Ježiš a cudzoložnica. - 1Ježiš odišiel na Olivovú horu. 2Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. (*) (Podľa vtedajšej rozšírenej mienky každé nešťastie bolo Božím trestom za hriechy. Na to, že Boh aj dobrého človeka môže skúšať a utrpením zdokonaľovať (Jób), sa nemyslelo.) 3Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku 4a povedali mu: "Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. (*) (Ježišov život je ako pracovný deň.) 5Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?" (*) (Lv 20, 10; Dt 22, 22-24.) 6Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. 7Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: "Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň." (*) (Rybník Siloe (hebr. Šiloach - Poslaný; znamená aj "stok" vody, vodovod) bola hať na južnom svahu sionského kopca. Voda doň prichádzala z prameňa Gichon dlhým podzemným kanálom, ktorý dal vykopať ešte kráľ Ezechiáš (okolo r. 700 pred Kristom).) 8A znovu sa zohol a písal po zemi. (*) (Zmysel tohto gesta je nejasný.) 9Ako to počuli, jeden po druhom - počnúc staršími - sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. 10Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: "Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?" 11Ona odpovedala: "Nik, Pane." A Ježiš jej povedal: "Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!" (*) (Táto stať sa v niektorých gréckych rukopisoch nachádza na inom mieste (po Jn 21, 25; po Lk 21, 38), v iných úplne chýba, takže nie je isté, či ju napísal Ján, alebo niektorý z jeho učeníkov. Podľa štýlu sa možno domnievať, že ide o text sv. Lukáša. Je však isté, že je to kánonická, teda inšpirovaná a historická časť Svätého písma.)

Ježiš - svetlo sveta. - 12A Ježiš im zasa povedal: "Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života." (*) (Dvojica pojmov "svetlotma" charakterizuje dva protichodné svety: svet dobra a svet zla. Svetlo je symbolom života, radosti a šťastia, tma zasa symbolom smrti, nešťastia.) 13Farizeji mu povedali: "Vydávaš svedectvo o sebe len ty sám, tvoje svedectvo nie je pravdivé." (*) (Podľa Dt 17, 6; 19, 15 svedectvo bolo právoplatné len vtedy, keď ho dosvedčili dvaja alebo traja svedkovia. Ježiša ako Božieho Syna tento zákon nezaväzoval, ale predsa mu urobil zadosť, lebo nielen on sám, ale aj Otec svedčil o ňom, keď mu dal moc robiť zázraky.) 14Ježiš im odpovedal: "Hoci vydávam svedectvo o sebe iba ja sám, moje svedectvo je pravdivé, lebo viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Vy však neviete, odkiaľ prichádzam, ani kam idem. 15Vy súdite podľa tela, ja nesúdim nikoho. 16A ak aj súdim, môj súd je pravdivý, lebo nie som sám, ale ja a Otec, ktorý ma poslal. 17A vo vašom zákone je napísané, že svedectvo dvoch ľudí je pravdivé. (*) (Dt 17, 6; 19, 15.) 18Ja sám vydávam svedectvo o sebe a vydáva o mne svedectvo aj Otec, ktorý ma poslal." 19Opýtali sa ho: "Kdeže je tvoj Otec?!" Ježiš odpovedal: "Nepoznáte ani mňa, ani môjho Otca. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj môjho Otca." 20Tieto slová povedal v pokladničnej sieni, keď učil v chráme. A nik ho nechytil, lebo ešte neprišla jeho hodina.

