Uzdravenie chorého pri betsatskom rybníku. - 1Potom boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do Jeruzalema. 2V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník, hebrejsky zvaný Betsata, a pri ňom päť stĺporadí. (*) (Betsata pri Ovčej bráne, cez ktorú hnávali obetné zvieratá, najmä ovce, do chrámu, boli akési verejné kúpele, asi tam, kde je dnes kostol sv. Anny, ako sa zistilo pri posledných vykopávkach. Údaje sv. Jána, ako to potvrdzujú vykopávky, sú veľmi presné.) 3V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých. (4) (*) (Koniec tretieho verša a celý štvrtý verš Neovulgáta vynecháva, lebo chýba v niektorých význačných gréckych rukopisoch. Text znie: "ktorí čakali, až sa voda pohne. (4) Anjel zostupoval totiž z času na čas do rybníka a rozvíril vodu. A ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, bol uzdravený, čo by ho bola trápila akákoľvek choroba.")
5Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov. 6Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: "Chceš ozdravieť?" 7Chorý mu odpovedal: "Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde." 8Ježiš mu vravel: "Vstaň, vezmi si lôžko a choď!" 9A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil.
No v ten deň bola sobota, 10preto Židia hovorili uzdravenému: "Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!" 11Ale on im odvetil: "Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: »Vezmi si lôžko a choď!«" 12Pýtali sa ho: "A kto je ten človek, čo ti povedal: »Vezmi a choď?«" 13Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste. 14Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: "Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie." 15A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil. 16A Židia Ježiša prenasledovali za to, že robil takéto veci v sobotu. 17Ježiš im povedal: "Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem." (*) (Otec zachováva a riadi svet (i v sobotu) a stále koná to, čo treba pre spásu ľudstva. Teda stále pracuje. Aj Ježiš, Boží Syn, robí to, čo Otec. Koná teda božské skutky, ktoré nijako neznesväcujú sobotu.) 18Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu.
Ježiš je sudca a darca života. - 19Ježiš im vravel: "Veru, veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn. 20Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí; a ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali. 21Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce. 22A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi, 23aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal. 24Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života. 25Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna, a tí, čo ho počujú, budú žiť. (*) ("Prichádza hodina" mesiášskeho kráľovstva. - "Mŕtvi" = duchovne mŕtvi. Hriešnici, ktorí počujú hlas Božieho Syna, pre svoju vieru dostanú účasť na Božom živote.) 26Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe. 27A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka. 28Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas (*) (Ide tu o vzkriesenie mŕtvych v posledný deň.) 29a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie. 30Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. (*) (Ježiš počúva Otca.)
Otec svedčí o Synovi. - 31Ak vydávam svedectvo o sebe len ja sám, moje svedectvo nie je pravdivé. 32Ale je niekto iný, čo svedčí o mne, a ja viem, že svedectvo, ktoré vydáva o mne, je pravdivé. (*) (Otec.) 33Vy ste poslali k Jánovi a on vydal svedectvo pravde. 34Lenže ja neprijímam svedectvo od človeka, ale toto hovorím preto, aby ste vy boli spasení. 35On bol lampa, ktorá horí a svieti, a vy ste sa chceli chvíľu veseliť v jeho svetle.
36Ja mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo: skutky, ktoré mi dal vykonať Otec. Tieto skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec. 37A sám Otec, ktorý ma poslal, vydal o mne svedectvo. Vy ste nikdy nepočuli jeho hlas, ani jeho tvár ste nevideli 38a jeho slovo neostáva vo vás, lebo neveríte tomu, ktorého on poslal. 39Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne. (*) (Ježiš je centrom a cieľom Písma; porov. 1, 45; 2, 22; 5, 39. 46; 12, 16. 41; 19, 28; 20, 8.) 40Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život.
41Slávu od ľudí neprijímam. 42Ale vás poznám, že nemáte v sebe Božiu lásku. 43Ja som prišiel v mene môjho Otca, a neprijímate ma. Keby prišiel niekto iný v svojom vlastnom mene, toho by ste prijali. 44Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslavujete, a nehľadáte slávu, ktorú dáva len Boh?! 45Nemyslite si, že ja budem na vás u Otca žalovať. Iný na vás žaluje: Mojžiš, do ktorého skladáte svoju nádej. 46Lenže keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on o mne písal. (*) (Dt 18, 15.) 47Ale ak neveríte tomu, čo on napísal, ako uveríte mojim slovám?!" (*) (Reč, ktorá nasleduje, obsahuje dve témy: 1. Otec odovzdal Synovi moc dávať život (v. 19-30) 2. Otec svedčí o Synovi: a) prostredníctvom Jána Krstiteľa, b) skutkami, ktoré mu dal konať, c) Písmom (Mojžišom) (v. 31-47).)