úlohu rozsievača plnili starozákonní proroci, ktorí predpovedali Kristov príchod, a potom Kristus. V jeho diele budú pokračovať apoštoli a ich nástupcovia.) 37Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne. 38Ja som vás poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy ste vstúpili do ich práce."
39Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: "Povedal mi všetko, čo som porobila." 40Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. 41A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. 42A žene povedali: "Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta."
Ježiš v Galilei. - 43O dva dni odišiel stade do Galiley. 44Lebo sám Ježiš sa osvedčil, že vo svojej vlasti prorok nemá úctu. 45Keď prišiel do Galiley, Galilejčania ho uvítali, lebo videli všetko, čo urobil cez sviatky v Jeruzaleme. Aj oni tam boli na sviatky.
Ježiš uzdravuje syna kráľovského úradníka. - 46Prišiel teda znova do Kány Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Bol tam istý kráľovský úradník, ktorý mal v Kafarnaume chorého syna. (*) ("Kráľovský úradník" - úradník v službách Herodesa Antipasa, tetrarchu; ale ľud tetrarchu volal kráľom. Tento kráľovský úradník bol pravdepodobne Žid, nie pohan, ako kafarnaumský stotník u Mt a Lk.) 47Ako počul, že Ježiš prišiel z Judey do Galiley, vybral sa k nemu a prosil ho, aby šiel uzdraviť jeho syna, ktorý už umieral. 48Ježiš mu povedal: "Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte." 49Kráľovský úradník mu hovoril: "Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!" 50Ježiš mu povedal: "Choď, tvoj syn žije!" On uveril Ježišovmu slovu a šiel. 51Ešte bol na ceste, keď mu prišli sluhovia naproti a hovorili, že jeho dieťa žije. (*) (Židovské sviatky, ktoré sa tu spomínajú, boli buď Turíce, alebo Veľká noc v druhom roku Ježišovho účinkovania.) 52Pýtal sa ich, koľko hodín bolo, keď sa mu uľavilo. Povedali mu: "Včera o jednej popoludní mu prestala horúčka." 53Tu otec poznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Ježiš povedal: "Tvoj syn žije." A uveril on i celý jeho dom. 54Toto bolo už druhé znamenie, ktoré urobil Ježiš, keď prišiel z Judey do Galiley. (*) (Mt 8, 5-13 a Lk 7, 1-10 rozprávajú o inej udalosti.)