Výstraha neveriacim Židom. - 21I znova im povedal: "Odchádzam a budete ma hľadať, ale zomriete vo svojom hriechu. Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete." (*) (Stav neveriacich Židov je beznádejný, lebo sa prehrešujú proti pravde (vv. 40. 45 a n.), a to je hriech proti Duchu Svätému (porov. Mt 12, 31; Jn 7, 34).) 22Židia si hovorili: "Vari sám seba zabije, že vraví: »Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete«?" 23On im povedal: "Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta. 24Preto som vám povedal, že zomriete vo svojich hriechoch. Lebo ak neuveríte, že Ja Som, zomriete vo svojich hriechoch." (*) ("Vzdaj Bohu slávu" - biblická formula na prísahu, že sa povie pravda a napraví urážka spáchaná voči Božej velebnosti.) 25Pýtali sa ho teda: "Kto si ty?" Ježiš im odpovedal: "Od počiatku to, čo vám hovorím. (*) (Text je veľmi ťažký. Iní prekladajú: "Vlastne, načo vám vôbec hovoriť?") 26Mám o vás veľa čo povedať a súdiť. Ale ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja hovorím svetu to, čo som počul od neho." 27Nerozumeli, že im hovorí o Otcovi. 28Ježiš im teda povedal: "Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som a že nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil Otec. (*) (V Starom zákone formula "poznáte, že Ja Som" potvrdzuje Božiu moc alebo oznamuje osobitný zásah Jahveho. Tu sa oznamuje Ježišovo oslávenie, "povýšenie" na kríž.) 29A ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Nenechal ma samého, lebo ja vždy robím, čo sa páči jemu." 30Keď to hovoril, mnohí uverili v neho.

Ježiš a Abrahám. - 31Židom, ktorí mu uverili, Ježiš povedal: "Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, 32poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí." 33Odpovedali mu: "Sme Abrahámovo potomstvo a nikdy sme nikomu neotročili. Akože hovoríš: »Budete slobodní«?!" 34Ježiš im povedal: "Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrok. (*) (Otrok hriechu.) 35A otrok neostáva v dome navždy; navždy ostáva syn. 36Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní. 37Viem, že ste Abrahámovo potomstvo; a chcete ma zabiť, lebo sa moje slovo vo vás neujíma. 38Ja hovorím o tom, čo som videl u Otca. Aj vy robíte to, čo ste počuli od otca." 39Odpovedali mu: "Naším otcom je Abrahám." Ježiš im povedal: "Keby ste boli Abrahámovými deťmi, robili by ste skutky Abrahámove. (*) (Židia už nie sú Abrahámove deti, pretože neveria; sú len telesnými potomkami Abraháma.) 40No vy ma chcete zabiť - človeka, ktorý vám povedal pravdu, čo som počul od Boha. To Abrahám nerobil. 41Vy robíte skutky svojho otca." Povedali mu: "My sme sa nenarodili zo smilstva; máme len jedného otca, Boha." (*) ("Smilstvo" znamená u prorokov nevernosť voči Bohu.) 42Ježiš im odvetil: "Keby bol vaším otcom Boh, milovali by ste ma, lebo ja som z Boha vyšiel a od neho prichádzam. Neprišiel som sám od seba, ale on ma poslal. 43Prečo nechápete moju reč? Preto, že nemôžete počuť moje slovo. (*) (Sú pod vplyvom diabla, nepriateľa pravdy.) 44Vaším otcom je diabol a vy chcete plniť túžby svojho otca. On bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži. 45Ale ja hovorím pravdu, a preto mi neveríte. 46Kto z vás ma usvedčí z hriechu? Prečo mi neveríte, keď vám hovorím pravdu?! 47Kto je z Boha, počúva Božie slová. Vy nepočúvate, lebo nie ste z Boha."

48Židia mu odpovedali: "Nehovoríme dobre, že si Samaritán a posadnutý zlým duchom?" 49Ježiš odvetil: "Ja nie som posadnutý zlým duchom, ale ctím si Otca; a vy mňa znevažujete. 50Ja nehľadám svoju slávu, ale je, kto ju hľadá a súdi. 51Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky." 52Židia mu povedali: "Teraz už vieme, že si posadnutý zlým duchom. Abrahám zomrel aj proroci, a ty hovoríš: »Kto zachová moje slovo, neokúsi smrť naveky.« 53Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kýmže sa robíš?" 54Ježiš odpovedal: "Ak sa oslavujem ja sám, moja sláva nestojí za nič. Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte: »On je náš Boh,« 55a nepoznáte ho. Ale ja ho poznám. A keby som povedal: Nepoznám ho, bol by som luhár ako vy. Ale ja ho poznám a jeho slovo zachovávam. 56Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa." (*) (Abrahám sa zaradoval, keď mu Boh prisľúbil, že z jeho pokolenia sa narodí Mesiáš (porov. Gn 12, 2 a nasl.; 18, 18; 22, 16-18). Pravda, nejako mohol dostať aj priame videnie o mesiášskom období.) 57Židia mu vraveli: "Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma?" 58Ježiš im povedal: "Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som." 59Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.