Joel1

Pohroma kobyliek, hl. 1 - 2

Opis navštívenia Izraela. - 1Slovo Pánovo, ktoré prehovoril k Joelovi, synovi Fatuela. (*) (O Joelovi a Fatuelovi pozri úvod k tomuto prorokovi.)

2

Čujte toto, starci,
nakloňte si ucho,
všetci obyvatelia zeme!
Či sa stalo takéto za vašich dní
alebo za dní vašich otcov?

 3

Rozprávajte o tom svojim deťom
a vaše deti svojim deťom
a ich deti ďalším pokoleniam!

 4

Zvyšok po rezáčovi zožrala kobylka,
zvyšok po kobylke zožral skokan,
zvyšok po skokanovi zožral ničiteľ.

 (*) (Rezáč, kobylka, skokan a ničiteľ sú len rozličné básnické názvy ázijských sťahovavých kobyliek. Tieto bývajú z času na čas podnes pohromou východných krajín. Lietajú v neuveriteľne veľkých množstvách, ako celé oblaky, ktoré zatemnia aj slnko. Kde zosadnú, vyžerú všetku zeleň, potom letia ďalej. Z opisu proroka Joela, ináč veľmi živého, nemožno zistiť, či hovorí o skutočnej pohrome kobyliek a či kobylkami len zvýrazňuje nepriateľské vojsko.) 5

Vzbuďte sa, opilci, plačte
a kvíľte, všetci pijani vína,
pre mušt, lebo vám ho spred úst zničili.

 6

Lebo do mojej krajiny vystúpil
mocný a nespočetný národ;
jeho zuby sú zuby leva,
hryzáky má ako levica.

 7

Moju vinicu obrátil na púšť
a moje figovníky obhrýzol,
úplne ich olúpal a zahodil,
obeleli ich konáre.

 8

Kvíľ ako panna odiata vrecovinou
pre muža svojej mladosti!

 (*) (Hoci dievča po zasnúbení ostávalo ešte pannou v rodičovskom dome, zákon ju už pokladal za ženíchovu manželku. Ak zomrel, oplakávala ho ako muža.) 9

Pokrmové a nápojové obety
zmizli z domu Pánovho,
smútia kňazi, služobníci Pánovi.

 10

Spustošené je pole, smúti roľa,
veď je znivočené obilie,
vyschol mušt, olej uvädol.

 (*) (Pri pokrmových a nápojových obetách sa obetoval chlieb, víno a olivový olej. Keď ich nebolo, nemohli sa konať ani obety.) 11

Roľníci sa hanbia, jajkajú vinári
pre pšenicu a jačmeň,
lebo žatva je preč z poľa.

 12

Vinič vyschol, figovníky uvädli,
granátniky i palmy a jablone,
všetky stromy poľa vyschli,
áno, zmizla radosť u ľudí.

 (*) (Prorok povzbudzuje izraelský národ k pokániu a stavia mu pred oči tresty, ktoré ho očakávajú pre jeho hriešnosť. Robí to pod rozličnými obrazmi: opisuje nepriateľa, hynúcu vinicu a figovníky, žiaľ panny nad stratou muža jej mladosti atď.)

Výzva k pokániu

13

Opášte sa a nariekajte, kňazi,
kvíľte, služobníci oltára,
poďte, bedlite vo vrecovinách,
sluhovia môjho Boha,
lebo domu Pánovmu sú upreté
obety pokrmu a nápoja.

 (*) ("Opášte sa!" – totiž kajúcim rúchom.) 14

Zasväťte pôst, zvolajte zbor,
zhromaždite starcov, všetkých občanov krajiny
do domu Pána, svojho Boha, a volajte k Pánovi:

 (*) (Zbor ľudu má pôstom a modlitbou odprosovať Pána.) 15

"Beda tomuto dňu, veď blízo je Pánov deň,
príde ako pohroma od Hromovládcu!

 (*) (Deň Pána je deň, keď Boh súdi a tresce zem. – Porov. Iz 2,12; 13,6.9.) 16

Či nie pred naším zrakom hynie pokrm,
z domu nášho Boha radosť a plesanie?"

 17

Hnijú semená pod svojimi hrudami,
pusté sú sýpky, rúcajú sa sklady,
lebo obilie vyšlo na hanbu.

 (*) (Začiatok verša je neistý.) 18

Ako bučí dobytok! Blúdia čriedy statku,
lebo nemajú pastvy; aj stáda oviec hynú.

Modlitba

19

K tebe, Pane, volám,
lebo oheň strávil stepné lúky
a plameň spálil všetky stromy poľa.

 (*) (K pohrome kobyliek sa druží suchota, takže pole vyzerá ako po požiari.) 20

I zverina poľa túži po tebe,
lebo vyschli vodné toky
a oheň strávil stepné lúky.
Kontext   Úvod   Dozadu (Oz 14)   Dopredu (Joel 2)

Obsah